Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Územie Zemplína má podľa slov viacerých odborníkov celoslovenský, ba až celosvetový význam z pohľadu výskytu vzácnych stromov.
Autor TASR
Michalovce 10. februára (TASR) - Vzácne stromy zo Zemplína sa rozhodla zmapovať anketa, ktorú vyhlásili v týchto dňoch ochranári v spolupráci zo Zemplínskym osvetovým strediskom (ZOS) a občianskym združením Telekia.
"Rozhodli sme sa požiadať verejnosť o spoluprácu pri pátraní po zaujímavých stromoch zo Zemplína. Nemali by to byť však známe - chránené stromy, ktoré dobre poznáme, ale skôr tie, o ktorý sa vie všeobecne málo," uviedla pre TASR Zuzana Argalášová z Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Vihorlat.
Ľudia môžu zasielať zmienenej CHKO fotografie 50 až 100-ročných, no i starších - menej známych stromov, do 31. mája tohto roka. "Máme záujem zmapovať najmä naše pôvodné, nie cudzokrajné dreviny. Nemali by to byť teda tuje, platany či korkovníky," podotkla Argalášová s tým, že k jednotlivým snímkam môžu pripojiť záujemcovia aj príbehy viažuce sa k stromom, na ktoré chcú upozorniť.
"Cieľom ankety je upriamiť pozornosť na krásu a hodnotu stromov v regióne Zemplína a vzbudiť záujem ľudí o stromy vo svojom okolí. V ostatnom čase sa z nášho regiónu vytrácajú staré dreviny a náhradná výsadba sa podľa môjho názoru nerealizuje v dostatočnej miere," dodala Argalášová.
Súčasťou vyhlásenej ankety bude júnová fotografická výstava stromov v priestoroch ZOS v Michalovciach, na ktorej chcú zverejniť aj príbehy o nich. O víťaznom zemplínskom strome rozhodne potom v nasledujúcich týždňoch internetové hlasovanie.
Územie Zemplína má podľa slov viacerých odborníkov celoslovenský, ba až celosvetový význam z pohľadu výskytu vzácnych stromov. Bukové pralesy v Poloninách a vo Vihorlatských vrchoch sú dokonca zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO.
Topoľ biely v parku v meste Strážske, ktorý pred niekoľkými rokmi skolila víchrica, bol najmohutnejším stromom v strednej Európe. Korkovník amurský, ktorý rastie v Sobranciach pri futbalovou ihrisku, je zasa najmohutnejším na Slovensku.
Pozornosť si zaslúžia aj zemplínske duby, napríklad vyše 300-ročný jedinec, ktorý stojí pri rieke Laborec v Michalovciach, prípadne ďalšie duby rastúce v Remetských Hámroch, Jenkovciach či Ondavských Matiašovciach. Vek ďalšieho - majestátneho duba zimného z Rakovca nad Ondavou - odhadli pred časom na úctyhodných 600 až 650 rokov.
"Rozhodli sme sa požiadať verejnosť o spoluprácu pri pátraní po zaujímavých stromoch zo Zemplína. Nemali by to byť však známe - chránené stromy, ktoré dobre poznáme, ale skôr tie, o ktorý sa vie všeobecne málo," uviedla pre TASR Zuzana Argalášová z Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Vihorlat.
Ľudia môžu zasielať zmienenej CHKO fotografie 50 až 100-ročných, no i starších - menej známych stromov, do 31. mája tohto roka. "Máme záujem zmapovať najmä naše pôvodné, nie cudzokrajné dreviny. Nemali by to byť teda tuje, platany či korkovníky," podotkla Argalášová s tým, že k jednotlivým snímkam môžu pripojiť záujemcovia aj príbehy viažuce sa k stromom, na ktoré chcú upozorniť.
"Cieľom ankety je upriamiť pozornosť na krásu a hodnotu stromov v regióne Zemplína a vzbudiť záujem ľudí o stromy vo svojom okolí. V ostatnom čase sa z nášho regiónu vytrácajú staré dreviny a náhradná výsadba sa podľa môjho názoru nerealizuje v dostatočnej miere," dodala Argalášová.
Súčasťou vyhlásenej ankety bude júnová fotografická výstava stromov v priestoroch ZOS v Michalovciach, na ktorej chcú zverejniť aj príbehy o nich. O víťaznom zemplínskom strome rozhodne potom v nasledujúcich týždňoch internetové hlasovanie.
Územie Zemplína má podľa slov viacerých odborníkov celoslovenský, ba až celosvetový význam z pohľadu výskytu vzácnych stromov. Bukové pralesy v Poloninách a vo Vihorlatských vrchoch sú dokonca zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO.
Topoľ biely v parku v meste Strážske, ktorý pred niekoľkými rokmi skolila víchrica, bol najmohutnejším stromom v strednej Európe. Korkovník amurský, ktorý rastie v Sobranciach pri futbalovou ihrisku, je zasa najmohutnejším na Slovensku.
Pozornosť si zaslúžia aj zemplínske duby, napríklad vyše 300-ročný jedinec, ktorý stojí pri rieke Laborec v Michalovciach, prípadne ďalšie duby rastúce v Remetských Hámroch, Jenkovciach či Ondavských Matiašovciach. Vek ďalšieho - majestátneho duba zimného z Rakovca nad Ondavou - odhadli pred časom na úctyhodných 600 až 650 rokov.
