Bratislava 10. mája (OTS) - Správa o slovenskej architektúre je celostným hodnotením architektonickej scény na Slovensku v rokoch 2020 až 2022. Zvláštnu pozornosť venuje otázkam verejného záujmu v oblasti architektúry, mestského plánovania, architektonického dedičstva a životného prostredia.

Aktuálna Správa o slovenskej architektúre má podobu rozšíreného beletrizovaného riportu pozostávajúceho zo série kritických analytických esejí. Je výsledkom intelektuálneho a fyzického mapovania slovenskej architektonickej scény, jej hodnotenia a následného zúženia pozornosti na ťažiskové diela. Časová vzdialenosť umožnila nazerať na dianie z väčšieho odstupu a v širších súvislostiach, a tak odhaliť a pomenovať najdôležitejšie javy, ktoré rezonovali v ostatnom období, ale upozorniť aj na tie, ktoré možno ostali mimo zreteľa širšej verejnosti, hoci sa jej bytostne dotýkajú.

Pravidelné reflexie slovenskej architektonickej scény vznikajú od roku 2014 na pôde Oddelenia architektúry Historického ústavu SAV. Členovia a členky tohto výskumného tímu, Henrieta Moravčíková, Peter Szalay, Katarína Haberlandová, Laura Krišteková, Monika Bočková a Gabriela Smetanová, sa tentoraz sústredili na celostné hodnotenie architektonickej scény na Slovensku v rokoch 2020 až 2022. Zvláštnu pozornosť pritom venovali otázkam verejného záujmu, či už v oblasti environmentálnych otázok alebo otázok verejného priestoru, verejných budov či mestského prostredia, ale aj historického kultúrneho dedičstva. V snahe sprostredkovať fundovaný, názorovo i žánrovo bohatý pohľad na architektonickú scénu, a to nie len slovenskú, do autorského kolektívu prizvali aj expertov mimo akademického prostredia. Architekt a riaditeľ Spoločnosti Jaromíra Krejcara Martin Zaiček priblížil aktuálne dianie okolo sanatória Machnáč v Trenčianskych Tepliciach, architektka Mária Novotná sa zamerala na procesy, ktoré vyvrcholili koncentrovaným odporom proti výstavbe v Demänovskej doline, spisovateľ Silvester Lavrík komentoval proces politizácie slovenského verejného priestoru a historička architektúry Lina Degtyaryova z Užhorodu poskytla autentické svedectvo o architektonickom dedičstve Ukrajiny konfrontovanom so zničujúcou vojenskou agresiou Ruska.
Cieľom knihy Správa o slovenskej architektúre je identifikovať a vysvetliť verejnosti procesy a javy, ktoré tvoria a ovplyvňujú architektúru Slovenska, a zároveň upozorniť na jej význam pre životy nás všetkých.

Vedúca autorského kolektívu:
Henrieta Moravčíková je slovenská historička a kritička architektúry. V roku 1987 absolvovala Fakultu architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. V roku 2006 bola habilitovaná na docentku a v roku 2014 na profesorku. Venuje sa teórii, histórii a kritike architektúry 20. a 21. storočia. Je predsedníčkou redakčnej rady vedeckého časopisu Architektúra & Urbanizmus. Publikovala niekoľko monografií, desiatky štúdií a kritík o architektúre 20. a 21. storočia. Pripravila viacero domácich i zahraničných architektonických výstav. Je spoluautorkou (s Matúšom Dullom) rozsiahlej knižnej publikácie Architektúra Slovenska v 20. storočí (SLOVART, 2002) a zostavovateľkou prvej súhrnnej monografie o slovenskej architektúre Architektúra na Slovensku: stručné dejiny (SLOVART, 2005). Medzi jej ďalšie publikácie patria aj Nová slovenská architektúra (SLOVAR, 2009), Moderné a/alebo totalitné v architektúre 20. storočia na Slovensku (SLOVART, 2013), Architekt Friedrich Weinwurm (SLOVART, 2014), Ročenka slovenskej architektúry 2018/2019 (SLOVART, 2020) a Bratislava (ne)plánované mesto/(un)planned city (SLOVART, 2020).


Srdečne Vás pozývame na uvedenie tejto výnimočnej knihy, ktoré sa uskutoční 17. mája o 18.00 hod v priestoroch bratislavského kníhkupectva Artforum na Kozej ulici. Podujatie sa uskutoční za prítomnosti tvorcov knihy a sprevádzať ním bude Michal Hvorecký.