Charleville/Bratislava 20. októbra (TASR) – Bol jedným z najcharizmatickejších avantgardných básnikov. Stal sa nielen priekopníkom novej vlny francúzskej poézie druhej polovice 19. storočia, ale svojim dielom v mnohom ovplyvnil aj modernú svetovú poéziu. Patril medzi "prekliatych básnikov", čo bola skupina autorov, ktorí sa vyčleňovali zo spoločnosti, lebo nesúhlasili so spoločenským dianím a útočisko hľadali vo svete umenia. V nedeľu 20. októbra uplynie 165 rokov od narodenia Arthura Rimbauda.
Slovenský univerzitný profesor francúzskej literatúry a prekladateľ diel francúzskych klasikov Štefan Povchanič o jeho diele povedal: "Rimbaud bol ako meteorit, ktorý vyletí, zažiari, pokúsi sa priniesť niečo nové a potom zhasne, čiže geniálny fenomén, ktorý má krátke trvanie. Prínos jeho poézie je v hľadaní nových ciest. Priniesol veľmi konkrétny typ metaforického jazyka, najmä vo svojom prvom období. A tým, že sa pokúšal vydolovať z ľudského vedomia dovtedy nepoznané stránky, predurčil jednu cestu modernej poézie. Surrealisti na začiatku 20. storočia nadviazali na to, čo on začal na konci 19. storočia."
Jean-Nicolas Arthur Rimbaud sa narodil 20. októbra 1854 v dedine Charleville na severovýchode Francúzska. Bol synom kapitána pechoty Frédérica Rimbauda, ktorý opustil rodinu, keď mal Arthur 6 rokov. Jeho a ďalších troch súrodencov (brata Frédérica a sestry Vitalie a Isabelle) vychovávala matka Vitalie Clifová. Na prísnu výchovu konzervatívnej a autoritatívnej matky Rimbaud reagoval výbuchmi hnevu a útekmi z domu. Napriek tomu sa tam v krízových životných situáciách vždy znova vracal.
Už v škole sa zaujímal najmä o poéziu. Čítal diela Françoisa Villona, Victora Huga, Charlesa Baudelaira a iných poetov i prozaikov. Počas Parížskej komúny utiekol v roku 1871 do Paríža a zaradil sa medzi francúzsku básnickú elitu. Tam sa zoznámil a získal obdiv básnika Paula Verlaina, s ktorým prežil búrlivú romancu. Spolu s Verlainom žili bohémsky nielen v Paríži, ale aj v Anglicku a v Belgicku až do búrlivého rozchodu v roku 1873, kedy opitý Verlain pri jednej z hádok postrelil Rimbauda, pretože sa pokúsil zničiť svoje dielo. Od tohto okamihu sa Rimbaud poézii odcudzil a začal žiť dobrodružný život.
Arthur RimbaudFoto: wikipedia
V Holandsku vstúpil do koloniálneho vojska, ale na Jáve dezertoval a s cirkusom prešiel Švédsko i Nórsko. Po blúdení Európou odišiel do Afriky, kde podľa vlastných slov cítil slobodného ducha a práve tam prežil posledných desať rokov svojho krátkeho života. Avšak nešlo mu len o pocit voľnosti, ale aj o finančné zabezpečenie svojej rodiny vo Francúzsku.
Základňu si zriadil v Harrare. Stal sa obchodným zástupcom, pričom obchodoval so zlatom a slonovinou. Rimbaud, ktorý hovoril ôsmimi jazykmi bol dokonca poradcom etiópskeho cisára Menelika II. A hoci sa z Francúzska stratil, jeho poéziu pripomínal Paul Verlaine, ktorý ju vydával v periodiku La Vogue.
Arthur Rimbaud začal písať veľmi skoro, ale s písaním aj veľmi skoro prestal. Ako pätnásťročný uverejnil prvú brilantnú báseň, pričom celé svoje dielo vytvoril vo veku od 15 do 19 rokov, teda v rokoch 1869 až 1873. Jeho básnický jazyk, ktorý sa stal základom novej poetiky bol expresívny - experimentoval s mnohoznačnými významami slov. Bol básnikom neobyčajnej obrazotvornosti. Útoky proti povrchnosti, zbabelosti a všednosti prerástli v jeho diele postupne do totálnej revolty proti tradičným hodnotám konvenčného sveta. Rimbaud útočil na všetky formy tradície a výrazne ovplyvnil modernú svetovú poéziu, najmä symbolistov a surrealistov, beat generation a poetiku rockovej hudby.
Ilustračná snímkaFoto: TASR/Henrich Mišovič
Prelom v Rimbaudovom diele znamenala báseň Opitá loď (1871), ktorá patrí medzi jeho najznámejšie. Sám pripravil do tlače iba jednu zbierku Pobyt v pekle. Medzi ďalšie pôsobivé zbierky tohto mága veršov možno zaradiť aj Básne a Iluminácie, ktoré neskôr zrekonštruovali podľa rukopisov nájdených u Rimbaudovych priateľov.
Hektický život sa podpísal na zdraví mladého básnika a cestovateľa. Neliečiace sa zranenie nohy prinútilo Rimbauda vrátiť sa v januári 1891 naspäť do Francúzska. Noha sa však už nedala zachrániť a tak mu ju museli v Marseille amputovať. Lekári zistili, že išlo o rakovinu, ktorej v tomto francúzskom prístavnom meste aj 10. novembra 1891 podľahol vo veku iba 37 rokov.
