Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rudolf Sloboda sa z reality socialistickej spoločnosti, v ktorej prežil väčšinu svojho života, nevyčleňoval len svojimi, pre vtedajšiu cenzúru ťažko stráviteľnými prózami, ale aj osobným životom.
Autor TASR
Devínska Nová Ves/Bratislava 16. apríla (TASR) - Prozaik, dramatik, scenárista, ale aj básnik Rudolf Sloboda, ktorý výrazne ovplyvnil modernú slovenskú literatúru a stal sa symbolom moderného slovenského intelektuálneho románu, by mal v pondelok 16. apríla 80 rokov.
Už románová prvotina Rudolfa Slobodu s názvom Narcis (1965) predznamenala témy a štýl jeho tvorby, ktorým zostal verný aj v ďalších dielach ako napríklad Britva (1967), Šedé ruže (1969), Vernosť (1979), Druhý človek (1981), Rozum (1982), Uršuľa (1987). Takmer všetky sú postavené na jeho vlastných zážitkoch a životných skúsenostiach, často až do takej miery, že je ťažké rozlíšiť, čo je realita a čo je románová fikcia.
Rudolf Sloboda sa narodil 16. apríla 1938 v Devínskej Novej Vsi (dnes súčasť Bratislavy) v rodine úradníka pochádzajúceho z Chorvátska. Po gymnáziu začal študovať na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po roku štúdium ukončil a odišiel do Ostravy, kde pracoval v miestnych baniach a železiarňach. V ostravskom banícko-robotníckom prostredí začal mladý intelektuál Rudolf Sloboda písať aj svoj prvý román Narcis, v ktorom na základe vlastnej životnej skúsenosti stvárnil príbeh mladého človeka hľadajúceho osobnú nezávislosť a možnosti slobodnej tvorby. Literárne však debutoval už skôr ako 20-ročný v roku 1958 poviedkou Do toho domu sa vchádzalo širokou bránou uverejnenou v tej dobe významnom literárnom časopise Mladá tvorba.
Po návrate z Ostravy pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Smena, neskôr ako dramaturg štátneho filmu a odborný pracovník v Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie. Od roku 1988 bol umelcom v slobodnom povolaní a venoval sa výlučne literárnej tvorbe. V roku 1982 vydal pravdepodobne svoje najvýraznejšie dielo román Rozum - príbeh intelektuála z literárnych kruhov hľadajúceho východisko z bludného kruhu problémov spoločnosti tzv. reálneho socializmu.
Po nežnej revolúcii v 90. rokoch minulého storočia napísal Sloboda napríklad prózy Rubato (1990), Krv (1991), alebo Jeseň (1994). Pre bratislavské divadlo Astorka Korzo '90 vytvoril aj divadelné hry Armageon na Grbe (1993) a Macocha (1994), ktoré zaznamenali divácky úspech.
Rudolf Sloboda sa z reality socialistickej spoločnosti, v ktorej prežil väčšinu svojho života, nevyčleňoval len svojimi, pre vtedajšiu cenzúru ťažko stráviteľnými prózami, ale aj osobným životom. Takmer celý život prežil v skromných pomeroch v malom domčeku v rodnej Devínskej Novej Vsi. Jeho osobný život sprevádzaný rôznymi osobnými a rodinnými problémami sa len ťažko dal vtesnať do socialistických spoločenských noriem. Mnohí slovenskí spisovatelia, hlavne tí z mladšej generácie, často a radi spomínajú na návštevy u nekonvenčného spisovateľa v jeho domčeku na konci záhrady.
Tak slobodne a nezávisle od spoločenských konvencií ako žil, tak Rudolf Slobada aj skončil svoj život. Rozhodol sa pre dobrovoľný odchod a 6. októbra 1995 vo veku 57 rokov spáchal samovraždu.
Už románová prvotina Rudolfa Slobodu s názvom Narcis (1965) predznamenala témy a štýl jeho tvorby, ktorým zostal verný aj v ďalších dielach ako napríklad Britva (1967), Šedé ruže (1969), Vernosť (1979), Druhý človek (1981), Rozum (1982), Uršuľa (1987). Takmer všetky sú postavené na jeho vlastných zážitkoch a životných skúsenostiach, často až do takej miery, že je ťažké rozlíšiť, čo je realita a čo je románová fikcia.
Rudolf Sloboda sa narodil 16. apríla 1938 v Devínskej Novej Vsi (dnes súčasť Bratislavy) v rodine úradníka pochádzajúceho z Chorvátska. Po gymnáziu začal študovať na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po roku štúdium ukončil a odišiel do Ostravy, kde pracoval v miestnych baniach a železiarňach. V ostravskom banícko-robotníckom prostredí začal mladý intelektuál Rudolf Sloboda písať aj svoj prvý román Narcis, v ktorom na základe vlastnej životnej skúsenosti stvárnil príbeh mladého človeka hľadajúceho osobnú nezávislosť a možnosti slobodnej tvorby. Literárne však debutoval už skôr ako 20-ročný v roku 1958 poviedkou Do toho domu sa vchádzalo širokou bránou uverejnenou v tej dobe významnom literárnom časopise Mladá tvorba.
Po návrate z Ostravy pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Smena, neskôr ako dramaturg štátneho filmu a odborný pracovník v Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie. Od roku 1988 bol umelcom v slobodnom povolaní a venoval sa výlučne literárnej tvorbe. V roku 1982 vydal pravdepodobne svoje najvýraznejšie dielo román Rozum - príbeh intelektuála z literárnych kruhov hľadajúceho východisko z bludného kruhu problémov spoločnosti tzv. reálneho socializmu.
Po nežnej revolúcii v 90. rokoch minulého storočia napísal Sloboda napríklad prózy Rubato (1990), Krv (1991), alebo Jeseň (1994). Pre bratislavské divadlo Astorka Korzo '90 vytvoril aj divadelné hry Armageon na Grbe (1993) a Macocha (1994), ktoré zaznamenali divácky úspech.
Rudolf Sloboda sa z reality socialistickej spoločnosti, v ktorej prežil väčšinu svojho života, nevyčleňoval len svojimi, pre vtedajšiu cenzúru ťažko stráviteľnými prózami, ale aj osobným životom. Takmer celý život prežil v skromných pomeroch v malom domčeku v rodnej Devínskej Novej Vsi. Jeho osobný život sprevádzaný rôznymi osobnými a rodinnými problémami sa len ťažko dal vtesnať do socialistických spoločenských noriem. Mnohí slovenskí spisovatelia, hlavne tí z mladšej generácie, často a radi spomínajú na návštevy u nekonvenčného spisovateľa v jeho domčeku na konci záhrady.
Tak slobodne a nezávisle od spoločenských konvencií ako žil, tak Rudolf Slobada aj skončil svoj život. Rozhodol sa pre dobrovoľný odchod a 6. októbra 1995 vo veku 57 rokov spáchal samovraždu.
