Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prvé číslo Slniečka vyšlo v septembri 1927 v Matici Slovenskej v Martine. Časopis deťom priniesol okrem iných aj Smelého Zajka či Jožka Mrkvičku - teda príbehy, ktoré spájajú viaceré generácie.
Autor TASR/TERAZ.sk
Bratislava 28. septembra (TASR/Teraz.sk) - Najstarší slovenský literárno-umelecký časopis pre deti Slniečko oslavuje 90 rokov. Jeho prvé číslo vyšlo v septembri 1927 v Matici Slovenskej v Martine. Časopis sa snaží deťom prinášať umenie. Hoci si chce zachovať svoju tradičnú tvár, zmenám sa nebráni. Novinkou je napríklad komiks. Na rozprávky a povesti nezanevrie, deti totiž vraj tajomno milujú. Svoje "okrúhliny" oslávi Slniečko aj výstavou v Slovenskom múzeu dizajnu.
Šéfredaktorka Slniečka Ľubica Kepštová si myslí, že časopisu sa darí deti viesť k čítaniu a umeniu. Treba im podľa nej vymýšľať zábavu, pri ktorej sa aj niečo naučia. "Ak je to krížovka, nech je o spisovateľovi, o dive Slovenska, o niečom zaujímavom," vysvetlila. Priznáva, že texty sú dnes kratšie ako v minulosti. "Ideme k úspornosti textu. Dieťa dokáže prečítať dvojstranu aj sa nad ňou zamyslieť," doplnila.
Slniečko sa snažia jeho tvorcovia deťom aj ozvláštniť. Najnovšieho ho doplnili o komiks. "Prišli sme s nápadom na komiksový seriál pre deti, ktorý by bol o nich, o súčasnosti. Aby tam bolo aj dobrodružstvo, aj fantázia," uviedla Kepštová.
Hoci dnes deti zaujímajú iné veci ako v minulosti, podľa Kepštovej nerezignovali na rozprávky a povesti. "Rozprávka a povesť nie sú prežité štýly. Deti milujú tajomno až hrôzostrašné veci. Povesť je ideálny prostriedok, kde sa tajomno zlieva s fantastičnom. Deti to chcú, len im to treba podať stručnejšie, dávať pozor na archaizmy," objasnila Kepštová.
Rozprávky sú pre deti však podľa nej stále dôležité. "Rozprávka je filozofia života. Tá sa nemení. Deti musia vedieť, že sa oplatí robiť dobré veci a že naše poslanie v živote je byť dobrým," doplnila. Nesúhlasí, že deti dnes málo čítajú. "Aj dnes máme knihomoľov," poznamenala s tým, že možno deti nečítajú toľko ako kedysi, ale čítajú.
Slniečko prešlo v lete grafickými zmenami. "Rozohrali sme písma, používame ich viac. Bude to hravejšie, používame rôzne fonty. Pre deti bude príjemnejšie to čítať," povedala výtvarná redaktorka Slniečka Barbora Šajgalíková. Myslí si, že Slniečko je umiernenejšie oproti komerčným časopisom, ale trochu hravosti mu pomôže. V Slniečku majú pribudnúť aj zábavné rubriky.
Deväťdesiate narodeniny, ktoré má Slniečko v septembri, oslávi časopis výstavou v Slovenskom múzeu dizajnu v novembri. "Bude to výnimočná výstava. Bude bohatá programom pre deti a verejnosť. K výstave pripravíme pedagogický sprievodný program, kde budú deti tvoriť formy. Budú to ilustrátorské práce, či práce z grafického dizajnu. A budú tam aj komentované prehliadky, ľudia sa dozvedia o histórii Slniečka," povedal pre TASR vedúci Slovenského múze dizajnu Maroš Schmidt.
