Bratislava 8. júna (OTS) - Kráľovná historickej romance Jana Pronská má na svojom konte už 23 kníh a dlhé roky patrí k najobľúbenejším slovenským autorkám. Námet pre svoj najnovší román s názvom Naveky tvoja opäť čerpala z našich dejín, no tentoraz nás zavedie aj na neapolský kráľovský dvor, miesto zrodu podmaňujúceho príbehu lásky dvornej dámy Hermíny a rytiera Matiasa.

"Verte mi, zo skúsenosti viem, že život nás občas poriadne potrápi, položí nám pod nohy tŕňové polená, prinúti nás pokoriť sa, modliť sa a prosiť, keď krivda v duši bolí najviac, no zároveň nás to zocelí a posilní. Je ako meč z nevzhľadnej chladivej železnej rudy, najprv musí zhorieť, potom sa ohnúť, zniesť tisíc rán kladivom, až potom sa z neho stane zbraň hodná rytiera.“

Dvorná dáma kráľovnej Jany Neapolskej Hermína de Brie-Comte sa počas veľkolepého rytierskeho turnaja zahľadí do uhorského rytiera Matiasa z Borše, ktorý jej záujem opätuje. Netrvá dlho a vzájomná náklonnosť medzi dvoma mladými ľuďmi prerastie v lásku. Ani jeden z nich však netuší, že ich nečaká šťastný koniec. Kráľovná Jana má totiž s Hermínou vlastné plány, ktoré pramenia v minulosti, a je pevne rozhodnutá urobiť čokoľvek, aby ich naplnila. Kvôli pomste neváha Hermíne a Matiasovi zničiť život a nik netuší, ako ďaleko je schopná zájsť.

Zlovôľa a intrigy kráľovnej zmaria aj tú najmenšiu nádej, že sa zaľúbenci dočkajú spoločného šťastia. Hermína sa musí vydať za iného a Matiasovi jej domnelá zrada zlomí srdce. Akoby toho nebolo málo, ženíchom je jeho nič netušiaci priateľ Róbert Druget, ktorý sa má stať novým vyslancom na neapolskom kráľovskom dvore...

Nájdu si dve milujúce srdcia k sebe znovu cestu i napriek tomu, že nad nimi visí hrozba horšia než smrť? Aké príkoria budú musieť zniesť, aby prekonali intrigy, obvinenia i vlastné pochybnosti a nedôveru? Je ich láska dosť mocná, aby zdolala všetky prekážky?

Pozrite si video autorky Jany Pronskej:



Prvýkrát začala Janka Pronská písať príbeh Naveky tvoja od prostriedku, čo napovedá aj Prológ knihy. „Inšpiráciu k príbehu som našla náhodou,“ spomína si. „Bola to zmienka o Ráde Lazariánov a Lese malomocných, ktorý sa vraj nachádzal blízko Komárna a aj to, že aj na našom území sa vyskytovala lepra. Archeologické výskumy to vraj potvrdili.“

Milan Buno, knižný publicista