Bratislava 4. decembra (OTS) - Pendleri zachytávajú súčasný stav spoločnosti, kedy sa stále viac a viac skloňujú otázky národnej identity a definície národnej DNA. Sú akousi platformou ponúkajúcou množstvo otázok o vzťahoch, domove, novodobom nomádstve. Našťastie román ponúka aj odpovede na ne. Próza, v ktorej sa istotne mnohí nájdu, prináša pútavý opis časopriestoru, ktorý nebol ešte nikdy literárne spracovaný. Vďaka Tamarinej osobnej skúsenosti sú roky, kedy sa tisíce Slovákov po otvorení hraníc rozpŕchli do zahraničia s túžbou po slobode a lepšej budúcnosti, opísané veľmi podmaňujúco. Ona sama v tom období dvakrát denne ukazovala cestovný pas na hraničných prechodoch. Autorka však odmieta kategorizovanie knihy do kolónky osobnej spovede. Počas procesu písania sa radila s viacerými spolupútnikmi na trase Bratislava – Viedeň. Nosný príbeh teda zobrazuje súčet viacerých tichých, umlčaných, či celkom hlučných hlbokých a jedinečných výpovedí.

„Vozne ako domov. Veľa dymu, skladačky s pikom, dlhá ulička a trčiace hlavy z kupé. Koľajnice, nástupištia, životy v čakárniach a na perónoch. Mŕtvy holub na betóne v špakoch, búdky s Leberkäse, vôňa kávy, čerstvého chleba, žemlí v okolí staničnej pekárne. Skoro ráno tam, v noci späť a dvakrát denne vytiahnuť cestovný pas. Pendlovanie ako život, pendlovanie ako nočná mora. A rodičia si mysleli, že ich deti žijú sen. Veď o ňom snívali oni, intenzívne, a ešte aj toľko desaťročí. Sloboda, v ktorej sa mnohí stratili celkom na začiatku, ešte predtým ako smeli dospieť.“ Úryvok z najnovšej knihy Tamary Šimončíkovej Heribanovej odzrkadľuje veľmi osobný pohľad na obdobie, kedy jedna celá generácia slovenských detí začala navštevovať školy v susedných krajinách. V prípade Pendlerov autorka pútavo predstavuje príbehy detí, ktoré priskoro zatvorili dvere od detstva a ktorých krehká detská duša nedokázala spracovať intenzívny stret s cudzím, nepoznaným prostredím. Pašovanie kartónov cigariet v neónových lampách, život na perónoch, v kupé vagónov, predčasné dospievanie, falšovanie vysvedčení, prepadnutia sa do závislostí, vlastných klamstiev, sú len jedným z aspektov pendlerstva, ktoré Tamara v románe opísala. „Kniha vznikala v mojej hlave niekoľko rokov a keďže je to azda najosobnejšia próza, pristupovala som k celému spracovaniu témy dôkladne. Každý z nás má osobné zážitky na isté udalosti, momenty, a súčet týchto rôznorodých osobných spomienok vytvára mozaiku kolektívnej pamäti. Patrila som do generácie detí, ktoré z jedného dňa na druhý vymenili školské slovenské lavice za rakúske. Stali sme sa súčasťou cudzieho školského systému, cudzieho priestoru, ktorý sme sa čo najlepšie snažili pochopiť a ovládnuť. Rodičia boli presvedčení, že pre svoje ratolesti pripravili najlepšiu budúcnosť. V mnohých prípadoch sa stal však opak. Priskoré vykorenenie z domáceho prostredia, priveľká sloboda vo víre neznámeho sveta prispela k tomu, že mnohí nezvládli dospievanie. Na začiatku svojej cesty urobili činy, ktoré by asi nikdy nespravili, ak by neboli vo svojom dospievaní tak veľmi osamotení,“ vysvetľuje Tamara, ktorá sa rozhodla vo svojom románe predstaviť prostredníctvom retrospektív čas i priestor, ktorého bola sama súčasťou. „Mnohé popísané veci sa naozaj stali, avšak bola by som rada, ak by bola kniha vnímaná predovšetkým ako literárny text,“ hovorí autorka. „Priznám sa, potešilo ma, keď sa mi v posledných dňoch začali ozývať „pendleri“. Mnohých som ani nepoznala osobne. Posielajú mi svoje osobné spomienky na toto obdobie. To, že mnohí zažili ešte dramatickejšie skúsenosti ako som opísala v knihe ma jemne upokojilo, pretože som sa v jednom momente obávala, že tento druh mojej interpretácie minulosti môže niektorým prísť až príliš emotívny. Treba však povedať, že v prípade opísaných skutočností, sa jedná o krátky časový úsek a takisto popísané osudy sú len čiastkou celku.“

Foto: Tamara Šimončíková Heribanová

Napriek výraznému presahu do minulosti, sa román odohráva v súčasnosti, kedy hlavný hrdina, sociológ Martin Knauer, dostáva ponuku na spoluautorstvo na dokumente, ktorý sa má venovať zmene pohraničnej oblasti, ale aj téme slovenskej dvojdomosti. Na základe ponuky, kontaktuje ľudí, s ktorými v 90. rokoch študoval najskôr v pohraničnej dedinke Kittsee, potom vo Viedni. Vďaka rekonštrukcii vlastnej minulosti, spomienkam bývalých kamarátov z kupé sa mu opäť začínajú oživovať obrazy, kedy ako mladý každý deň pendloval, kedy stretol Annu, dcéru podnikateľa z východného Slovenska, ktorá jedného dňa zmizla. Po rokoch sa pokúša nájsť čo najviac už časom oslabených indícii, aby sa pomocou nich pokúsil zrekonštruovať minulosť, aby našiel odpovede na otázky, ktoré sa celé roky snažil vytesniť. V románe sa objavuje téma národnej identity, ako aj téma zmeny nášho kontinentu, či už situácia novodobého exodusu, záujem o pravicové extrémistické politické strany v Európe, či mnohé ďalšie.

Foto: Tamara Šimončíková Heribanová

Zjednocujúcim prvkom celej mozaiky tém, ktoré Šimončíková Heribanová spracováva, je nemenná forma vnútornej oddanosti a túžby po osobe, ktorá sa Martinovi Knauerovi vytratila zo života. Hlavný hrdina sa vydáva nedobrovoľne, ale nevyhnutne po stopách spomienok za svojou prvou láskou, nezvestným dievčaťom, ktoré napriek fyzickej absencii nikdy nezmizlo z jeho života. Sila spomienkového aparátu a nové poznania postupne objasňujú, čo sa udialo pred rokmi, súčasne menia pohľad na to, čo sa zdalo jasné a nevyriešiteľné. Odvtedy sa totiž zmenilo skoro všetko: on, svet naokolo, osadenstvo študentského kupé, pohraničný slovensko-rakúsky priestor, ktorý tvoril kolorit jeho dospievania, pohľad na cudzie a naše. Jedno však ostalo: Anna. Čím viac sa hlavný hrdina snaží odkryť nánosy času a nájsť odpovede na konkrétne otázky späté s jeho dospievaním, tým viac sa ponára do otáznikov súvisiacich s ponímaním národnej identity v európskom priestore. Rekonštrukcia vlastnej minulosti, prepojenej na obdobie počiatku novodobého nomádstva, keď sa po otvorení hraníc mnohí rozpŕchli do sveta a prvá generácia slovenských študentov začala navštevovať rakúske školy, je bolestivá, avšak katarzná.

Román Pendleri vyšiel vo vydavateľstve IKAR.
Editovala Nataša Holinová.
Grafický dizajn knihy Mikina Dimunová.