Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Samuel Činčurák sa v knihe pokúsil nástojčivým spôsobom upozorniť na veľmi negatívny a dodnes všeobecne málo známy jav vo viacerých krajoch Slovenska po prvej svetovej vojne.
Autor TASR
Bratislava 20. februára (TASR) - Novohradský vydavateľ Miloš Hric v Krnej v spolupráci s Múzeom sestier Royových v Starej Turej najnovšie vydal knihu málo známeho slovenského spisovateľa Samuela Činčuráka Tajní vrahovia. Nie je to detektívka, ako by naznačoval jej názov. Ide o spoločenskú novelu z juhoslovenského prostredia na začiatku 20. storočia. Literárno-umelecký rozmer textu však nie je podstatný, nemá vysokú literárnu hodnotu, jej tvorcom bol viac-menej ľudový spisovateľ bez vyššieho vzdelania. Hodnota jeho textu je v historickom svedectve.
Samuel Činčurák bol vojvodinský Slovák, ktorý sa vrátil na Slovensko, oženil sa tu a natrvalo sa usadil v novohradskej obci Ozdín. Po rokoch života v nej dokonale spoznal spôsob myslenia slovenských roľníkov i charakter vzťahov ľudí na dedine. A jeho negatívne prejavy ho nenechávali ľahostajným. Angažoval sa, dnes by sa povedalo – ako aktivista v rámci charitatívnej kresťanskej organizácie Modrý kríž. A prejavovalo sa to nielen v jeho sústavnej literárnej tvorbe, ale aj v jeho kultúrno-osvetových a kresťansko-náboženských aktivitách, najmä v zápase proti rozbujnenému alkoholizmu.
Prvé vydanie novely Tajní vrahovia vyšlo v roku 1928 priamo v obci, kde spisovateľ žil, teda v Ozdíne. Samuel Činčurák sa v nej pokúsil nástojčivým spôsobom upozorniť na veľmi negatívny a dodnes všeobecne málo známy jav vo viacerých krajoch Slovenska po prvej svetovej vojne. Tým bolo programové jednodetstvo v mnohých slovenských rodinách. Chorobné pripútanie sa roľníkov k pôde ako k jedinej spoľahlivej záruke živobytia po prvej svetovej vojne spôsobilo, že roľníci - majitelia pôdy, považovali jej delenie za zločin. Preto nechceli mať viac detí, majetok musel prejsť plynule, teda bez delenia, na jediného potomka. A aj jeho narodenie mladé manželské páry dlho odkladali. To spôsobilo narušenie susedských, príbuzenských i manželských vzťahov, ilegálnu potratovosť, väčšinou s následkami smrti atď.
Podstatou súčasného vydania knihy však nie je samotný literárny text. Podstatou je štúdia Jána Aláča „Jednodetstvo – rozprávanie o pustých školách a prázdnych dvoroch“, zaradená do druhej časti publikácie. Má raz taký rozsah ako text novely. Jej obsahom je sociologický rozbor príčin javu jednodetstva v našich dejinách i poukázanie a dokladovanie dôsledkov tohto javu v ekonomickom, kultúrnom, demografickom, ale i konfesionálnom vývine našej spoločnosti. Z toho vyplýva, že novela Samuela Činčuráka Tajní vrahovia v tomto prípade vystupuje ako textová ilustrácia a dobový literárno-umelecký dokument k uvedenej štúdii.
Záverečnú časť knihy tvorí širšia biografická štúdia Júliusa Lomenčíka Samuel Činčurák v kontexte slovenskej literatúry.
Vydanie takto poňatej publikácie nie je náhodné, má pridanú hodnotu aktuálnosti, čo dokumentujú názvy kapitol ako „Jedináčkovia a podoby egoizmu“, „Zánik sídel“, „Oslabenie rodiny“ a niektoré iné.
Samuel Činčurák bol vojvodinský Slovák, ktorý sa vrátil na Slovensko, oženil sa tu a natrvalo sa usadil v novohradskej obci Ozdín. Po rokoch života v nej dokonale spoznal spôsob myslenia slovenských roľníkov i charakter vzťahov ľudí na dedine. A jeho negatívne prejavy ho nenechávali ľahostajným. Angažoval sa, dnes by sa povedalo – ako aktivista v rámci charitatívnej kresťanskej organizácie Modrý kríž. A prejavovalo sa to nielen v jeho sústavnej literárnej tvorbe, ale aj v jeho kultúrno-osvetových a kresťansko-náboženských aktivitách, najmä v zápase proti rozbujnenému alkoholizmu.
Prvé vydanie novely Tajní vrahovia vyšlo v roku 1928 priamo v obci, kde spisovateľ žil, teda v Ozdíne. Samuel Činčurák sa v nej pokúsil nástojčivým spôsobom upozorniť na veľmi negatívny a dodnes všeobecne málo známy jav vo viacerých krajoch Slovenska po prvej svetovej vojne. Tým bolo programové jednodetstvo v mnohých slovenských rodinách. Chorobné pripútanie sa roľníkov k pôde ako k jedinej spoľahlivej záruke živobytia po prvej svetovej vojne spôsobilo, že roľníci - majitelia pôdy, považovali jej delenie za zločin. Preto nechceli mať viac detí, majetok musel prejsť plynule, teda bez delenia, na jediného potomka. A aj jeho narodenie mladé manželské páry dlho odkladali. To spôsobilo narušenie susedských, príbuzenských i manželských vzťahov, ilegálnu potratovosť, väčšinou s následkami smrti atď.
Podstatou súčasného vydania knihy však nie je samotný literárny text. Podstatou je štúdia Jána Aláča „Jednodetstvo – rozprávanie o pustých školách a prázdnych dvoroch“, zaradená do druhej časti publikácie. Má raz taký rozsah ako text novely. Jej obsahom je sociologický rozbor príčin javu jednodetstva v našich dejinách i poukázanie a dokladovanie dôsledkov tohto javu v ekonomickom, kultúrnom, demografickom, ale i konfesionálnom vývine našej spoločnosti. Z toho vyplýva, že novela Samuela Činčuráka Tajní vrahovia v tomto prípade vystupuje ako textová ilustrácia a dobový literárno-umelecký dokument k uvedenej štúdii.
Záverečnú časť knihy tvorí širšia biografická štúdia Júliusa Lomenčíka Samuel Činčurák v kontexte slovenskej literatúry.
Vydanie takto poňatej publikácie nie je náhodné, má pridanú hodnotu aktuálnosti, čo dokumentujú názvy kapitol ako „Jedináčkovia a podoby egoizmu“, „Zánik sídel“, „Oslabenie rodiny“ a niektoré iné.
