Bratislava 25. marca (OTS) - „V treťom výklenku hlavného oltára, hneď vedľa kazateľnice čakal na mňa môj senzačný námet,“ píše Gabriel García Márquez v prológu knihy O láske a iných démonoch. Keď sa totiž v roku 1949 išiel ako začínajúci novinár pozrieť na likvidáciu krypty starobylého kolumbijského kláštora, pri prvom náraze krompáča sa z krypty vylial vodopád zdravých vlasov žiarivomedenej farby.

Hoci robotníkov nález nijako nevzrušil, Márquez, odchovaný na zázrakmi popretkávaných príbehoch svojej starej mamy, si ho okamžite spojil so starou legendou o jednej dvanásťročnej markíze.

Po prológu, ktorý môže i nemusí byť pravdivý (a keďže je to Márquez, pravdepodobne platí oboje), nás rozprávač prenesie do 18. storočia. Ocitáme sa v rodine Siervy Maríe, ktorú v deň jej dvanástych narodenín pohryzie besný pes. Keďže dievčina nevykazuje žiadne známky choroby, jej okolie dôjde k presvedčeniu, že je posadnutá diablom. A na to je len jediný liek. Exorcizmus.

V knihe O láske a iných démonoch Márqez rozohráva znepokojivý no uhrančivý príbeh šialenstva a lásky. Besná však nie je Siera María ale svet okolo nej. Vyháňaním diabla je poverený Cayetan Delaura, kňaz a intelektuál s tajnou vášňou pre zakázané knihy, ktorý sa však do dievčiny s vlasmi ako svadobná vlečka zamiluje. Lenže i láska je istým druhom šialenstva a to sa zvyčajne trestá smrťou.

Autor sa v knihe vracia k téme zakázanej lásky a s tým súvisiacej potreby zbúrať nezmyselné pravidlá strnulej spoločnosti. Popri odsúdení cirkevného tmárstva v tragickom príbehu mladej markízy nájdeme i zžieravú kritiku kolonializmu a strachu kolonizátorov z prírody a ľudskej prirodzenosti.

Knihu zo španielčiny preložila Eva Palkovičová.

O autorovi

Gabriel García Márquez (1927 – 2014) sa narodil v mestečku Aracataca na pobreží Kolumbie. Prvých osem rokov života strávil u svojich prarodičov z matkinej strany. Navštevoval jezuitské kolégium a v rokoch 1947 – 1949 sa v Bogote neúspešne pokúšal vyštudovať právo.

V mladosti žil dlhší čas na Kube. Neskôr pôsobil v Európe ako spravodajca liberálneho denníka El Espectador. Písal reportáže a kultúrnu publicistiku, v Ríme študoval réžiu na Experimentálnom filmovom stredisku. Ako novinár navštívil Švajčiarsko, Francúzsko, Nemecko, Španielsko aj Československo. Patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov latinskoamerického magického realizmu. Je držiteľom Nobelovej ceny za literatúru za rok 1982. Vo Vydavateľstve SLOVART mu vyšli knihy: Láska v čase cholery, Uvidíme sa v auguste, Kronika vopred ohlásenej smrti, Patriarchova jeseň, Sto rokov samoty, posledná spomínaná aj ako audiokniha v podaní Michala Ďuriša.