80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Nový román Veroniky Šikulovej – obálkou i názovom odkazujúci na známy obraz francúzskeho maliara.
Autor OTS
O úskaliach i radostiach manželského života a literárnou formou podané cestopisné reportáže z pera Márie Danthine Dopjerovej lákajúce vydať sa po stopách umelcov spätých s Francúzskom. Hoci žánrovo i obsahovo ide o rozdielne knihy, dve novinky Vydavateľstva SLOVART majú k sebe už na prvý pohľad blízko.
Publikácie Nedeľné popoludnie na ostrove La Grande Jatte a Francúzsko perom a štetcom však nespája len krajina galského kohúta a láska k umeniu, ale i čosi hlbšie a pevnejšie – priateľstvo ich autoriek. Pozorný čitateľ odkazy na spriaznenosť spisovateliek nájde i v samotných textoch. Oba sa totiž zrodili z ich spoločných potuliek Francúzskom. Aj preto budeme knihy uvádzať do života spoločne. Beseda s autorkami spojená s krstom kníh sa uskutoční vo štvrtok 10. apríla 2025 o 18:00 vo Francúzskom inštitúte na Slovensku.
Úlohy moderátorky sa zhostí publicistka Tina Čorná, ukážky z textov prečíta slovenská herečka žijúca vo Francúzsku Jana Bittnerová, knihu pokrstí Miriam Pavlovičová, ktorá pôsobí ako lektorka slovenčiny na univerzite INALCO v Paríži. Večerom sa budú niesť tóny hudby J. S. Bacha v podaní popredného slovenského violončelistu Jána Slávika.
Na podujatie vás srdečne pozývame.
Nedeľné popoludnie na ostrove La Grande Jatte
Známa maľba Georgea Seurata s názvom Nedeľné popoludnie na ostrove La Grande Jatte sa tiahne chrbtami všetkých šiestich dielov českého vydania Proustovho Hľadania strateného času, preto, keď sa rozprávačka nového románu Veroniky Šikulovej Nedeľné popoludnie na ostrove La Grande Jatte jedného dňa na spomínaný ostrov vyberie, predstavuje si, že miesta jej budú povedomé, ľudia známi a že tu – alebo na niektorom inom mieste vo Francúzsku, kam tak často uteká pred povinnosťami, deťmi, manželom a vlastne i pred sebou – zistí, kým vlastne je. Lenže v živote nič nie je také jednoduché.
Čitateľ sa spolu s autorkou ocitá v Modre, v Grenoble i v Paríži, v sne, v paródii i v rozprávke, unášaný expresívnym rozprávaním o láske i povahe čase, okoreneným nemalou dávkou humoru. „Spisovateľ musí okolo čitateľa trochu tancovať, tany tany, tany, čosi ako tango,“ píše Šikulová v úvodnej kapitole.
„Toto je však slovenské tango na európsku nôtu, nie je ťažké tancovať ho, skúsený harcovník čitateľ ľahko zvládne základné slovenské tango, tanečné figúry.“
Prijmete jej výzvu do tanca?
Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Francúzsko perom a štetcom
Rodáčka z Piešťan Mária Danthine Dopjerová už štvrťstoročie objavuje Francúzsko. Vydáva sa na potulky do viac i menej prebádaných zákutí tejto malebnej krajiny, necháva sa viesť jej vôňami a chuťou a znovu a znovu objavuje jej krásu, ale i ľudskú výnimočnosť. Svoje zážitky občas pretaví do slov a tie potom uvije do viet, aby zachytila intenzitu okamihov, ktoré by sa inak po čase zliali s všednosťou.
Autorkina predchádzajúca kniha Francúzsko krížom-krážom, ktorá vyšla v roku 2020 vo Vydavateľstve SLOVART, si získala srdcia čitateľov tým, s akou ľahkosťou dokázala sprostredkovať atmosféru Francúzska, jeho čarovných pekárničiek, slnkom zaliatych viníc i majestátnych katedrál.
