Je rozdelený do niekoľkých častí, pričom záverečnú tvoria reprodukcie dobových fotografií z rodinného, učiteľského i literárneho prostredia spisovateľky.
Autor TASR
Bratislava 8. marca (TASR) - V týchto dňoch vyšiel zborník referátov a koreferátov, ktorý má literárny a metaforický názov „Dráma duše v pokojnom živote“ z odborného seminára „Božena Slančíková – Timrava v živote a diele“. Seminár sa uskutočnil začiatkom októbra 2017 v Lučenci pri príležitosti 150. výročia narodenia tejto významnej slovenskej spisovateľky. V tiráži sa uvádza, že zborník „ako prvé vydanie pre Spolok Milana Rastislava vydal“ vydavateľ „Ing. Ján Sivok – JSS“.
Editor zborníka Július Lomenčík jednotlivé referáty rozdelil do šiestich častí. Na úvod zaradil dve literárnovedné eseje nebohého Alexandra Matušku „Timravino miesto v našej literatúre“ a „Timrava“, pretože ideovo i štylisticky sú stále živé. Základnú súčasnú literárnovednú štúdiu „Prvá moderná slovenská spisovateľka“ napísala literárna vedkyňa Marcela Mikulová.
Druhá časť zborníka má názov „Timrava v jazykovede“. Z praktického hľadiska v nej zaujme úvaha Slavomíra Ondrejoviča „K pseudonymu spisovateľkinho mena Timrava a jeho výslovnosti“. Autor tu vyslovil názor, že môžeme ho vyslovovať mäkko i tvrdo, lebo v meste Lučenec sa ustálila tvrdá výslovnosť a v jeho vidieckom okolí mäkká. Správnou by sa mala stať výslovnosť z jej rodiska, čiže z Polichna.
Tretia časť zborníka „Timrava v školskej praxi“ prináša referáty o vzdelávacej skúsenosti na rôznych stupňoch škôl pri výučbe toho obdobia dejín slovenskej literatúry, na ktorom sa zúčastnila aj Timrava.
„Timrava vo vybranej korešpondencii“ - štvrtá časť zborníka - obsahuje tri koreferáty, ktoré sú literárnohistorickou analýzou spisovateľkinej korešpondencie, najmä s Hanou Ponickou a Zorou Jesenskou.
Literárno-spomienkový charakter pamätníkov, ktorí ju osobne poznali z čias svojho detstva, má piata časť „Timrava v rode a spomienkach."
V šiestej časti zborníka dominuje literárno-dokumentárne pásmo „Božena Slančíková - Timrava“, ktorého autorkou je stredoškolská pedagogička – slovenčinárka Elena Melicherová. Pásmo je vhodné na rozhlasové i javiskové inscenovanie.
Záverečnú časť „Fotogaléria“ tvoria reprodukcie dobových fotografií z rodinného, učiteľského i literárneho prostredia spisovateľky.
Editor zborníka Július Lomenčík jednotlivé referáty rozdelil do šiestich častí. Na úvod zaradil dve literárnovedné eseje nebohého Alexandra Matušku „Timravino miesto v našej literatúre“ a „Timrava“, pretože ideovo i štylisticky sú stále živé. Základnú súčasnú literárnovednú štúdiu „Prvá moderná slovenská spisovateľka“ napísala literárna vedkyňa Marcela Mikulová.
Druhá časť zborníka má názov „Timrava v jazykovede“. Z praktického hľadiska v nej zaujme úvaha Slavomíra Ondrejoviča „K pseudonymu spisovateľkinho mena Timrava a jeho výslovnosti“. Autor tu vyslovil názor, že môžeme ho vyslovovať mäkko i tvrdo, lebo v meste Lučenec sa ustálila tvrdá výslovnosť a v jeho vidieckom okolí mäkká. Správnou by sa mala stať výslovnosť z jej rodiska, čiže z Polichna.
Tretia časť zborníka „Timrava v školskej praxi“ prináša referáty o vzdelávacej skúsenosti na rôznych stupňoch škôl pri výučbe toho obdobia dejín slovenskej literatúry, na ktorom sa zúčastnila aj Timrava.
„Timrava vo vybranej korešpondencii“ - štvrtá časť zborníka - obsahuje tri koreferáty, ktoré sú literárnohistorickou analýzou spisovateľkinej korešpondencie, najmä s Hanou Ponickou a Zorou Jesenskou.
Literárno-spomienkový charakter pamätníkov, ktorí ju osobne poznali z čias svojho detstva, má piata časť „Timrava v rode a spomienkach."
V šiestej časti zborníka dominuje literárno-dokumentárne pásmo „Božena Slančíková - Timrava“, ktorého autorkou je stredoškolská pedagogička – slovenčinárka Elena Melicherová. Pásmo je vhodné na rozhlasové i javiskové inscenovanie.
Záverečnú časť „Fotogaléria“ tvoria reprodukcie dobových fotografií z rodinného, učiteľského i literárneho prostredia spisovateľky.