Bratislava 14. mája (OTS) - Túto knihu označil denník New York Times za „jedno z najdôležitejších diel v oblasti psychiatrie, ktoré bolo vydané od čias Freuda“. Aj preto je Trauma a uzdravenie nevyhnutným čítaním pre každého, kto sa snaží pochopiť, ako sa spamätávame z ťažkých psychických rán.

Obsahuje skutočné svedectvá ľudí, ktorí prežili traumu. Domáce násilie, zneužívanie v detstve, znásilnenie, incest, politický teror... Autorka rozpráva ich príbehy, ktoré sú vždy kombináciou rôznych pacientov, nie jednotlivcov, aby čo najlepšie vystihla daný problém: ako mohlo dôjsť k danému násiliu, ako to ovplyvnilo danú osobu a aké sú možné cesty k uzdraveniu.

Kniha je výsledkom dvoch desaťročí výskumu a klinickej práce s obeťami sexuálneho a domáceho násilia. Na základe vlastného výskumu incestu, ako aj rozsiahlej literatúry o vojnových veteránoch a obetiach politického teroru, Judith Herman ukazuje prekvapivé paralely medzi súkromnými hrôzami, ako je zneužívanie detí, a verejnými hrôzami, ako je vojna.

Foto: IKAR, a.s.

Zdieľanie traumatickej skúsenosti s ostatnými je predpokladom pre obnovenie nádeje pre zmysluplný svet. V tomto procese hľadá obeť pomoc nielen u svojich najbližších, ale aj u širšej komunity. Reakcia komunity má silný vplyv na konečné zotavenie obete z traumy. Obnovenie trhliny medzi traumatizovanou osobou a komunitou závisí od verejného uznania traumatickej udalosti a od určitej formy činnosti komunity. Keď sa verejne uzná, že osobe bola spôsobená ujma, komunita musí prijať opatrenia na pridelenie zodpovednosti za ujmu a na nápravu tejto ujmy. Tieto dve reakcie – uznanie a náprava – sú potrebné na obnovenie pocitu poriadku a spravodlivosti u preživšej osoby.

Hermanová poukazuje napríklad aj na to, aké vážne a ďalekosiahle následky má zneužívanie detí pre ich dospelí život.
Mnohé zneužívané deti sa upínajú k nádeji, že dospelosť im prinesie únik a slobodu. Avšak osobnosť, ktorá sa formovala v prostredí nátlakovej kontroly nie je vhodne uspôsobená na dospelý život. Daná osoba má zásadné problémy v oblasti základnej dôvery, samostatnosti a iniciatívy. „K úlohám ranej dospelosti – budovaniu nezávislosti a intimity – pristupuje zaťažená závažnými poruchami v starostlivosti o seba, v poznávaní a pamäti, v identite a v schopnosti vytvárať si stabilné vzťahy. Zostáva väzňom svojho detstva, pretože pri pokuse o vytvorenie nového života sa znovu stretáva s traumou,“ vysvetľuje J. Hermanová v knihe Trauma a uzdravenie.

„Rozprávala som sa s tridsiatimi preživšími, dvadsiatimi šiestimi ženami a štyrmi mužmi, ktorí prežili rôzne formy rodovo podmieneného násilia, sexuálnych útokov, zneužívania v detstve, domáceho násilia, sexuálneho obťažovania, obchodu so sexom... a spýtala som sa ich: Keby ste mohli napísať scenár, keby ste mali moc určiť, aké by bolo spravodlivé riešenie tohto zločinu, ako by to vyzeralo?,“ hovorí Judith Hermanová, ktorá sa otázkami traumy, násilia, liečby zaoberá už desiatky rokov.

Milan Buno, knižný publicista