Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za vrchol jeho tvorby sa považuje veršovaná dráma Tragédia človeka z roku 1862, ktorá bola preložená do 40 svetových jazykov.
Autor TASR
Dolná Strehová/Bratislava 20. januára (TASR) - Patrí k najznámejším maďarským básnikom a dramatikom, ale narodil sa v kaštieli nachádzajúcom sa v dnešnej slovenskej obci Dolná Strehová, ktorá bola vtedy súčasťou Rakúsko-Uhorska. Za vrchol jeho tvorby sa považuje veršovaná dráma Tragédia človeka z roku 1862, ktorá bola preložená do 40 svetových jazykov. V piatok 20. januára uplynie 200 rokov od narodenia maďarského básnika a dramatika Imre Madácha.
Imre Madách sa narodil 20. januára 1823 (ako deň narodenia sa uvádza aj 21. január) v kaštieli v Dolnej Strehovej. Pochádzal zo starej šľachtickej rodiny, pričom Madáchovci bývali v Dolnej Strehovej od roku 1430. Poslední potomkovia odišli z Dolnej Strehovej v roku 1935 do Maďarska, odtiaľ do Nemecka a z Nemecka do Brazílie.
Po skončení právnických štúdií v Budapešti v roku 1840 sa Imre Madách vrátil do Dolnej Strehovej, kde strávil takmer celý život. Bol aj politicky činný, patril k tzv. centralistom. Na uhorskej revolúcii v rokoch 1848 - 1849 sa však priamo nezúčastnil, ale po jej páde pomáhal prenasledovaným, preto ho odsúdili na ročné väzenie. Väzenská skúsenosť, krach revolúcie, ale aj nevydarené manželstvo sa podpísali pod jeho pesimistický pohľad na život. Žil samotársky a venoval sa štúdiu filozofie a prírodných vied.
Ešte počas štúdií vydal v roku 1840 vlastným nákladom lyrickú zbierku Lantvirágok (Kvety lutny). Hľadaním vlastného literárneho štýlu a myšlienkovej originality je charakteristická napríklad dráma Férfi és nő (Muž a žena, 1843). Sklamanie z neúspešnej revolúcie, ale aj Madáchova tvorivá a myšlienková originalita sa prejavili v protibachovskej satirickej hre A civilizátor (Civilizátor, 1859) a v dráme Mózes (Mojžiš, 1860 - 1861).
Vrchol tvorby dosiahol v diele Az ember tragédiája (Tragédia človeka) z roku 1862. Tragédia človeka je dodnes považovaná za najvýznamnejšie dielo maďarskej literatúry. Veršovaná filozofická dráma sa skladá z 15 obrazov, z ktorých prvé tri a posledný tvoria biblický rámec diela s nebeskou stávkou medzi Bohom (Hospodinom) a Satanom (Luciferom), známej z knihy Jóbovej a tiež z Goetheho Fausta, s ktorým sa Tragédia človeka často porovnáva. V ostatných historických a utopických scénach ukazuje Lucifer Adamovi budúce dejiny ľudstva a snaží sa Adama dohnať k pochybnostiam o pokroku.
Tragédia človeka sa radí medzi také diela ako Danteho Božská komédia, Miltonov Stratený raj, Hugova Legenda vekov alebo už spomínaný Goetheho Faust. Dočkala sa mnohých vydaní a je preložená do 40 jazykov. Do slovenčiny ju prvýkrát preložil nemenej významný slovenský básnik Pavol Országh Hviezdoslav. Známy je aj preklad básnika Ctibora Štítnického, ktorý knižne vyšiel v roku 1988.
Imre Madách zomrel 5. októbra 1864 v Dolnej Strehovej vo veku 41 rokov. Pochovaný je v parku, ktorý je súčasťou kaštieľa, v ktorom prežil väčšinu života.
V Dolnej Strehovej, v kaštieli, v ktorom sa narodil maďarský básnik, sa v súčasnosti nachádza stála expozícia o živote a diele Imre Madácha. Kaštieľ patrí pod Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku.
Zdroj: Encyklopédia spisovateľov svet, Obzor, Bratislava 1987
Imre Madách sa narodil 20. januára 1823 (ako deň narodenia sa uvádza aj 21. január) v kaštieli v Dolnej Strehovej. Pochádzal zo starej šľachtickej rodiny, pričom Madáchovci bývali v Dolnej Strehovej od roku 1430. Poslední potomkovia odišli z Dolnej Strehovej v roku 1935 do Maďarska, odtiaľ do Nemecka a z Nemecka do Brazílie.
Po skončení právnických štúdií v Budapešti v roku 1840 sa Imre Madách vrátil do Dolnej Strehovej, kde strávil takmer celý život. Bol aj politicky činný, patril k tzv. centralistom. Na uhorskej revolúcii v rokoch 1848 - 1849 sa však priamo nezúčastnil, ale po jej páde pomáhal prenasledovaným, preto ho odsúdili na ročné väzenie. Väzenská skúsenosť, krach revolúcie, ale aj nevydarené manželstvo sa podpísali pod jeho pesimistický pohľad na život. Žil samotársky a venoval sa štúdiu filozofie a prírodných vied.
Ešte počas štúdií vydal v roku 1840 vlastným nákladom lyrickú zbierku Lantvirágok (Kvety lutny). Hľadaním vlastného literárneho štýlu a myšlienkovej originality je charakteristická napríklad dráma Férfi és nő (Muž a žena, 1843). Sklamanie z neúspešnej revolúcie, ale aj Madáchova tvorivá a myšlienková originalita sa prejavili v protibachovskej satirickej hre A civilizátor (Civilizátor, 1859) a v dráme Mózes (Mojžiš, 1860 - 1861).
Vrchol tvorby dosiahol v diele Az ember tragédiája (Tragédia človeka) z roku 1862. Tragédia človeka je dodnes považovaná za najvýznamnejšie dielo maďarskej literatúry. Veršovaná filozofická dráma sa skladá z 15 obrazov, z ktorých prvé tri a posledný tvoria biblický rámec diela s nebeskou stávkou medzi Bohom (Hospodinom) a Satanom (Luciferom), známej z knihy Jóbovej a tiež z Goetheho Fausta, s ktorým sa Tragédia človeka často porovnáva. V ostatných historických a utopických scénach ukazuje Lucifer Adamovi budúce dejiny ľudstva a snaží sa Adama dohnať k pochybnostiam o pokroku.
Tragédia človeka sa radí medzi také diela ako Danteho Božská komédia, Miltonov Stratený raj, Hugova Legenda vekov alebo už spomínaný Goetheho Faust. Dočkala sa mnohých vydaní a je preložená do 40 jazykov. Do slovenčiny ju prvýkrát preložil nemenej významný slovenský básnik Pavol Országh Hviezdoslav. Známy je aj preklad básnika Ctibora Štítnického, ktorý knižne vyšiel v roku 1988.
Imre Madách zomrel 5. októbra 1864 v Dolnej Strehovej vo veku 41 rokov. Pochovaný je v parku, ktorý je súčasťou kaštieľa, v ktorom prežil väčšinu života.
V Dolnej Strehovej, v kaštieli, v ktorom sa narodil maďarský básnik, sa v súčasnosti nachádza stála expozícia o živote a diele Imre Madácha. Kaštieľ patrí pod Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku.
Zdroj: Encyklopédia spisovateľov svet, Obzor, Bratislava 1987