Tentoraz sa autorka rozhodla vydať po stopách umelcov. V novinke Francúzsko perom a štetcom tak stretnete Balzaca, Zolu, Hemingwaya, Sartra, Simone de Beauvoir, Picassa a mnohých ďalších. Nečakajte však výpočet biografických údajov, suché fakty a návštevy zaprášených múzeí. V týchto literárnou formou napísaných cestopisných reportážach sa dotknete múrov, ktorých sa dotýkali géniovia minulosti, budete klásť lakte na stoly, za ktorými jedávali, budete sa zastavovať na rohoch ulíc, na miestach, kde sa stretávali a tajne i verejne milovali. Pretože „toto sú príbehy o tom, ako si miesta podávajú ruku s časom, ľudia s miestami, knižné príbehy s realitou. Príbehy, ktoré hovoria, že to, čo vidíme, je dôležitejšie ako to, čo sa na danom mieste nachádza.“
Viac o knihe a jej vzniku sa môžete dočítať v rozhovore s jej autorkou.
Francúzsko sa stalo nielen vaším domovom ale i celoživotnou inšpiráciou, čo vás na tejto krajine tak fascinuje?
Francúzsko je nesmierne bohatou krajinou. Bohatou nielen na rôznorodosť prírodných reliéfov a históriu, ale aj na citlivosť k všetkému, čo sa k nám z minulosti dostáva, Francúzsko je krajina, ktorá má medzi svojimi prioritami zachovávanie a udržiavanie stôp z minulosti. Staré kamene, škridly, príbehy, legendy, recepty z minulosti, tradície a pod. sú tu pokladané za klenoty. Francúzsko má zmysel pre harmóniu spájania starého s novým a pre dôležitosť detailu.
Vaša predchádzajúca kniha Francúzsko krížom-krážom je plná chutí a vôní, tentoraz ste sa vybrali po stopách umenia. Ako a kedy vznikol nápad na novú knihu?
Nápad vznikol tak akosi postupne pri sobotných rozhovoroch pri káve s kamarátkou. Zároveň všade kam idem, beriem so sebou knihu na čítanie, takže som si začala uvedomovať, že miesta, po ktorých chodím, vnímam aj cez knihy, ktoré práve tam čítam a naopak príbehy čítaných knižiek vnímam aj cez atmosféru miest, kde sa práve nachádzam. Niekedy sa mi stráca línia, toho, kedy čítaný príbeh prechádza do reality. Zaujímajú ma prepojenia medzi dielami umelcov a umelkýň, ich detstvom, prostredím, kde vyrastali, tvorili alebo kam vsadili príbehy svojich diel a toto moje nadšenie som chcela preniesť do textu.
Kniha Francúzsko perom a štetcom je tak trochu cestopisom, tak trochu turistickým sprievodcom, no čitatelia v nej nájdu i mnohé zaujímavosti, občas i prekvapivé, zo života a tvorby francúzskych umelcov. Čo z toho, čo ste sa počas svojich potuliek dozvedeli, najviac prekvapilo vás?
Na každom mieste ma ohromí veľa vecí, akú má všetko svoju, aj historickú, logiku, napríklad ako po rozmachu železníc v 19. storočí, začali umelci opúšťať Paríž, hľadali pokoj, svetlo, potrebovali uniknúť z ruchu Paríža, ale zároveň potrebovali byť s Parížom prepojení kvôli dôležitosti mondénnych stretnutí, maliarskych výstav, večerí v umeleckých kruhoch, stretnutí s vydavateľmi. Zaujímajú ma podmienky, za akých tvorili, to, ako boli ich súkromné životy, ich každodenné aktivity a záujmy prepojené s ich dielom, ich myšlienkami, aké mali zvyky, disciplínu pri písaní, maľovaní, tvorení. A z týchto informácií vyskakujú aj prekvapivé anekdoty.
Podľa čoho ste si vyberali cesty, na ktoré ste sa vydávali?
Niekedy som až na mieste, kde som sa nachádzala, náhodne zistila, že je prepojené so životom alebo dielom nejakého umelca, umelkyne. Nápady na rôzne cesty sa odvíjajú, ako keď rozmotávame zamotané klbko. V dome, kde detstvo strávila George Sandová, som zistila, že mala vrúcny priateľský vzťah s Gustávom Flaubertom a že si písali veľa listov, Flaubertove listy boli písané z normandskej dedinky Croisset a tak som zatúžila vybrať sa aj tam. V Croisset u Flauberta som zistila, že sa obaja kamarátili s Turgenevom, tak som sa následne vybrala do chaty Turgeneva v Bougivale.
