Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Neľahké osudy a situácie, s ktorými sa môže stretnúť ktokoľvek a kedykoľvek, vedú k zamysleniu a prehodnoteniu vlastného života. Kniha vyjde 31. 5. 2013.
Autor Teraz.sk
Bratislava 28. mája (TERAZ.sk) – Vydavateľstvo Fragment prináša na knižný trh novú knihu slovenskej autorky Ivany Havranovej – Rozvedené. Poviedky inšpirované skutočnými príbehmi žien sú silnými výpoveďami, ktoré sa dotknú srdca každej ženy. Neľahké osudy a situácie, s ktorými sa môže stretnúť ktokoľvek a kedykoľvek, vedú k zamysleniu a prehodnoteniu vlastného života. Kniha vyjde 31. 5. 2013.
Je to len chvíľa a možno okamih, kedy sa všetko v našom živote môže od základu zmeniť. Mnohé oddané manželky, matky, priateľky veria, že stretli životnú lásku a nepochybujú o jej pravdivosti. Mnohokrát obetujú všetko pre rodinu, pre vytvorenie teplého a bezpečného domova. Odložia svoje ambície, svoje túžby a sú presvedčené, že robia to najlepšie rozhodnutie vo svojom živote.
A zrazu úplne nečakane sa im zrúti celý svet ako domček z karát, keď ich milovaný manžel zradí, opustí bez rozlúčky, neraz bez vysvetlenia. Alebo sa možno rozhodnú ukončiť dlho utajované trápenie sami.
Do akej miery je žena schopná čeliť takejto rane? Aký následok má takéto rozhodnutie?
A prečo sa z milovaných ľudí stávajú cudzinci, ktorí zabudli prečo sa vlastne vzali?
Ivana Havranová píše príbehy plné silných emócií, príbehy o ženách, ktoré prežili jednu z najťažších tráum v živote – ROZVOD.
Rozvedené.
Ženy – manželky, ktoré s veľkou, či menšou láskou vstúpili do spoločného života s niekým, kto sklamal.
Zlomil srdce, ukradol smiech, zničil sebavedomie.
A možno vniesol do bytia svojej bývalej aj biedu.
Kniha autorky Ivany Havranovej ROZVEDENÉ je rozprávanie o osudoch vydatých žien, ktoré sa nedobrovoľne, ale i dobrovoľne postavili pred rozvodový súd, aby sudca napokon vyniesol ortieľ:
Manželstvo je rozvedené.
Čo predchádza rozvodom?
Aký život partnerov, aké pocity a vzťahy?
Prečo sa z milujúcich bytostí stavajú odrazu cudzí ľudia?
Prečítajte si tieto poviedky! A poskladáte z nich mozaiku odpovedí.
A je to tu, pomyslela si. Prestal chodiť domov. Veď áno, má to logiku! Chce sa rozviesť, prečo by sem ešte chodil! zdôvodňovala si manželovo správanie.
Hmmm. Toto ale neurobil ešte nikdy, hovorila si a hlavou jej leteli situácie, ktorými jej ešte nedávno milovaný muž spríjemňoval život.
Zatvorila biele dvere s ťažkou mosadznou kľučkou a vypochodovala do kuchyne. Potrebovala kávu.
Potrebovala veľa kávy.
Ručičky hodín sa plazili po presne vyznačenej trase, a ak sa vzbúrili raz za celý čas, ako visia na stene, tak možno aj preháňa. Vždy poslušné, pracovité, trochu šomrúce, ale len tak, aby nestála reč. Keď si Jaša sadne za kuchynský stôl, často sú jej jediným spoločníkom a diskutérom. Odpovedajú síce stále rovnako, ale... odpovedajú.
Nevedela, čo so sebou. Rýchlo pripravila svoj ranný životabudič, naliala ho do vysokej šálky s motívmi secesných dám a sadla si na drevenú anatomickú stoličku. Hoci je architektkou, dizajnérkou, nábytok vyberal Leo. A... nechala ho. Potreboval cítiť svoje schopnosti, svoj vklad do tejto malej domácnosti.
Čo sa to stalo? Prečo chce zrazu odísť? Niečo sa zmenilo? Veď takto žijeme rok! A možno aj viac! vravela sama sebe vťahujúc nosom voňavú paru ďalekej Brazílie.
Keď sa jej malý strieborný telefón roztancoval po stole, takmer vyskočila.
Áno? spýtala sa vyrušene.
Čo áno? To som ja, Jaška! Ma už nevidíš na displeji? Si ma zrušila, počula Leov veselý hlas. Halóóó! To som ja, ešte stále tvoj manžel!
Prepáč, práve som sa zobudila! Prečo voláš? Poď do kuchyne, káva je pripravená! snažila sa o ľahostajnosť v hlase.
Počkaj... ty nevieš, že som nespal doma?
Nespal si doma? To som si veru nevšimla. A kde si spal, miláčik? odvetila pokojne.
