S iniciatívou prišiel exprezident SR Rudolf Schuster, návrh predložil primátor Richard Raši.
Autor TASR
,aktualizované Košice 14. marca (TASR) – Mestské zastupiteľstvo (MsZ) Košíc dnes rozhodlo o udelení čestného občianstva mesta bývalému sovietskemu prezidentovi Michailovi Gorbačovovi. S iniciatívou prišiel exprezident SR Rudolf Schuster, návrh predložil primátor Richard Raši.
Verejné ocenenie mesto udelilo Gorbačovovi "za presadzovanie myšlienok slobody a demokracie, za reformné rozhodnutia, ktoré viedli k politickým a spoločenským zmenám, za mierové posolstvo, ktoré je životným princípom Európanov i Košičanov".
Gorbačov, ktorý tento mesiac oslávil 85. narodeniny, stál v rokoch 1985-91 na čele sovietskej komunistickej strany, napokon sa stal prvým a posledným prezidentom Sovietskeho zväzu. Pod jeho vedením sa začala reformná politika prestavby (perestrojka) a otvorenosti (glasnosť). Zaslúžil sa o zmiernenie napätia vo svete, skončenie studenej vojny a v konečnom dôsledku o rozpad sovietskeho bloku. V roku 1990 mu udelili Nobelovu cenu za mier.
Podľa zdôvodnenia návrhu na čestné občianstvo práve mier spája Gorbačova s Košicami. "Mal 13 rokov, keď bol jeho otec Sergej Andrejevič Gorbačov počas druhej svetovej vojny v roku 1944 ranený v bojoch pri Košiciach. S oslobodeneckými vojskami chcel do Európy vrátiť mier. S myšlienkou slobody, mieru a demokracie neskôr Michail Gorbačov presadzoval dôležité reformné zmeny," uvádza sa v návrhu.
Exprezident Schuster pred poslancami uviedol, že Gorbačov, s ktorým sa osobne pozná, Košice často v rozhovoroch spomína a plánoval do mesta v minulosti prísť, návštevu mu však znemožnili pracovné a zdravotné dôvody. "Prisľúbil mi, že ak by toto ocenenie dostal, určite by do Košíc v máji prišiel," konštatoval Schuster. O Gorbačovovi povedal, že patrí k najvýznamnejším osobnostiam druhej polovice 20. storočia, ktorého význam už zhodnotil demokratický svet.
Udelenie čestného občianstva však sprevádzali aj výhrady niektorých opozičných poslancov. Smerovali najmä k tomu, že Gorbačov v Košiciach nikdy nebol. Poslanec Bernard Berberich pripomenul znenie štatútu mesta Košice, podľa ktorého sa ocenenie udeľuje osobám, "ktoré sa obzvlášť významným spôsobom zaslúžili o hospodársky, sociálny alebo kultúrny rozvoj mesta, jeho propagáciu a šírenie dobrého mena v zahraničí, alebo ktoré obohatili ľudské poznanie vynikajúcimi tvorivými výkonmi". Z cudzích štátnych príslušníkov sa čestné občianstvo Košíc podľa štatútu udeľuje tým osobnostiam, ktoré v meste pôsobili alebo pomáhali orgánom samosprávy pri rozvoji mesta. "Keď som si pozrel dôvodovú správu, tak som tam nenašiel tieto odôvodnenia," povedal Berberich. Za udelenie čestného občianstva hlasovalo 25 poslancov, 12 sa zdržali hlasovania, jeden bol proti.
Košice za svoje dlhoročné mierové aktivity získali v roku 1985 titul Mesto mieru (od Svetovej rady mieru) a v roku 1988 titul Posol mieru (od Organizácie Spojených národov), mieru je venovaný aj košický medzinárodný maratón.
Verejné ocenenie mesto udelilo Gorbačovovi "za presadzovanie myšlienok slobody a demokracie, za reformné rozhodnutia, ktoré viedli k politickým a spoločenským zmenám, za mierové posolstvo, ktoré je životným princípom Európanov i Košičanov".
Gorbačov, ktorý tento mesiac oslávil 85. narodeniny, stál v rokoch 1985-91 na čele sovietskej komunistickej strany, napokon sa stal prvým a posledným prezidentom Sovietskeho zväzu. Pod jeho vedením sa začala reformná politika prestavby (perestrojka) a otvorenosti (glasnosť). Zaslúžil sa o zmiernenie napätia vo svete, skončenie studenej vojny a v konečnom dôsledku o rozpad sovietskeho bloku. V roku 1990 mu udelili Nobelovu cenu za mier.
Podľa zdôvodnenia návrhu na čestné občianstvo práve mier spája Gorbačova s Košicami. "Mal 13 rokov, keď bol jeho otec Sergej Andrejevič Gorbačov počas druhej svetovej vojny v roku 1944 ranený v bojoch pri Košiciach. S oslobodeneckými vojskami chcel do Európy vrátiť mier. S myšlienkou slobody, mieru a demokracie neskôr Michail Gorbačov presadzoval dôležité reformné zmeny," uvádza sa v návrhu.
Exprezident Schuster pred poslancami uviedol, že Gorbačov, s ktorým sa osobne pozná, Košice často v rozhovoroch spomína a plánoval do mesta v minulosti prísť, návštevu mu však znemožnili pracovné a zdravotné dôvody. "Prisľúbil mi, že ak by toto ocenenie dostal, určite by do Košíc v máji prišiel," konštatoval Schuster. O Gorbačovovi povedal, že patrí k najvýznamnejším osobnostiam druhej polovice 20. storočia, ktorého význam už zhodnotil demokratický svet.
Udelenie čestného občianstva však sprevádzali aj výhrady niektorých opozičných poslancov. Smerovali najmä k tomu, že Gorbačov v Košiciach nikdy nebol. Poslanec Bernard Berberich pripomenul znenie štatútu mesta Košice, podľa ktorého sa ocenenie udeľuje osobám, "ktoré sa obzvlášť významným spôsobom zaslúžili o hospodársky, sociálny alebo kultúrny rozvoj mesta, jeho propagáciu a šírenie dobrého mena v zahraničí, alebo ktoré obohatili ľudské poznanie vynikajúcimi tvorivými výkonmi". Z cudzích štátnych príslušníkov sa čestné občianstvo Košíc podľa štatútu udeľuje tým osobnostiam, ktoré v meste pôsobili alebo pomáhali orgánom samosprávy pri rozvoji mesta. "Keď som si pozrel dôvodovú správu, tak som tam nenašiel tieto odôvodnenia," povedal Berberich. Za udelenie čestného občianstva hlasovalo 25 poslancov, 12 sa zdržali hlasovania, jeden bol proti.
Košice za svoje dlhoročné mierové aktivity získali v roku 1985 titul Mesto mieru (od Svetovej rady mieru) a v roku 1988 titul Posol mieru (od Organizácie Spojených národov), mieru je venovaný aj košický medzinárodný maratón.