Na ktoré z miest v knihe by ste sa chceli vrátiť najviac (prípadne na ktoré sa vraciate najčastejšie) a prečo?
Vždy zostáva nejaký kúsok neprebádaný, v domoch spisovateľov vás väčšinou zakaždým sprevádza iný sprievodca s iným výkladom a tak každá komentovaná prehliadka poskytne nejaké nové informácie. Miesta po francúzskom vidieku sú v každom období iné, dom George Sandovej v Nohant-Vic, alebo dom Colette v Saint-Sauveur-en-Puisaye majú vždy inú atmosféru. Už roky sledujem informácie o rôznych aktivitách, napríklad v dome Colette som bola na kuchárskom kurze, kde sme robili niekoľko receptov z mrkvy, tak ako ich kedysi robievala Colette. Okrem toho, že na navštívené miesta sa rada vraciam, kontinuálne mi prichádzajú nové návnady na iné miesta, kam by som sa chcela vybrať, napríklad do normandského domu Jacquesa Préverta, do burgundského zámku Saint-Point, kde žil básnik A. Lamartine, do domu Victora Huga na ostrove Guernesey, do domu Sary Bernhardt na bretónskom ostrove Belle-Ile. Zdroje a možnosti cestovania po stopách umelcov sú vlastne nekonečné a jeden ľudský život na ne nestačí.
Mária Dopjerová-Danthine (1974) narodila sa v Piešťanoch, absolvovala štúdium angličtiny a ruštiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Nadstavbové štúdium ukončila na Sorbone v Paríži. Od roku 1999 žije vo Francúzsku, kde s manželom vychováva svoje tri deti. Začínala v malej lekárskej firme zabezpečujúcej prevoz ranených a chorých Francúzov z celého sveta domov, dnes pracuje ako medzinárodná koordinátorka poisťovníckej maklérskej spoločnosti. Vo Vydavateľstve SLOVART jej vyšla kniha Francúzsko krížom-krážom (2020). Článkami pravidelne prispieva do Magazínu o knihách.
Publikácie Nedeľné popoludnie na ostrove La Grande Jatte a Francúzsko perom a štetcom však nespája len krajina galského kohúta a láska k umeniu, ale i čosi hlbšie a pevnejšie – priateľstvo ich autoriek. Pozorný čitateľ odkazy na spriaznenosť spisovateliek nájde i v samotných textoch. Oba sa totiž zrodili z ich spoločných potuliek Francúzskom. Aj preto budeme knihy uvádzať do života spoločne. Beseda s autorkami spojená s krstom kníh sa uskutoční vo štvrtok 10. apríla 2025 o 18:00 vo Francúzskom inštitúte na Slovensku.
Úlohy moderátorky sa zhostí publicistka Tina Čorná, ukážky z textov prečíta slovenská herečka žijúca vo Francúzsku Jana Bittnerová, knihu pokrstí Miriam Pavlovičová, ktorá pôsobí ako lektorka slovenčiny na univerzite INALCO v Paríži. Večerom sa budú niesť tóny hudby J. S. Bacha v podaní popredného slovenského violončelistu Jána Slávika.
Na podujatie vás srdečne pozývame.
Nedeľné popoludnie na ostrove La Grande Jatte
Známa maľba Georgea Seurata s názvom Nedeľné popoludnie na ostrove La Grande Jatte sa tiahne chrbtami všetkých šiestich dielov českého vydania Proustovho Hľadania strateného času, preto, keď sa rozprávačka nového románu Veroniky Šikulovej Nedeľné popoludnie na ostrove La Grande Jatte jedného dňa na spomínaný ostrov vyberie, predstavuje si, že miesta jej budú povedomé, ľudia známi a že tu – alebo na niektorom inom mieste vo Francúzsku, kam tak často uteká pred povinnosťami, deťmi, manželom a vlastne i pred sebou – zistí, kým vlastne je. Lenže v živote nič nie je také jednoduché.