Tak, moja, to je už vlastne teraz aj jedno. Ani si si nevšimla, že som nespal doma. To asi tá kríza. Nie však manželská! Svetová, Jaška! Svetová! Takže... aby si si mala aj v budúcnosti čo nevšímať, chcem ti len povedať, že som z nášho spoločného bytu odišiel. Odišiel som z našich spoločných životov. Maj sa krásne, dobehnem si po veci. A ešte niečo. Nemeň, prosím ťa, zámok na dverách! Mám tam trvalý pobyt. Hej? povedal a zrušil hovor.
Je to len chvíľa a možno okamih, kedy sa všetko v našom živote môže od základu zmeniť. Mnohé oddané manželky, matky, priateľky veria, že stretli životnú lásku a nepochybujú o jej pravdivosti. Mnohokrát obetujú všetko pre rodinu, pre vytvorenie teplého a bezpečného domova. Odložia svoje ambície, svoje túžby a sú presvedčené, že robia to najlepšie rozhodnutie vo svojom živote.
A zrazu úplne nečakane sa im zrúti celý svet ako domček z karát, keď ich milovaný manžel zradí, opustí bez rozlúčky, neraz bez vysvetlenia. Alebo sa možno rozhodnú ukončiť dlho utajované trápenie sami.
Do akej miery je žena schopná čeliť takejto rane? Aký následok má takéto rozhodnutie?
A prečo sa z milovaných ľudí stávajú cudzinci, ktorí zabudli prečo sa vlastne vzali?
Ivana Havranová píše príbehy plné silných emócií, príbehy o ženách, ktoré prežili jednu z najťažších tráum v živote – ROZVOD.
Anotácia:
Rozvedené.
Ženy – manželky, ktoré s veľkou, či menšou láskou vstúpili do spoločného života s niekým, kto sklamal.
Zlomil srdce, ukradol smiech, zničil sebavedomie.
A možno vniesol do bytia svojej bývalej aj biedu.
Kniha autorky Ivany Havranovej ROZVEDENÉ je rozprávanie o osudoch vydatých žien, ktoré sa nedobrovoľne, ale i dobrovoľne postavili pred rozvodový súd, aby sudca napokon vyniesol ortieľ:
Manželstvo je rozvedené.
Čo predchádza rozvodom?
Aký život partnerov, aké pocity a vzťahy?
Prečo sa z milujúcich bytostí stavajú odrazu cudzí ľudia?
Prečítajte si tieto poviedky! A poskladáte z nich mozaiku odpovedí.
Ukážka z knihy:
A je to tu, pomyslela si. Prestal chodiť domov. Veď áno, má to logiku! Chce sa rozviesť, prečo by sem ešte chodil! zdôvodňovala si manželovo správanie.
Hmmm. Toto ale neurobil ešte nikdy, hovorila si a hlavou jej leteli situácie, ktorými jej ešte nedávno milovaný muž spríjemňoval život.
Zatvorila biele dvere s ťažkou mosadznou kľučkou a vypochodovala do kuchyne. Potrebovala kávu.
Potrebovala veľa kávy.
Ručičky hodín sa plazili po presne vyznačenej trase, a ak sa vzbúrili raz za celý čas, ako visia na stene, tak možno aj preháňa. Vždy poslušné, pracovité, trochu šomrúce, ale len tak, aby nestála reč. Keď si Jaša sadne za kuchynský stôl, často sú jej jediným spoločníkom a diskutérom. Odpovedajú síce stále rovnako, ale... odpovedajú.
Nevedela, čo so sebou. Rýchlo pripravila svoj ranný životabudič, naliala ho do vysokej šálky s motívmi secesných dám a sadla si na drevenú anatomickú stoličku. Hoci je architektkou, dizajnérkou, nábytok vyberal Leo. A... nechala ho. Potreboval cítiť svoje schopnosti, svoj vklad do tejto malej domácnosti.
Čo sa to stalo? Prečo chce zrazu odísť? Niečo sa zmenilo? Veď takto žijeme rok! A možno aj viac! vravela sama sebe vťahujúc nosom voňavú paru ďalekej Brazílie.
Keď sa jej malý strieborný telefón roztancoval po stole, takmer vyskočila.
Áno? spýtala sa vyrušene.
Čo áno? To som ja, Jaška! Ma už nevidíš na displeji? Si ma zrušila, počula Leov veselý hlas. Halóóó! To som ja, ešte stále tvoj manžel!
Prepáč, práve som sa zobudila! Prečo voláš? Poď do kuchyne, káva je pripravená! snažila sa o ľahostajnosť v hlase.
Počkaj... ty nevieš, že som nespal doma?
Nespal si doma? To som si veru nevšimla. A kde si spal, miláčik? odvetila pokojne.
Tak, moja, to je už vlastne teraz aj jedno. Ani si si nevšimla, že som nespal doma. To asi tá kríza. Nie však manželská! Svetová, Jaška! Svetová! Takže... aby si si mala aj v budúcnosti čo nevšímať, chcem ti len povedať, že som z nášho spoločného bytu odišiel. Odišiel som z našich spoločných životov. Maj sa krásne, dobehnem si po veci. A ešte niečo. Nemeň, prosím ťa, zámok na dverách! Mám tam trvalý pobyt. Hej? povedal a zrušil hovor.
