Tvrdí však, že bude zbierať informácie o jednotlivých stavbách.
Autor TASR
Košice 30. októbra (TASR) - Mesto Košice v budúcom roku neplánuje zaviesť miestny poplatok za rozvoj. Tvrdí však, že bude zbierať informácie o jednotlivých stavbách.
"Zákon umožňuje, ale neukladá povinnosť zavedenia tohto poplatku. Mesto Košice, ako správca dane neuvažuje o zavedení poplatku za rozvoj od 1. 1. 2017, v tomto a nasledujúcom roku bude realizovať zber informácií zo stavebných úradov a Útvaru hlavného architekta mesta Košice," uviedla pre TASR hovorkyňa mesta Linda Šnajdárová.
Východoslovenská investičná agentúra (VIA) v Košiciach, ktorá koordinuje príchod investorov do Košíc a regiónu s miestnym poplatkom za rozvoj nesúhlasí a považuje ho za kontraproduktívny nielen pre mesto, ale pre celý región východného Slovenska.
"Regionálne rozdiely v rámci Slovenska, a to nespomíname postavenie obidvoch regiónov v rámci EÚ, sa nezmenšujú, ale zhoršujú a týmto by sa urobila 'medvedia' služba pre potenciálnych investorov, ktorých príchod do regiónu je aj tak veľmi malý," uviedol pre TASR predseda predstavenstva VIA Peter Cacara.
"Na financovanie výstavby verejnej infraštruktúry súvisiacej s novostavbami, respektíve obnovy budov vrátane zatepľovania sa musia nájsť zdroje na úrovni štátneho rozpočtu," dodal Cacara.
Zákon o miestnom poplatku za rozvoj nadobudne účinnosť 1. novembra. Poplatok za rozvoj môže obec dobrovoľne zaviesť vlastným VZN. Pripisujú sa mu tri funkcie - príjmová, rozvojová a protikorupčná.
Príjem z poplatku môžu samosprávy použiť ako kapitálové výdavky v prípade výstavby škôl a škôlok, športovísk, kultúrnych a zdravotníckych zariadení, ale aj na výstavbu dopravnej infraštruktúry, rozširovanie a údržbu verejnej zelene.
Vplyv na výšku poplatku budú mať údaje zo stavebného povolenia, ktoré bolo vydané stavebníkovi. Platiť sa bude jednorazovo, sadzbu si určí obec k 1. januáru kalendárneho roka a pre jednotlivé časti jej územia môže byť rôzna. Zákon stanovuje minimálnu (10 eur) a maximálnu (35 eur) výšku poplatku za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.
"Zákon umožňuje, ale neukladá povinnosť zavedenia tohto poplatku. Mesto Košice, ako správca dane neuvažuje o zavedení poplatku za rozvoj od 1. 1. 2017, v tomto a nasledujúcom roku bude realizovať zber informácií zo stavebných úradov a Útvaru hlavného architekta mesta Košice," uviedla pre TASR hovorkyňa mesta Linda Šnajdárová.
Východoslovenská investičná agentúra (VIA) v Košiciach, ktorá koordinuje príchod investorov do Košíc a regiónu s miestnym poplatkom za rozvoj nesúhlasí a považuje ho za kontraproduktívny nielen pre mesto, ale pre celý región východného Slovenska.
"Regionálne rozdiely v rámci Slovenska, a to nespomíname postavenie obidvoch regiónov v rámci EÚ, sa nezmenšujú, ale zhoršujú a týmto by sa urobila 'medvedia' služba pre potenciálnych investorov, ktorých príchod do regiónu je aj tak veľmi malý," uviedol pre TASR predseda predstavenstva VIA Peter Cacara.
"Na financovanie výstavby verejnej infraštruktúry súvisiacej s novostavbami, respektíve obnovy budov vrátane zatepľovania sa musia nájsť zdroje na úrovni štátneho rozpočtu," dodal Cacara.
Zákon o miestnom poplatku za rozvoj nadobudne účinnosť 1. novembra. Poplatok za rozvoj môže obec dobrovoľne zaviesť vlastným VZN. Pripisujú sa mu tri funkcie - príjmová, rozvojová a protikorupčná.
Príjem z poplatku môžu samosprávy použiť ako kapitálové výdavky v prípade výstavby škôl a škôlok, športovísk, kultúrnych a zdravotníckych zariadení, ale aj na výstavbu dopravnej infraštruktúry, rozširovanie a údržbu verejnej zelene.
Vplyv na výšku poplatku budú mať údaje zo stavebného povolenia, ktoré bolo vydané stavebníkovi. Platiť sa bude jednorazovo, sadzbu si určí obec k 1. januáru kalendárneho roka a pre jednotlivé časti jej územia môže byť rôzna. Zákon stanovuje minimálnu (10 eur) a maximálnu (35 eur) výšku poplatku za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.