Čitateľ sa spolu s autorkou ocitá v Modre, v Grenoble i v Paríži, v sne, v paródii i v rozprávke, unášaný expresívnym rozprávaním o láske i povahe čase, okoreneným nemalou dávkou humoru. „Spisovateľ musí okolo čitateľa trochu tancovať, tany tany, tany, čosi ako tango,“ píše Šikulová v úvodnej kapitole.
„Toto je však slovenské tango na európsku nôtu, nie je ťažké tancovať ho, skúsený harcovník čitateľ ľahko zvládne základné slovenské tango, tanečné figúry.“
Prijmete jej výzvu do tanca?
Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Francúzsko perom a štetcom
Rodáčka z Piešťan Mária Danthine Dopjerová už štvrťstoročie objavuje Francúzsko. Vydáva sa na potulky do viac i menej prebádaných zákutí tejto malebnej krajiny, necháva sa viesť jej vôňami a chuťou a znovu a znovu objavuje jej krásu, ale i ľudskú výnimočnosť. Svoje zážitky občas pretaví do slov a tie potom uvije do viet, aby zachytila intenzitu okamihov, ktoré by sa inak po čase zliali s všednosťou.
Autorkina predchádzajúca kniha Francúzsko krížom-krážom, ktorá vyšla v roku 2020 vo Vydavateľstve SLOVART, si získala srdcia čitateľov tým, s akou ľahkosťou dokázala sprostredkovať atmosféru Francúzska, jeho čarovných pekárničiek, slnkom zaliatych viníc i majestátnych katedrál.
Tentoraz sa autorka rozhodla vydať po stopách umelcov. V novinke Francúzsko perom a štetcom tak stretnete Balzaca, Zolu, Hemingwaya, Sartra, Simone de Beauvoir, Picassa a mnohých ďalších. Nečakajte však výpočet biografických údajov, suché fakty a návštevy zaprášených múzeí. V týchto literárnou formou napísaných cestopisných reportážach sa dotknete múrov, ktorých sa dotýkali géniovia minulosti, budete klásť lakte na stoly, za ktorými jedávali, budete sa zastavovať na rohoch ulíc, na miestach, kde sa stretávali a tajne i verejne milovali. Pretože „toto sú príbehy o tom, ako si miesta podávajú ruku s časom, ľudia s miestami, knižné príbehy s realitou. Príbehy, ktoré hovoria, že to, čo vidíme, je dôležitejšie ako to, čo sa na danom mieste nachádza.“
Viac o knihe a jej vzniku sa môžete dočítať v rozhovore s jej autorkou.
Francúzsko sa stalo nielen vaším domovom ale i celoživotnou inšpiráciou, čo vás na tejto krajine tak fascinuje?
Francúzsko je nesmierne bohatou krajinou. Bohatou nielen na rôznorodosť prírodných reliéfov a históriu, ale aj na citlivosť k všetkému, čo sa k nám z minulosti dostáva, Francúzsko je krajina, ktorá má medzi svojimi prioritami zachovávanie a udržiavanie stôp z minulosti. Staré kamene, škridly, príbehy, legendy, recepty z minulosti, tradície a pod. sú tu pokladané za klenoty. Francúzsko má zmysel pre harmóniu spájania starého s novým a pre dôležitosť detailu.
Vaša predchádzajúca kniha Francúzsko krížom-krážom je plná chutí a vôní, tentoraz ste sa vybrali po stopách umenia. Ako a kedy vznikol nápad na novú knihu?
Nápad vznikol tak akosi postupne pri sobotných rozhovoroch pri káve s kamarátkou. Zároveň všade kam idem, beriem so sebou knihu na čítanie, takže som si začala uvedomovať, že miesta, po ktorých chodím, vnímam aj cez knihy, ktoré práve tam čítam a naopak príbehy čítaných knižiek vnímam aj cez atmosféru miest, kde sa práve nachádzam. Niekedy sa mi stráca línia, toho, kedy čítaný príbeh prechádza do reality. Zaujímajú ma prepojenia medzi dielami umelcov a umelkýň, ich detstvom, prostredím, kde vyrastali, tvorili alebo kam vsadili príbehy svojich diel a toto moje nadšenie som chcela preniesť do textu.