Prvé číslo Slniečka vyšlo v septembri 1927 v Matici Slovenskej v Martine. V septembri roku 1950 z ideologických dôvodov už Slniečko nevyšlo a odmlčalo sa na 19 rokov. Obnovili ho až v roku 1969 a ako mesačník vychádza dodnes. Časopis deťom priniesol Smelého Zajka z pera spisovateľa Jozefa Cígera Hronského a ilustrátora Jaroslava Vodrážku, a tiež Jožka Mrkvičku v podaní Márie Ďuríčkovej a Miroslava Cipára, ktorý v ďalších autorských varáciách pretrval až dodnes.
Šéfredaktorka Slniečka Ľubica Kepštová si myslí, že časopisu sa darí deti viesť k čítaniu a umeniu. Treba im podľa nej vymýšľať zábavu, pri ktorej sa aj niečo naučia. "Ak je to krížovka, nech je o spisovateľovi, o dive Slovenska, o niečom zaujímavom," vysvetlila. Priznáva, že texty sú dnes kratšie ako v minulosti. "Ideme k úspornosti textu. Dieťa dokáže prečítať dvojstranu aj sa nad ňou zamyslieť," doplnila.
Slniečko sa snažia jeho tvorcovia deťom aj ozvláštniť. Najnovšieho ho doplnili o komiks. "Prišli sme s nápadom na komiksový seriál pre deti, ktorý by bol o nich, o súčasnosti. Aby tam bolo aj dobrodružstvo, aj fantázia," uviedla Kepštová.
Hoci dnes deti zaujímajú iné veci ako v minulosti, podľa Kepštovej nerezignovali na rozprávky a povesti. "Rozprávka a povesť nie sú prežité štýly. Deti milujú tajomno až hrôzostrašné veci. Povesť je ideálny prostriedok, kde sa tajomno zlieva s fantastičnom. Deti to chcú, len im to treba podať stručnejšie, dávať pozor na archaizmy," objasnila Kepštová.
Rozprávky sú pre deti však podľa nej stále dôležité. "Rozprávka je filozofia života. Tá sa nemení. Deti musia vedieť, že sa oplatí robiť dobré veci a že naše poslanie v živote je byť dobrým," doplnila. Nesúhlasí, že deti dnes málo čítajú. "Aj dnes máme knihomoľov," poznamenala s tým, že možno deti nečítajú toľko ako kedysi, ale čítajú.
Slniečko prešlo v lete grafickými zmenami. "Rozohrali sme písma, používame ich viac. Bude to hravejšie, používame rôzne fonty. Pre deti bude príjemnejšie to čítať," povedala výtvarná redaktorka Slniečka Barbora Šajgalíková. Myslí si, že Slniečko je umiernenejšie oproti komerčným časopisom, ale trochu hravosti mu pomôže. V Slniečku majú pribudnúť aj zábavné rubriky.
Deväťdesiate narodeniny, ktoré má Slniečko v septembri, oslávi časopis výstavou v Slovenskom múzeu dizajnu v novembri. "Bude to výnimočná výstava. Bude bohatá programom pre deti a verejnosť. K výstave pripravíme pedagogický sprievodný program, kde budú deti tvoriť formy. Budú to ilustrátorské práce, či práce z grafického dizajnu. A budú tam aj komentované prehliadky, ľudia sa dozvedia o histórii Slniečka," povedal pre TASR vedúci Slovenského múze dizajnu Maroš Schmidt.
Prvé číslo Slniečka vyšlo v septembri 1927 v Matici Slovenskej v Martine. V septembri roku 1950 z ideologických dôvodov už Slniečko nevyšlo a odmlčalo sa na 19 rokov. Obnovili ho až v roku 1969 a ako mesačník vychádza dodnes. Časopis deťom priniesol Smelého Zajka z pera spisovateľa Jozefa Cígera Hronského a ilustrátora Jaroslava Vodrážku, a tiež Jožka Mrkvičku v podaní Márie Ďuríčkovej a Miroslava Cipára, ktorý v ďalších autorských varáciách pretrval až dodnes.
