Bratislava 8. septembra (TERAZ.sk) - Anglický spisovateľ Robert Harris je veľmi dobre známy našim čitateľom z kvalitných thrillerov Vaterland, Enigma, Archangeľsk (známe sú tiež vo filmovej podobe), a Duch, ako aj z historických románov Pompeje, Impérium a Impérium – Boj o Rím.

V thrilleroch využil pôsobivú kombináciu historickej fikcie typu „čo keby...“. Napríklad v románe Vaterland hitlerovské Nemecko neprehralo vojnu a Hitler vydržal pri moci až do 60-tych rokov, pričom najstráženejším tajomstvom zostalo pre Nemcov a ostatný svet vyvraždenie Židov; alebo v románe Archangeľsk sa napínavý dej rozvíja okolo dejinám neznámeho Stalinovho nemanželského syna, čakajúceho na odľahlom mieste práve pri Archangeľsku na svoju správnu historickú chvíľu.

Vo svojom najnovšom románe INDEX STRACHU (Slovart, Bratislava 2012, preložil Patrik Roľko) sa opiera najmä o vedecké poznatky z oblasti konštruovania umelej inteligencie na počítačovej báze so svetom vysokého finančníctva, konkrétne podnikania na svetových burzách s vysokým základným investičným fondom. Hlavným hrdinom Harrisovho románu je geniálny vedec a finančník v jednej osobe (znepokojujúce spojenie v jednej osobe!) Alex Hoffmann, pre zasvätených suberboháčov je to už legenda. Ako bývalý pracovník v svetoznámom vedeckom stredisku CERN svoju genialitu využil na vývoj počítačového programu VIXAL 4, v podstate znamenajúceho umelú inteligenciu, ktorá dokáže sledovať dokonca aj ľudské emócie a umožňuje predvídať pohyby na svetových burzách s neuveriteľnou presnosťou. Spolu so svojím spoločníkom Quarrym tak cez investičný fond zarábajú neskutočné peniaze.

Románová zápletka sa začne strhujúcim tempom odvíjať odo dňa, kedy mu bola doručená vzácna kniha Ch. Darwina, ktorú si neobjednal, a do jeho domu, chráneného bezpečnostnými kódmi, vtrhne záhadný muž usilujúci o jeho zabitie. V ohrození sa ocitne aj jeho žena Gabrielle. Od tohto okamihu sa všetko začne v jeho živote veľmi rýchlo a prudko meniť, hoci si tie postupne sa navrstvujúce nebezpečné zmeny a zvraty nedokáže racionálne vysvetliť, a tak isto je na tom aj inšpektor Leclerc, ktorý po vlámaní príde vyšetrovať tú čudnú udalosť.
Príbeh sa odohráva v Ženeve, nie náhodne. Švajčiarsko a konkrétne mesto pri známom veľkom jazere sú typické práve pre studený svet veľkobiznismenov, medzi ktorých sa zaradil aj práve Alex Hoffmann. Svoju úlohu v thrillerovom deji zohráva skutočnosť, že doktor Hoffmann s predchádzajúcim projektom umelej inteligencie neuspel v CERN-e, následne sa psychicky zrútil a práve tento moment zrejme spôsobil jeho následné krkolomné problémy, ústiace až do ťažko pochopiteľnej paranoje až schizofrénie.

Nebudeme prezrádzať všetko podstatné z napínavého deja, ktorý si nájde určite široký okruh čitateľov ako tomu bolo u predchádzajúcich Harrisových kníh. Je natoľko skúseným autorom, že dokáže presne dávkovať napätie deja, komplikovať zápletku, naznačovať podstatu problému, vyúsťujúceho do pointy, tentoraz ide viac menej o náznak otvoreného konca románu. Harris teda perfektne ovláda pravidlá thrilleru ako žánru, no tentoraz prešiel do vyššieho levelu čo sa týka problematiky, ktorá je pre román dôležitá. Viaceré pojmy a odborné detaily či už zo sveta finančníctva či počítačových technológií by si zaslúžili prinajmenej vysvetlivky či doplnkový poznámkový aparát. Nie všetci milovníci thrillerov sú v týchto oblastiach patrične rozhľadení.

Román však vyvoláva znepokojenie až nepríjemné mrazenie, čo už k thrilleru patrí, no tentoraz už nejde až tak o vykonštruovanú zápletku typu „čo keby“, pretože udalosti v severoamerickom finančnom sektore, ústiace do krachov mnohých bánk a následne naplno vypuknutá celosvetová ekonomická kríza nám núkajú prekvapujúce spojenia s hlavnou myšlienkovou líniou románu, ktorý však v celkovom vyznení podľa nás nedosahuje takú pútavosť a presvedčivosť ako prvé tri do slovenčiny preložené knihy tohto autora.