Kniha Francúzsko perom a štetcom je tak trochu cestopisom, tak trochu turistickým sprievodcom, no čitatelia v nej nájdu i mnohé zaujímavosti, občas i prekvapivé, zo života a tvorby francúzskych umelcov. Čo z toho, čo ste sa počas svojich potuliek dozvedeli, najviac prekvapilo vás?
Na každom mieste ma ohromí veľa vecí, akú má všetko svoju, aj historickú, logiku, napríklad ako po rozmachu železníc v 19. storočí, začali umelci opúšťať Paríž, hľadali pokoj, svetlo, potrebovali uniknúť z ruchu Paríža, ale zároveň potrebovali byť s Parížom prepojení kvôli dôležitosti mondénnych stretnutí, maliarskych výstav, večerí v umeleckých kruhoch, stretnutí s vydavateľmi. Zaujímajú ma podmienky, za akých tvorili, to, ako boli ich súkromné životy, ich každodenné aktivity a záujmy prepojené s ich dielom, ich myšlienkami, aké mali zvyky, disciplínu pri písaní, maľovaní, tvorení. A z týchto informácií vyskakujú aj prekvapivé anekdoty.
Podľa čoho ste si vyberali cesty, na ktoré ste sa vydávali?
Niekedy som až na mieste, kde som sa nachádzala, náhodne zistila, že je prepojené so životom alebo dielom nejakého umelca, umelkyne. Nápady na rôzne cesty sa odvíjajú, ako keď rozmotávame zamotané klbko. V dome, kde detstvo strávila George Sandová, som zistila, že mala vrúcny priateľský vzťah s Gustávom Flaubertom a že si písali veľa listov, Flaubertove listy boli písané z normandskej dedinky Croisset a tak som zatúžila vybrať sa aj tam. V Croisset u Flauberta som zistila, že sa obaja kamarátili s Turgenevom, tak som sa následne vybrala do chaty Turgeneva v Bougivale.
Na ktoré z miest v knihe by ste sa chceli vrátiť najviac (prípadne na ktoré sa vraciate najčastejšie) a prečo?
Vždy zostáva nejaký kúsok neprebádaný, v domoch spisovateľov vás väčšinou zakaždým sprevádza iný sprievodca s iným výkladom a tak každá komentovaná prehliadka poskytne nejaké nové informácie. Miesta po francúzskom vidieku sú v každom období iné, dom George Sandovej v Nohant-Vic, alebo dom Colette v Saint-Sauveur-en-Puisaye majú vždy inú atmosféru. Už roky sledujem informácie o rôznych aktivitách, napríklad v dome Colette som bola na kuchárskom kurze, kde sme robili niekoľko receptov z mrkvy, tak ako ich kedysi robievala Colette. Okrem toho, že na navštívené miesta sa rada vraciam, kontinuálne mi prichádzajú nové návnady na iné miesta, kam by som sa chcela vybrať, napríklad do normandského domu Jacquesa Préverta, do burgundského zámku Saint-Point, kde žil básnik A. Lamartine, do domu Victora Huga na ostrove Guernesey, do domu Sary Bernhardt na bretónskom ostrove Belle-Ile. Zdroje a možnosti cestovania po stopách umelcov sú vlastne nekonečné a jeden ľudský život na ne nestačí.
Mária Dopjerová-Danthine (1974) narodila sa v Piešťanoch, absolvovala štúdium angličtiny a ruštiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Nadstavbové štúdium ukončila na Sorbone v Paríži. Od roku 1999 žije vo Francúzsku, kde s manželom vychováva svoje tri deti. Začínala v malej lekárskej firme zabezpečujúcej prevoz ranených a chorých Francúzov z celého sveta domov, dnes pracuje ako medzinárodná koordinátorka poisťovníckej maklérskej spoločnosti. Vo Vydavateľstve SLOVART jej vyšla kniha Francúzsko krížom-krážom (2020). Článkami pravidelne prispieva do Magazínu o knihách.
