Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Skúste vymenovať napríklad tri alebo štyri slovenské pamiatky, ktoré sú zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Autor OTS
Bratislava 5. septembra (OTS) - Napadli vám drevené kostolíky? Asi aj Spišský hrad, možno Vlkolínec, či jaskyne...
Máme ich však oveľa viac a dokonca aj nehmotné kultúrne dedičstvo UNESCO, ako je fujara, hudba z Terchovej, gajdošská kultúra a bábkarstvo.
Nová knihy Slovenské klenoty UNESCO ukazuje prehľadne a s množstvom fotografií naše slovenské pamiatky zapísané na Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Skryté čaro nádherných slovenských pamiatok, ktoré sú také cenné a ktoré sa zachovávajú pre ďalšie generácie. Navštívte miesta, ktoré sú raz a navždy spojené so slovenskou históriou. Dajte sa inšpirovať jedinečnými prírodnými krásami. Zoznámte sa aj so slovenskými nehmotnými pamiatkami zo Zoznamu UNESCO.
Kniha vám okrem toho ponúkne tipy na výlety za nemenej krásnymi a zaujímavými pamiatkami, ktoré sa ešte len usilujú o zápis do Zoznamu UNESCO.
Okrem spomínaný pamiatok zapísaných v zozname (Bardejov, Banská Štiavnica, drevené kostoly v Karpatoch, Levoča a dielo Majstra Pavla, pôvodné bukové lesy v Karpatoch, Slovenský kras, Vlkolínec...), tiež nehmotné pamiatky a v knihe nájdete aj pamiatky na predbežnom zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, ako sú Herľany, kostolík v Kopčanoch, Tokajská vinohradnícka oblasť, pamätník Chatama Sofera v Bratislave, či Limes Romanus v Rusovciach.
V knihe nájdete aj historické rámčeky, ktoré dotvárajú celú mozaiku slovenských klenotov a zasadzujú ich do historického rámca. Napríklad krátka informácia o Turkoch na Slovensku:
Stredná Európa – teda Uhorsko, Rakúsko, Čechy a Morava – zažívala začiatkom 16. storočia ťažké obdobie, ktoré sa nieslo v znamení expanzie Osmanov. Po tom, čo osmanskí sultáni obsadili Balkán, si začali robiť zálusk na ďalšie územie smerom na západ a za svoj cieľ si vybrali Viedeň. V roku 1526 sa pri maďarskom meste Moháč stretli vojská osmanského sultána Sülejmana I. a vojská Vladislava II. Jagelovského, kráľa českého, uhorského a chorvátskeho. Bitka, ktorú Vladislav II. Jagelovský prehral a pri ktorej na úteku zomrel, otvorila osmanským Turkom cestu do Uhorska. Obsadili Budapešť a Dolné Uhorsko, teda dnešné Maďarsko.
Z uhorských nížin potom podnikali výpady na územie dnešného Slovenska. Tieto nájazdy zanechali v pamäti národa hlbokú stopu, o čom svedčí aj skutočnosť, že aj keď sa všetko odohralo pred takmer 500 rokmi, legendy o tureckom nebezpečenstve sú stále živé. Teda aspoň v knihách, rozprávkach a ich filmovom spracovaní.
Z víťazstva tureckého vojska pri Moháči sa netešili iba Turci, ale zo „svojej“ porážky sa mohli radovať tiež Habsburgovci. Smrťou Vladislava II. Jagelovského sa totiž uvoľnil český a uhorský trón a Ferdinand I. Habsburský sa stal následne uhorským aj českým kráľom. Tým sa Habsburgovci dostali medzi elitu európskych panovníkov a určovali osud Európy až do roku 1918.
Máme ich však oveľa viac a dokonca aj nehmotné kultúrne dedičstvo UNESCO, ako je fujara, hudba z Terchovej, gajdošská kultúra a bábkarstvo.
Nová knihy Slovenské klenoty UNESCO ukazuje prehľadne a s množstvom fotografií naše slovenské pamiatky zapísané na Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Skryté čaro nádherných slovenských pamiatok, ktoré sú také cenné a ktoré sa zachovávajú pre ďalšie generácie. Navštívte miesta, ktoré sú raz a navždy spojené so slovenskou históriou. Dajte sa inšpirovať jedinečnými prírodnými krásami. Zoznámte sa aj so slovenskými nehmotnými pamiatkami zo Zoznamu UNESCO.
Kniha vám okrem toho ponúkne tipy na výlety za nemenej krásnymi a zaujímavými pamiatkami, ktoré sa ešte len usilujú o zápis do Zoznamu UNESCO.
Sprievodca Slovenské klenoty UNESCO ponúka:
• veľa zaujímavostí o slovenských klenotoch UNESCO,
• historické súvislosti,
• turistické informácie,
• nádherné farebné fotografie.
• veľa zaujímavostí o slovenských klenotoch UNESCO,
• historické súvislosti,
• turistické informácie,
• nádherné farebné fotografie.
Okrem spomínaný pamiatok zapísaných v zozname (Bardejov, Banská Štiavnica, drevené kostoly v Karpatoch, Levoča a dielo Majstra Pavla, pôvodné bukové lesy v Karpatoch, Slovenský kras, Vlkolínec...), tiež nehmotné pamiatky a v knihe nájdete aj pamiatky na predbežnom zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, ako sú Herľany, kostolík v Kopčanoch, Tokajská vinohradnícka oblasť, pamätník Chatama Sofera v Bratislave, či Limes Romanus v Rusovciach.
V knihe nájdete aj historické rámčeky, ktoré dotvárajú celú mozaiku slovenských klenotov a zasadzujú ich do historického rámca. Napríklad krátka informácia o Turkoch na Slovensku:
Stredná Európa – teda Uhorsko, Rakúsko, Čechy a Morava – zažívala začiatkom 16. storočia ťažké obdobie, ktoré sa nieslo v znamení expanzie Osmanov. Po tom, čo osmanskí sultáni obsadili Balkán, si začali robiť zálusk na ďalšie územie smerom na západ a za svoj cieľ si vybrali Viedeň. V roku 1526 sa pri maďarskom meste Moháč stretli vojská osmanského sultána Sülejmana I. a vojská Vladislava II. Jagelovského, kráľa českého, uhorského a chorvátskeho. Bitka, ktorú Vladislav II. Jagelovský prehral a pri ktorej na úteku zomrel, otvorila osmanským Turkom cestu do Uhorska. Obsadili Budapešť a Dolné Uhorsko, teda dnešné Maďarsko.
Z uhorských nížin potom podnikali výpady na územie dnešného Slovenska. Tieto nájazdy zanechali v pamäti národa hlbokú stopu, o čom svedčí aj skutočnosť, že aj keď sa všetko odohralo pred takmer 500 rokmi, legendy o tureckom nebezpečenstve sú stále živé. Teda aspoň v knihách, rozprávkach a ich filmovom spracovaní.
Z víťazstva tureckého vojska pri Moháči sa netešili iba Turci, ale zo „svojej“ porážky sa mohli radovať tiež Habsburgovci. Smrťou Vladislava II. Jagelovského sa totiž uvoľnil český a uhorský trón a Ferdinand I. Habsburský sa stal následne uhorským aj českým kráľom. Tým sa Habsburgovci dostali medzi elitu európskych panovníkov a určovali osud Európy až do roku 1918.
