Bratislava 6. marca (OTS) - „Dve švagriné, ktoré sa neznášajú. Každá chce to, čo nemá. Anna sa občas zamýšľa nad tým, prečo u nej ten sebarozvoj, ktorému sa roky venuje, postupuje tak pomaličky, po kvapkách. Výsledky sú zanedbateľné. Jasne vidí, kde robia chyby druhí, no u seba ich prehliada.“

Anna a Petra v románe Dany Bischof Závadovej Šťastie iných sú každá z iného cesta a onedlho by sa z nich mali stať švagriné. Jedna vedie priamočiary život na lazoch, druhej cesta je komplikovanejšia a mestská. Každá má však niečo, čo tej druhej chýba. Vnímajú to, vnútorne aj navonok komentujú. Vidia sa málo, no v hlavách si vytvárajú predstavy jedna o druhej. A trpia. A hoci sú na prvý pohľad mimoriadne odlišné, v skutočnosti toho majú veľa spoločného. Možno nakoniec pochopia, že závisť nie je kľúčom ku šťastiu... Stačí si len vážiť to, čo máme.

„Studený deň, na kopaniciach bolo mrazivejšie ako v Bratislave. Anna si užívala cestu v aute, pohľad na zasneženú krajinu. A snežilo ďalej, akoby sa Boh zo všetkých síl usiloval. Vtom si spomenula na slová českej filozofky Hogenovej. Na jej radu, aby sme sa dali obohacovať tým, čo k nám prichádza bez príčiny. To, čo nás pozdravuje, nás uzdravuje“.

Do akej miery je náš život ilúziou? Aký je rozdiel medzi realitou a našimi utkvelými predstavami? A čo sa stane ak sa tých predstáv zbavíme?

O autorke:
Dana Bischof Závadová (1979, Bratislava) vyštudovala filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Poviedky, poéziu a literárnu kritiku publikovala časopisecky, knižne debutovala prózou Tretí deň nedeľa (1999). Živí sa písaním – ako redaktorka pracovala pre rôzne lifestylové magazíny, reklamné a PR agentúry. Je vydatá, žije v Rakúsku a veľa cestuje.