Bratislava 18. marca (Teraz.sk) - Vedúci Zastúpenia Europskej komisie na Slovensku Ladislav Miko v rozhovore s Pavlom Demešom o koronavírusovej kríze a úlohe Európskej únie v nej.


-Ako sa dotkla koronavírusova pandémia fungovania vášho úradu?-
Zastúpenie samozrejme plne rešpektuje rozhodnutia slovenskej vlády a riadi sa nimi. Pre podobné prípady máme vypracovaný štandardný postup (tzv. Business continuity plan), ktorý bol pre všetky Zastúpenia iniciovaný centrálne od pondelka, na Slovensku sme ho použili už v priebehu minulého týždňa, keď vláda vyhlásila mimoriadny stav. V zásade znamená, že zamestnanci pracujú na diaľku, z domu, odkiaľ majú zaistený elektronický prístup na sieť EK. Vybraní pracovníci podľa potreby dochádzajú aj na pracovisko. Zastúpenie aj Európske informačné centrum sú pre verejnosť zatvorené, naďalej ale poskytujem informácie a ďalšie služby pre slovenských občanov, partnerov a médiá elektronickou formou. Pre našu centrálu v Bruseli zaisťujeme kompletné spravodajstvo o vývoji situácie na Slovensku a prijatých opatreniach.


-Aké nové úlohy z pandémie pre vás vyplynuli?-
Ide hlavne o alternatívny spôsob práce popísaný vyššie, našou snahou je, aby mala mimoriadna situácia čo najmenší dopad na zaisťované činnosti. Samozrejme, v súlade s národnými opatreniami a aj na základe vnútorných rozhodnutí v Bruseli, boli zrušené akcie pre verejnosť, napríklad celý rad stretnutí, seminárov, súťaží, ale aj plánované veľké akcie, ako bola naša účasť na bratislavskom Majálese. Niektoré akcie sme realizovali len vo virtuálnej podobe, tj. cez elektronické spojenie (napríklad diskusiu v rámci Café Europa). U ostatných hľadáme možnosť presunu na neskoršiu časť roka, prípadne sa rušia úplne. Súčasne prebieha bežná agenda ohľadom obstarávania služieb a potrebného materiálu, prípravy aktivít na druhú časť roka. Hľadáme spôsoby, ako minimalizovať finančné a ďalšie straty súvisiace s mimoriadnym stavom. A samozrejme, snažíme sa komunikovať všetky aktuálne informácie na sociálnych sieťach a médiám.


-Ako zareagovala EÚ. Aké sú spoločné stratégie?-
EÚ v súčasnej kríze robí to, čo je v jej silách a kompetenciách. Nesmieme zabúdať na to, že v oblasti verejného zdravia má podporné kompetencie, keďže členské štáty si v oblasti zdravotníctva ponechali všetky právomoci. Únia koordinuje, spája a dopĺňa opatrenia prijaté členskými štátmi. Jej hlavným cieľom je postarať sa o zdravie ľudí, ale zároveň zaistiť aj fungovanie vnútorného trhu, aby mohli voľne prúdiť nevyhnutné tovary a služby. Európska komisia členským štátom promptne predkladá mnohé opatrenia, vrátane tých na zmiernenie socio-ekonomických dopadov šírenia koronavírusu. Ako príklad môžem uviesť vyčlenenie prostriedkov z nevyčerpaných eurofondov, ktoré budú môcť štáty za uľahčených podmienok použiť na záchranu životov, podporu malých a stredných podnikov či akékoľvek iné potrebné účely. Rozšíri sa pôsobnosť Fondu solidarity a na podporu výskumu a vývoja vakcín, diagnostiky a liečenia Únia vyhradila viac ako 140 miliónov EUR. Tu by som rád pripomenul, že aj vďaka Únii, sa prípadný nový liek, alebo vakcína dostanú k ľuďom v EÚ hneď ako budú na trhu dostupné, lebo stačí schválenie Európskou liekovou agentúrou.

Takisto beží zrýchlený spoločný postup verejného obstarávania osobných ochranných prostriedkov, pomoc pri návrate Európanov z celého sveta, ako aj vyvracanie dezinformácií o COVID-19.

Spoločné aktivity koordinuje tím 8 komisárov pod vedením predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej. Všetky informácie a opatrenia sú zverejňované na špeciálnej webovej stránke: https://ec.europa.eu/info/live-work-travel-eu/health/coronavirus-response_sk.


-Vidíme odlišné prístupy jednotlivých členských štátov v riešení epidémie. Zostane to tak?-
Na domácej pôde môžu národné orgány prijímať opatrenia aké uznajú za vhodné, Úniu o tom však informujú a koordinácia prebieha. Keďže je situácia vážna, ministri zdravotníctva a vnútra členských štátov absolvujú pravidelné spoločné video stretnutia, kde zdieľajú prijaté opatrenia a dohadujú sa na nevyhnutnej koordinácii. EK sa snaží zaistiť koherentný a jednotný prístup.


