Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Počas 31 večerov privítali Košice v Kulturparku šesť desiatok autorov zo Slovenska, Česka, Poľska, Ukrajiny a Španielska, ktoré bolo v tomto roku hosťom festivalu.
Autor TASR
Košice 3. augusta (TASR) - Mesiac autorského čítania, najväčší literárny festival svojho druhu v strednej Európe, dnes končí v Košiciach. Počas 31 večerov privítala pobočka Knižnice pre mládež mesta Košice v Kulturparku šesť desiatok autorov zo Slovenska, Česka, Poľska, Ukrajiny a Španielska, ktoré bolo v tomto roku hosťom festivalu. Spisovatelia tak naživo predstavili rôznorodosť aj kvalitu súčasnej európskej literatúry.
Festival odštartoval začiatkom júla tradične v Brne, následne sa pripojili Vroclav, Ostrava, Košice a Ľvov. "Naozaj šlo o elitu so zastúpením rôznych literárnych žánrov. Za českú a slovenskú líniu spomeniem aspoň Ballu, Krištůfka, Kopcsaya, Lichnerovú, Litváka, Rakúsa, Soukupovú, Staviarskeho, Šťastnú a Zábranského. Nesmierne zaujal pre nás ešte stále netradičný komiks a jeho španielski predstavitelia Alfonso Zapico a Harkaitz Cano. Samozrejme, hviezdami festivalu boli prvá dáma katalánskej literatúry Carme Riera, cenami ovenčená Vanessa Montfort či uznávaní španielski prozaici Ignacio Vidal–Folch a Lluís-Anton Baulenas, manželia Maria Merce Cuartiella a Joan Manuel Soldevilla," zhodnotila riaditeľka KMMK Iveta Hurná. Medzi hosťami nechýbali ani detektívni románopisci Domingo Villar, Rosa Ribas či Jordi Llobregat, na publikum silne zapôsobili básne Ukrajinky Iryny Cilyk.
Za veľký hendikep považuje riaditeľka knižnice skutočnosť, že časť kvalitnej španielskej literatúry Slováci ani nemajú ako spoznať. "Poväčšine nie je preložená ani do slovenčiny, ani do češtiny, a tak prvýkrát sa s ňou vlastne stretávame až počas týchto večerov. Napriek tomu môžem konštatovať, že návštevnosť a práve na čítaní týchto nám neznámych autorov bola nadmieru početná," konštatovala Hurná. Mnohí zo zahraničných spisovateľov pritom avizovali, že do Košíc sa ešte chcú vrátiť a budú o nich rozprávať či písať.
Budúci ročník festivalu by mal priblížiť u nás málo známu literatúru Gruzínska. To, či sa podujatie v Košiciach uskutoční, však závisí od viacerých faktorov, najmä od spôsobu jeho náročného prefinancovania. "Rok čo rok u nás hosťujú iné spisovateľské národnosti, a preto len samotná prekladateľská a tlmočnícka činnosť nás stojí nemalé finančné náklady. Už tento rok to s realizáciou festivalu vyzeralo všelijako. Verím však, že Fond na podporu umenia nás opäť podporí," dodala riaditeľka.
Festival odštartoval začiatkom júla tradične v Brne, následne sa pripojili Vroclav, Ostrava, Košice a Ľvov. "Naozaj šlo o elitu so zastúpením rôznych literárnych žánrov. Za českú a slovenskú líniu spomeniem aspoň Ballu, Krištůfka, Kopcsaya, Lichnerovú, Litváka, Rakúsa, Soukupovú, Staviarskeho, Šťastnú a Zábranského. Nesmierne zaujal pre nás ešte stále netradičný komiks a jeho španielski predstavitelia Alfonso Zapico a Harkaitz Cano. Samozrejme, hviezdami festivalu boli prvá dáma katalánskej literatúry Carme Riera, cenami ovenčená Vanessa Montfort či uznávaní španielski prozaici Ignacio Vidal–Folch a Lluís-Anton Baulenas, manželia Maria Merce Cuartiella a Joan Manuel Soldevilla," zhodnotila riaditeľka KMMK Iveta Hurná. Medzi hosťami nechýbali ani detektívni románopisci Domingo Villar, Rosa Ribas či Jordi Llobregat, na publikum silne zapôsobili básne Ukrajinky Iryny Cilyk.
Za veľký hendikep považuje riaditeľka knižnice skutočnosť, že časť kvalitnej španielskej literatúry Slováci ani nemajú ako spoznať. "Poväčšine nie je preložená ani do slovenčiny, ani do češtiny, a tak prvýkrát sa s ňou vlastne stretávame až počas týchto večerov. Napriek tomu môžem konštatovať, že návštevnosť a práve na čítaní týchto nám neznámych autorov bola nadmieru početná," konštatovala Hurná. Mnohí zo zahraničných spisovateľov pritom avizovali, že do Košíc sa ešte chcú vrátiť a budú o nich rozprávať či písať.
Budúci ročník festivalu by mal priblížiť u nás málo známu literatúru Gruzínska. To, či sa podujatie v Košiciach uskutoční, však závisí od viacerých faktorov, najmä od spôsobu jeho náročného prefinancovania. "Rok čo rok u nás hosťujú iné spisovateľské národnosti, a preto len samotná prekladateľská a tlmočnícka činnosť nás stojí nemalé finančné náklady. Už tento rok to s realizáciou festivalu vyzeralo všelijako. Verím však, že Fond na podporu umenia nás opäť podporí," dodala riaditeľka.
