Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hon na čarodejnice a inkvizičné procesy s nimi neobišli v období stredoveku ani územie Slovenska.
Autor Teraz.sk
Bratislava 5. augusta (TERAZ.sk) - – Hon na čarodejnice a inkvizičné procesy s nimi neobišli v období stredoveku ani územie Slovenska. V literárnych prameňoch možno nájsť záznamy o inkvizičných súdoch, mučení a upaľovaní bosoriek vo viacerých slovenských mestách - v Bratislave, Trnave, Trenčíne, Komárne či Stupave. Slovenská národná knižnica (SNK) zverejnila na svojej stránke www.dikda.eu v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív dve publikácie približujúce procesy s čarodejnicami na našom území.
„Ľudia si od nepamäti snažili zdôvodniť situácie či udalosti, ktoré si nevedeli vysvetliť, existenciou akýchsi nadprirodzených javov či síl. Korene prenasledovania čarodejníc siahajú až do čias antiky a germánskych predstáv o démonoch a zlých dušiach. Posledný čarodejnícky proces na Slovensku sa uskutočnil v roku 1741 v slobodnom kráľovskom meste Krupina. Z čarodejníctva tam boli obžalované, usvedčené a popravené tri ženy. Aj tieto udalosti bez pochyby patria k histórii nášho národa a preto som veľmi rada, že môžeme verejnosti na našej stránke priniesť zaujímavé informácie aj o týchto procesoch“, uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.
Už v rímskom práve existovala možnosť potrestať osobu praktizujúcu čarodejníctvo a ako trest bol predpísaný oheň.
V rannom stredoveku čarodejníctvo považovali za poveru a ilúziu a čarodejnícke procesy prakticky neexistovali. V 15. storočí sa po celej Európe rozpútal hon na kacírov a čarodejnice. Zvlášť silná bola inkvizícia v Nemecku, kde v roku 1484 rozpútal hon na čarodejnice dominikánsky mních Heinrich Kramer, ktorý v prenasledovaní čarodejníc nachádzal zmysel svojho života. Podľa neho čarodejnice mali takú moc, že v krajine mali na svedomí neúrodu, hromadné hynutie dobytka či šírenie chorôb medzi obyvateľstvom. Prenasledovanie kacírov a čarodejníc podporil aj pápež Inocent VIII. vydaním buly „Summis desiderantes affectibus“ 4. decembra 1484.
Chránený pápežskou bulou, Kramer šíril hrôzu niekoľko rokov. Všade, kde sa objavil, sa našla nejaká čarodejnica. V ľuďoch podnecoval udavačstvo a hrozil im, že ak niekoho podozrievajú a neoznámia to, môže to znamenať, že sú sami spoločníkmi diabla. Ako inkvizítor pôsobil v Nemecku, Rakúsku, Taliansku, Švajčiarsku a od roku 1500 aj v Čechách a na Morave, kde aj zomrel. Z čarodejníctva usvedčil viac ako 200 ľudí.
SNK bude v zverejňovaní zdigitalizovaných diel, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana pokračovať aj v priebehu najbližších týždňov. Voľne sprístupňovať zdigitalizované diela je možné, až keď sa stanú z pohľadu autorských práv voľnými, t.j. po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov.
Ide o ďalšie pre verejnosť prístupné diela zdigitalizované v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF).
„Ľudia si od nepamäti snažili zdôvodniť situácie či udalosti, ktoré si nevedeli vysvetliť, existenciou akýchsi nadprirodzených javov či síl. Korene prenasledovania čarodejníc siahajú až do čias antiky a germánskych predstáv o démonoch a zlých dušiach. Posledný čarodejnícky proces na Slovensku sa uskutočnil v roku 1741 v slobodnom kráľovskom meste Krupina. Z čarodejníctva tam boli obžalované, usvedčené a popravené tri ženy. Aj tieto udalosti bez pochyby patria k histórii nášho národa a preto som veľmi rada, že môžeme verejnosti na našej stránke priniesť zaujímavé informácie aj o týchto procesoch“, uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.
Už v rímskom práve existovala možnosť potrestať osobu praktizujúcu čarodejníctvo a ako trest bol predpísaný oheň.
V rannom stredoveku čarodejníctvo považovali za poveru a ilúziu a čarodejnícke procesy prakticky neexistovali. V 15. storočí sa po celej Európe rozpútal hon na kacírov a čarodejnice. Zvlášť silná bola inkvizícia v Nemecku, kde v roku 1484 rozpútal hon na čarodejnice dominikánsky mních Heinrich Kramer, ktorý v prenasledovaní čarodejníc nachádzal zmysel svojho života. Podľa neho čarodejnice mali takú moc, že v krajine mali na svedomí neúrodu, hromadné hynutie dobytka či šírenie chorôb medzi obyvateľstvom. Prenasledovanie kacírov a čarodejníc podporil aj pápež Inocent VIII. vydaním buly „Summis desiderantes affectibus“ 4. decembra 1484.
Chránený pápežskou bulou, Kramer šíril hrôzu niekoľko rokov. Všade, kde sa objavil, sa našla nejaká čarodejnica. V ľuďoch podnecoval udavačstvo a hrozil im, že ak niekoho podozrievajú a neoznámia to, môže to znamenať, že sú sami spoločníkmi diabla. Ako inkvizítor pôsobil v Nemecku, Rakúsku, Taliansku, Švajčiarsku a od roku 1500 aj v Čechách a na Morave, kde aj zomrel. Z čarodejníctva usvedčil viac ako 200 ľudí.
Na stránke SNK www.dikda.eu sa od 2. augusta 2013 nachádzajú tieto publikácie:
Marie Terezie a procesy s čarodejnicami; JUDr. Richard Horna; Bratislava 1936
Monsterproces s čarodejnicami v Šamoríne; JUDr. Richard Horna ; Bratislava 1934
Marie Terezie a procesy s čarodejnicami; JUDr. Richard Horna; Bratislava 1936
Monsterproces s čarodejnicami v Šamoríne; JUDr. Richard Horna ; Bratislava 1934
SNK bude v zverejňovaní zdigitalizovaných diel, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana pokračovať aj v priebehu najbližších týždňov. Voľne sprístupňovať zdigitalizované diela je možné, až keď sa stanú z pohľadu autorských práv voľnými, t.j. po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov.
Ide o ďalšie pre verejnosť prístupné diela zdigitalizované v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF).
