Významných dejinných udalostí v našej minulosti v rokoch spájajúcich sa s číslom osem je naozaj veľa. Tie najdôležitejšie už dávnejšie v knižnej forme spracoval historik a archeológ Dušan Čaplovič.
Autor TASR
Bratislava 21. júna (TASR) – Osmičky v našich dejinách autorov Dušana a Miloslava Čaplovičovcov je názov publikácie, ktorá v týchto dňoch prichádza na pulty slovenských knižných obchodov. Za účasti oboch autorov ju vo štvrtok popoludní na Bratislavskom hrade predstavilo vydavateľstvo Perfekt. Do života ju uviedli bývalý prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič a spisovateľ Ľubomír Feldek.
Významných dejinných udalostí v našej bohatej minulosti v rokoch spájajúcich sa s číslom osem je naozaj veľa. Tie najdôležitejšie už dávnejšie v knižnej forme spracoval historik a archeológ Dušan Čaplovič. S odstupom dvoch desaťročí sa k magickým osmičkám slovenskej histórie vrátil, aby svoje texty obohatil, doplnil a rozšíril. Vzniklo tak druhé, podstatne prepracovanejšie a bohatšie dielo. V ôsmich kapitolách autori popisujú kľúčové javy a udalosti v dejinách nášho národa, ktorý postupnými krokmi a po veľmi kľukatej ceste kráčal k štátnosti. Publikácia potvrdzuje autorskú erudíciu, svieže pero, znalosť dejín a mimoriadny prehľad.
Tentoraz je kniha napísaná v spolupráci so synom, historikom Miloslavom Čaplovičom, a tak predstavuje plodnú medzigeneračnú spoluprácu. Vytvára čitateľsky veľmi príťažlivé dielo nielen svojím textom, ale aj bohatým grafickým spracovaním. Záver knihy tvorí Kalendárium osmičkových rokov, ktoré začína v piatom storočí a končí dátumom 26. apríl 2018, kedy bola na Bratislavskom hrade otvorená výstava k 100. výročiu vzniku Československa.
Prvý impulz k novej publikácii bol pred 20-timi rokmi, keď vydavateľstvo Perfekt oslovilo Dušana Čaploviča, aby napísal knižku k osmičkovým výročiam. Vtedy to vyšlo začiatkom roku 1999. Na Bibliotéke v novembri minulého roku prišiel Perfekt opäť s ponukou, aby sa k téme vrátil a urobil novú, rozšírenú publikáciu.
„Trocha som sa zdráhal, lebo som v politike trocha zdarebnel, ale nakoniec som ponuku prijal a spolu so synom som sa spojil, aby mi v tej veci pomohol. Spoločne sme v priebehu štyroch mesiacov knižku rozšírili, dopísali, doplnili, pridali nové fotografie, nové dokumenty vrátane kalendária na záver knihy. Teším sa, že syn sa pridal a takto mi pomohol. Predovšetkým sme to písali pre mladú generáciu. Robili sme to voľnejšou formou, nie mentorsky, násilne, hľadali sme príbehy, hľadali sme konkrétne nielen fakty, ale aj ľudí, lebo naše dejiny sú bohaté na osobnosti. Na základe týchto osobností a dokumentov sme vyskladali osem kapitol, ktoré sú súčasťou tejto knižky a patrí to predovšetkým mladej generácii,“ uviedol pre TASR starší z dvojice autorov Dušan Čaplovič.
„Sme radi, že sa nám podarilo takúto publikáciu spolu s otcom napísať. Jeho skúsenosť a moja vedomosť súčasnosti, otec je archeológ a historik, venuje sa stredoveku, ja zase robím 20. storočie, tak sme sa vedeli vhodne doplniť. Otec položil základy, ja som do toho vstúpil, niekde viac, niekde menej, spolu sme robili chronológiu, ktorá symbolicky v tejto knižke končí otvorením spoločnej československej výstavy. Verím, že možno o desať – dvadsať rokov prídu ďalší autori, ktorí naše poznanie posunú ďalej. Hlavne je dobré sa z našej minulosti poučiť a nerobiť tie isté chyby, lebo národ, ktorý sa z vlastných dejín nepoučí, si musí dejiny niekedy znova zopakovať,“ doplnil pre TASR Miloslav Čaplovič.
