Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Švédska akadémia udelila v roku 1998 Saramagovi Nobelovu cenu s odôvodnením, že jeho diela umožňujú čitateľom pochopiť neuskutočniteľnú realitu cez podobenstvá plné fantázie, irónie a súcitu.
Autor TASR
Anzinhaga/Bratislava 16. novembra (TASR) - Portugalský spisovateľ José Saramago je nositeľom Nobelovej ceny za literatúru. Narodil sa 16. novembra a vo štvrtok uplynie od jeho narodenia 95 rokov.
Kráľovská švédska akadémia udelila v roku 1998 Saramagovi Nobelovu cenu s odôvodnením, že "jeho diela umožňujú čitateľom pochopiť neuskutočniteľnú realitu vďaka podobenstvám plným fantázie, irónie a súcitu".
Umelec sa angažoval aj v politike - vystupoval proti vojne v Iraku, zasadzoval sa za uzavretie väznice na americkej vojenskej základni Guantánamo a takisto za prepustenie uväzneného tureckého spisovateľa Orhana Pamuka, tiež laureáta Nobelovej ceny za literatúru.
José Saramago sa narodil 16. novembra 1922 v chudobnej roľníckej rodine v Anzinhage v juhoportugalskom regióne Alentejo. Po vystriedaní rôznych zamestnaní pracoval vo vydavateľstvách pre rôzne časopisy, potom sa usadil ako nezávislý spisovateľ v portugalskom Lisabone.
Svoj prvý román napísal už v roku 1947, prvý veľký úspech však dosiahol až vo veku 60 rokov románom Memorial do Convento (Povesť o kláštore, 1982). Podľa vyjadrenia talianskeho režiséra Federica Felliniho je to jedna z najzaujímavejších kníh, akú kedy čítal. V roku 1990 bola na motív tejto knihy skomponovaná opera, hraná aj v slávnej milánskej La Scale v Taliansku.
Na medzinárodnej scéne sa Saramago presadil aj ďalšími románmi napríklad O Ano da Morte de Ricardo Reis (1984). Jeho najznámejším dielom je pravdepodobne A Jangada de Pedra (1986), v ktorom sa Pyrenejský polostrov z nadprirodzených dôvodov oddelí od Európy a odpláva do Atlantiku.
Jeho diela sa zo štylistického hľadiska vyznačujú tým, že v nich spájal formy rozprávania s experimentálnou prózou, kde je navzájom poprepletaná história, fikcia a irealita. Často sa v nich tiež objavuje kritika štátu a cirkvi. Autor s komunistickým presvedčením sa ironicky vyjadroval o významných predstaviteľoch a politikoch, využívajúc pritom aj portugalské dejiny. Jeho štýl bol pomerne zložitý vzhľadom na nesprávnu gramatiku a interpunkciu. Napriek tomu boli jeho diela preložené do 25 jazykov. Podľa vyjadrenia kritikov sa Saramagovi podarilo oslobodiť súčasnú portugalskú literatúru z pút neoliberalizmu a dopomohol jej opäť získať medzinárodné uznanie.
Za svoje diela dostal básnik a prozaik José Saramago viacero významných uznaní. Bol prvým portugalským spisovateľom, ktorý dostal Nobelovu cenu za literatúru.
Spisovateľ José Saramago skonal 18. júna 2010 vo veku 87 rokov vo svojom dome na Lazarote, jednom zo španielskych Kanárskych ostrovov. Spisovateľ sa presťahoval na Kanárske ostrovy v roku 1992 po verejnej roztržke s portugalskou vládou, ktorú obvinil z cenzúry. Spor sa týkal jeho knihy O Evangelho Segundo Jesus Cristo (1991).
Na Slovensku mu v preklade vyšli diela Príbeh o obliehaní Lisabonu (História do Cerco de Lisboa, 1989), Mesto slepých (Ensaio sobre a Cegueira, 1995) či Cesta slona (A Viagem do Elefante, 2009).
Kráľovská švédska akadémia udelila v roku 1998 Saramagovi Nobelovu cenu s odôvodnením, že "jeho diela umožňujú čitateľom pochopiť neuskutočniteľnú realitu vďaka podobenstvám plným fantázie, irónie a súcitu".
Umelec sa angažoval aj v politike - vystupoval proti vojne v Iraku, zasadzoval sa za uzavretie väznice na americkej vojenskej základni Guantánamo a takisto za prepustenie uväzneného tureckého spisovateľa Orhana Pamuka, tiež laureáta Nobelovej ceny za literatúru.
José Saramago sa narodil 16. novembra 1922 v chudobnej roľníckej rodine v Anzinhage v juhoportugalskom regióne Alentejo. Po vystriedaní rôznych zamestnaní pracoval vo vydavateľstvách pre rôzne časopisy, potom sa usadil ako nezávislý spisovateľ v portugalskom Lisabone.
Svoj prvý román napísal už v roku 1947, prvý veľký úspech však dosiahol až vo veku 60 rokov románom Memorial do Convento (Povesť o kláštore, 1982). Podľa vyjadrenia talianskeho režiséra Federica Felliniho je to jedna z najzaujímavejších kníh, akú kedy čítal. V roku 1990 bola na motív tejto knihy skomponovaná opera, hraná aj v slávnej milánskej La Scale v Taliansku.
Na medzinárodnej scéne sa Saramago presadil aj ďalšími románmi napríklad O Ano da Morte de Ricardo Reis (1984). Jeho najznámejším dielom je pravdepodobne A Jangada de Pedra (1986), v ktorom sa Pyrenejský polostrov z nadprirodzených dôvodov oddelí od Európy a odpláva do Atlantiku.
Jeho diela sa zo štylistického hľadiska vyznačujú tým, že v nich spájal formy rozprávania s experimentálnou prózou, kde je navzájom poprepletaná história, fikcia a irealita. Často sa v nich tiež objavuje kritika štátu a cirkvi. Autor s komunistickým presvedčením sa ironicky vyjadroval o významných predstaviteľoch a politikoch, využívajúc pritom aj portugalské dejiny. Jeho štýl bol pomerne zložitý vzhľadom na nesprávnu gramatiku a interpunkciu. Napriek tomu boli jeho diela preložené do 25 jazykov. Podľa vyjadrenia kritikov sa Saramagovi podarilo oslobodiť súčasnú portugalskú literatúru z pút neoliberalizmu a dopomohol jej opäť získať medzinárodné uznanie.
Za svoje diela dostal básnik a prozaik José Saramago viacero významných uznaní. Bol prvým portugalským spisovateľom, ktorý dostal Nobelovu cenu za literatúru.
Spisovateľ José Saramago skonal 18. júna 2010 vo veku 87 rokov vo svojom dome na Lazarote, jednom zo španielskych Kanárskych ostrovov. Spisovateľ sa presťahoval na Kanárske ostrovy v roku 1992 po verejnej roztržke s portugalskou vládou, ktorú obvinil z cenzúry. Spor sa týkal jeho knihy O Evangelho Segundo Jesus Cristo (1991).
Na Slovensku mu v preklade vyšli diela Príbeh o obliehaní Lisabonu (História do Cerco de Lisboa, 1989), Mesto slepých (Ensaio sobre a Cegueira, 1995) či Cesta slona (A Viagem do Elefante, 2009).