-Ako to dnes vyzerá zo slobodou pohybu v rámci EÚ a EÚ a sveta ? Ako môžu občania EÚ vycestovať zo Slovenska a naopak, pricestovať na Slovensko?-
EK odporučila 16. marca hlavám štátov a vlád zavedenie dočasného obmedzenia neopodstatneného cestovania do EÚ na všetkých častiach vonkajších schengenských hraníc, zatiaľ na obdobie 30 dní, to však možno podľa potreby predĺžiť. Zamedzenie cestovania by znížilo tlak na európske zdravotné systémy. Obmedzenia sa budú vzťahovať na celkom 30 štátov – všetkých členov EÚ a štáty schengenského priestoru.

O znovuzavedení vnútorných hraničných kontrol informovalo Komisiu niekoľko členských štátov. Komisia posudzuje predložené oznámenia a je v úzkom kontakte so všetkými členskými štátmi. Hraničné kontroly by sa však mali uplatňovať primeraným a koordinovaným spôsobom a s náležitým ohľadom na zdravie ľudí.


-Ako funguje podľa vás verejná diplomacia na úrovni EÚ, sme dosť empatickí a solidárni?-
Situácia je veľmi špecifická, jednotlivé štáty si podržali kompetencie v oblasti zdravotníctva a prijímajú svoje opatrenia, Komisia ich rešpektuje. Samozrejme poskytujeme údaje (ECDC) a samozrejme beží ďalej európsky systém schvaľovania liečiv (EMA), čím - aj keď možno menej viditeľne EÚ výrazne prispieva. Okrem toho sa hľadajú riešenia na celoeurópskej úrovni - musia ale byť odsúhlasené Radou (členskými štátmi), Komisia ich nemôže zavádzať sama od seba. Komisia reaguje len v prípadoch ak nie sú dodržiavané pravidlá v oblastiach, v ktorých má zodpovednosť a kompetencie - napríklad európsky spoločný trh. Pohyb ľudí je momentálne obmedzovaný za určitých podmienok daných na národnej úrovni, pohyb tovaru zostáva a mal by zostať otvorený, čo pre riešenie situácie v mnohých krajinách môže byť veľmi dôležité (nikto nemá k dispozícii všetko, bez dodávok v rámci Únie by vznikol celý rad ďalších problémov). Pravdou je, že potreba zdravotných pomôcok v takomto rozsahu je bezprecedentná a riešenia sa musia hľadať za pochodu, aj na EU úrovni. Áno, objavili sa sťažnosti a komentáre na adresu vzájomnej solidarity, verím ale že to súvisí predovšetkým s tým, že sme v bezprecedentnej situácii a vlády cítia primárnu povinnosť zabezpečiť situáciu vo svojich krajinách. Komisia ale poskytuje platformu pre diskusiu a koordináciu a to by malo viesť k zlepšeniu vzájomnej informovanosti a ku koordinácii krokov.


-Ako by ste reagovali na otázku, že EÚ v pomoci Slovensku zlyháva?-
Osobne si nemyslím, že zlyháva, koná v súlade so svojimi kompetenciami. V otázke opatrení a zásobovania sa snaží koordinovať a urýchľovať procesy, ako aj poskytnúť potrebné financie (napr 80 mil EUR na zrýchlený vývoj vakcíny), myslí ale aj dopredu – pripravila postup ako finančne podporiť ekonomiku jednotlivých štátov, aby sa zmiernili inak pravdepodobne veľmi drastické dopady pandémie na ekonomiku, zamestnanosť a pod. Nesmieme zabúdať, že neustále (a už pred krízou) fungujú na pozadí európske inštitúcie, ktoré násobne zrýchľujú niektoré potrebné kroky. Napríklad Európska medicínska agentúra (EMA), ktorá zaisťuje certifikáciu a schvaľovanie liekov pre celé územie EÚ (inak by to muselo robiť 27 národných inštitúcií, čo trvá podstatne dlhšie, nehovoriac o možnej chýbajúcej expertíze), je schopná teraz drasticky zrýchliť certifikovanie liekov ktoré sa objavia (hovorí sa, že po skončení testov by schvaľovací proces miesto štandardného pol roka až rok, mohol byť v rozsahu týždňov či mesiaca). Úloha EÚ bude navyše narastať aj v oblasti spoločného trhu – pokiaľ budú opatrenia trvať dlhšie, je zásadné zabezpečiť dodávky všade tam, kde budú potrebné, pretože suroviny, materiály a časť potravín si nedokáže každá krajina zaistiť z vlastných zdrojov, na fungujúcom vnútornom trhu sme všetci závislí.