Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Duševné zdravie rodičov v sledovanom období ovplyvňoval príjem a socioekonomický status domácností.
Autor TASR
Bratislava 18. mája (TASR) - Pandémia ochorenia COVID-19 značne ovplyvnila mieru stresu a úzkosti rodičov. Na mentálne zdravie rodičov vplýval aj ich príjem a socioekonomický status. Aj tieto poznatky priniesla najnovšia štúdia vedcov zo Slovenskej akadémie vied (SAV) a Inštitútu psychológie Prešovskej univerzity, ktorí počas poldruha roka pandémie sledovali zmeny v duševnom zdraví rodičov. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.
Vzhľadom na charakter protipandemických opatrení, ktorými sa Slovensko riadilo od marca 2020, sa rodičia zaradili medzi najzraniteľnejšie skupiny. Podľa SAV boli vystavení strachu o zdravie svojich detí, problémom súvisiacim s dištančným vzdelávaním a prácou z domu, či rizikám spojeným s poklesom alebo stratou príjmu. Výskumný tím zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV zaujímalo, do akej miery sa spomenuté faktory premietli v mentálnom zdraví rodičov na Slovensku.
Od jesene 2020 uskutočnili štyri vlny zberu dát (október a december 2020, december 2021 a marec 2022) na vzorke 2000 respondentov. Výskumníci sledovali všeobecnú úzkosť a depresiu a tiež úzkosť a stres súvisiaci s ochorením COVID-19.
"Zistili sme, že celková úroveň depresie a úzkosti rodičov počas pandémie vykazovala známky stability v čase, zaznamenali sme však výraznejšie zmeny v úrovni stresu a úzkosti súvisiacej s pandémiou ochorenia COVID-19. Úzkosť ovplyvnená pandémiou sa začala výrazne znižovať po prvých dvoch vlnách zberu údajov, naopak, stres súvisiaci s ochorením COVID-19 sa časom zvýšil, pričom jeho vrchol sme pozorovali v tretej vlne zberu údajov, na konci roka 2021," vysvetlila spoluautorka štúdie Denisa Fedáková zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Duševné zdravie rodičov v sledovanom období ovplyvňoval príjem a socioekonomický status domácností. "Čím nižšie boli objektívne ukazovatele príjmu a úroveň subjektívneho socioekonomického statusu, tým vyššie boli hodnoty depresie a úzkosti reportovanej rodičmi, ako aj hodnoty úzkosti a stresu súvisiacich s pandémiou COVID-19," doplnila vedkyňa.
V tejto súvislosti tím výskumníkov upozorňuje, že pokiaľ ide o odporúčania na tvorbu sociálnych politík, javí sa byť dôležité venovať zvýšenú pozornosť pocitom a obavám rodičov, pretože úroveň ich mentálneho zdravia klesá, keď je ohrozený ich príjem a finančná situácia domácnosti, ich vlastné bezpečie a bezpečie ich detí. Podľa výskumníkov rodičia sú dôležitými osobami v živote detí a starostlivosť o mentálne zdravie rodičov by mala byť súčasťou sociálnych politík.
Vzhľadom na charakter protipandemických opatrení, ktorými sa Slovensko riadilo od marca 2020, sa rodičia zaradili medzi najzraniteľnejšie skupiny. Podľa SAV boli vystavení strachu o zdravie svojich detí, problémom súvisiacim s dištančným vzdelávaním a prácou z domu, či rizikám spojeným s poklesom alebo stratou príjmu. Výskumný tím zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV zaujímalo, do akej miery sa spomenuté faktory premietli v mentálnom zdraví rodičov na Slovensku.
Od jesene 2020 uskutočnili štyri vlny zberu dát (október a december 2020, december 2021 a marec 2022) na vzorke 2000 respondentov. Výskumníci sledovali všeobecnú úzkosť a depresiu a tiež úzkosť a stres súvisiaci s ochorením COVID-19.
"Zistili sme, že celková úroveň depresie a úzkosti rodičov počas pandémie vykazovala známky stability v čase, zaznamenali sme však výraznejšie zmeny v úrovni stresu a úzkosti súvisiacej s pandémiou ochorenia COVID-19. Úzkosť ovplyvnená pandémiou sa začala výrazne znižovať po prvých dvoch vlnách zberu údajov, naopak, stres súvisiaci s ochorením COVID-19 sa časom zvýšil, pričom jeho vrchol sme pozorovali v tretej vlne zberu údajov, na konci roka 2021," vysvetlila spoluautorka štúdie Denisa Fedáková zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Duševné zdravie rodičov v sledovanom období ovplyvňoval príjem a socioekonomický status domácností. "Čím nižšie boli objektívne ukazovatele príjmu a úroveň subjektívneho socioekonomického statusu, tým vyššie boli hodnoty depresie a úzkosti reportovanej rodičmi, ako aj hodnoty úzkosti a stresu súvisiacich s pandémiou COVID-19," doplnila vedkyňa.
V tejto súvislosti tím výskumníkov upozorňuje, že pokiaľ ide o odporúčania na tvorbu sociálnych politík, javí sa byť dôležité venovať zvýšenú pozornosť pocitom a obavám rodičov, pretože úroveň ich mentálneho zdravia klesá, keď je ohrozený ich príjem a finančná situácia domácnosti, ich vlastné bezpečie a bezpečie ich detí. Podľa výskumníkov rodičia sú dôležitými osobami v živote detí a starostlivosť o mentálne zdravie rodičov by mala byť súčasťou sociálnych politík.