Významných dejinných udalostí v našej bohatej minulosti v rokoch spájajúcich sa s číslom osem je naozaj veľa. Tie najdôležitejšie už dávnejšie v knižnej forme spracoval historik a archeológ Dušan Čaplovič. S odstupom dvoch desaťročí sa k magickým osmičkám slovenskej histórie vrátil, aby svoje texty obohatil, doplnil a rozšíril. Vzniklo tak druhé, podstatne prepracovanejšie a bohatšie dielo. V ôsmich kapitolách autori popisujú kľúčové javy a udalosti v dejinách nášho národa, ktorý postupnými krokmi a po veľmi kľukatej ceste kráčal k štátnosti. Publikácia potvrdzuje autorskú erudíciu, svieže pero, znalosť dejín a mimoriadny prehľad.
Tentoraz je kniha napísaná v spolupráci so synom, historikom Miloslavom Čaplovičom, a tak predstavuje plodnú medzigeneračnú spoluprácu. Vytvára čitateľsky veľmi príťažlivé dielo nielen svojím textom, ale aj bohatým grafickým spracovaním. Záver knihy tvorí Kalendárium osmičkových rokov, ktoré začína v piatom storočí a končí dátumom 26. apríl 2018, kedy bola na Bratislavskom hrade otvorená výstava k 100. výročiu vzniku Československa.
Prvý impulz k novej publikácii bol pred 20-timi rokmi, keď vydavateľstvo Perfekt oslovilo Dušana Čaploviča, aby napísal knižku k osmičkovým výročiam. Vtedy to vyšlo začiatkom roku 1999. Na Bibliotéke v novembri minulého roku prišiel Perfekt opäť s ponukou, aby sa k téme vrátil a urobil novú, rozšírenú publikáciu.
„Trocha som sa zdráhal, lebo som v politike trocha zdarebnel, ale nakoniec som ponuku prijal a spolu so synom som sa spojil, aby mi v tej veci pomohol. Spoločne sme v priebehu štyroch mesiacov knižku rozšírili, dopísali, doplnili, pridali nové fotografie, nové dokumenty vrátane kalendária na záver knihy. Teším sa, že syn sa pridal a takto mi pomohol. Predovšetkým sme to písali pre mladú generáciu. Robili sme to voľnejšou formou, nie mentorsky, násilne, hľadali sme príbehy, hľadali sme konkrétne nielen fakty, ale aj ľudí, lebo naše dejiny sú bohaté na osobnosti. Na základe týchto osobností a dokumentov sme vyskladali osem kapitol, ktoré sú súčasťou tejto knižky a patrí to predovšetkým mladej generácii,“ uviedol pre TASR starší z dvojice autorov Dušan Čaplovič.
„Sme radi, že sa nám podarilo takúto publikáciu spolu s otcom napísať. Jeho skúsenosť a moja vedomosť súčasnosti, otec je archeológ a historik, venuje sa stredoveku, ja zase robím 20. storočie, tak sme sa vedeli vhodne doplniť. Otec položil základy, ja som do toho vstúpil, niekde viac, niekde menej, spolu sme robili chronológiu, ktorá symbolicky v tejto knižke končí otvorením spoločnej československej výstavy. Verím, že možno o desať – dvadsať rokov prídu ďalší autori, ktorí naše poznanie posunú ďalej. Hlavne je dobré sa z našej minulosti poučiť a nerobiť tie isté chyby, lebo národ, ktorý sa z vlastných dejín nepoučí, si musí dejiny niekedy znova zopakovať,“ doplnil pre TASR Miloslav Čaplovič.