Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vybudovanie múzea, o potrebe ktorého sa na Slovensku hovorí už viac ako desať rokov, ocenil aj Peter Jašek, poverený riadením Centra výskumu obdobia neslobody Ústavu pamäti národa.
Autor TASR
Košice 24. júna (TASR) – V Košiciach vzniklo Múzeum obetí komunizmu. K jeho slávnostnému otvoreniu dochádza symbolicky na štvrtkový Deň pamiatky obetí komunistického režimu. Venované je viac ako 71 000 politicky odsúdeným a väzneným, ako aj státisícom perzekvovaných zo strany totalitného režimu.
Multimediálne múzeum sa nachádza v Košiciach na Moyzesovej 24 v bývalom meštianskom dome, patrí k nemu viacero miestností vrátane prednáškovej sály, hlavnej výstavnej miestnosti, malej kinosály i knižnice samizdatu a exilovej literatúry so študovňou. Základom sú príbehu obetí komunizmu v audiovizuálnych prezentáciách. Okrem toho má k dispozícií mapu obetí komunizmu na Slovensku s databázou perzekúcií, v ktorej sa dajú vyhľadávať obce, mená obetí aj základné údaje o odsúdeniach či iných prenasledovaniach. Zverejnená je na stránke www.obetekomunizmu.sk. Aktuálna výstava je zameraná na konkrétne kategórie obetí komunizmu a rôzne druhy perzekúcií, ako boli politickí väzni, násilná kolektivizácia, tábory nútených prác, pomocné technické prápory či prenasledovanie cirkví. Ďalšiu výstavu tvoria čiernobiele fotografické portréty väzňov svedomia od fotografa Timoteja Križku.
„Chceme prezentovať obete komunizmu, máme tu príbehy o ľuďoch alebo od ľudí, ktorí v tomto režime žili a boli väznení, perzekvovaní. O týchto veciach chceme informovať a rozprávať o nich. V rámci možností sme vytvorili malé múzeum, ale s veľkou témou, uvidíme, ako to bude prijaté,“ povedal pre TASR jeden z iniciátorov a realizátorov múzea Pavol Hric.
Za vznikom múzea stojí konzorcium organizácií, ktoré tvoria občianske združenia Nenápadní hrdinovia a samizdat.sk, agentúra Amadeus a spoločnosť Apex. Na projekte spolupracoval aj Ústav pamäti národa, ktorý zabezpečil recenziu textovej časti výstavy a poskytol videá – svedectvá pamätníkov.
Múzeum zatiaľ nie je nastálo otvorené a definitívne vyriešený zatiaľ nie je model jeho prevádzky. Podľa Hrica do konca júna sa budú konať príležitostné prehliadky, cez leto bude v testovacom režime.
„K septembru by sme mali mať konkrétny plán, ako osloviť riaditeľov škôl, učiteľov dejepisu, obce, obecné úrady a komunikovať s nimi, či by mali záujem o návštevu múzea alebo napríklad o mapu obetí komunizmu či informácie, ktoré sa nám podarilo pri realizácii toho projektu dať dokopy,“ konštatoval Hric.
Vybudovanie múzea, o potrebe ktorého sa na Slovensku hovorí už viac ako desať rokov, ocenil aj Peter Jašek, poverený riadením Centra výskumu obdobia neslobody Ústav pamäti národa.
„Vidím za tým naozaj potrebu priblížiť najmä mladým generáciám obete totalitného komunistického režimu, pretože stále v širokých vrstvách spoločnosti je možno komunistický režim vnímaný cez istú nostalgiu, naratív, že všetci boli zamestnaní, mlieko bolo lacné a všetci ako by sa mali dobre. Ale to je naozaj falošná tvár komunistického režimu a tá pravá je oveľa viacej prerozprávaná cez príbehy obetí,“ povedal.
Multimediálne múzeum sa nachádza v Košiciach na Moyzesovej 24 v bývalom meštianskom dome, patrí k nemu viacero miestností vrátane prednáškovej sály, hlavnej výstavnej miestnosti, malej kinosály i knižnice samizdatu a exilovej literatúry so študovňou. Základom sú príbehu obetí komunizmu v audiovizuálnych prezentáciách. Okrem toho má k dispozícií mapu obetí komunizmu na Slovensku s databázou perzekúcií, v ktorej sa dajú vyhľadávať obce, mená obetí aj základné údaje o odsúdeniach či iných prenasledovaniach. Zverejnená je na stránke www.obetekomunizmu.sk. Aktuálna výstava je zameraná na konkrétne kategórie obetí komunizmu a rôzne druhy perzekúcií, ako boli politickí väzni, násilná kolektivizácia, tábory nútených prác, pomocné technické prápory či prenasledovanie cirkví. Ďalšiu výstavu tvoria čiernobiele fotografické portréty väzňov svedomia od fotografa Timoteja Križku.
„Chceme prezentovať obete komunizmu, máme tu príbehy o ľuďoch alebo od ľudí, ktorí v tomto režime žili a boli väznení, perzekvovaní. O týchto veciach chceme informovať a rozprávať o nich. V rámci možností sme vytvorili malé múzeum, ale s veľkou témou, uvidíme, ako to bude prijaté,“ povedal pre TASR jeden z iniciátorov a realizátorov múzea Pavol Hric.
Za vznikom múzea stojí konzorcium organizácií, ktoré tvoria občianske združenia Nenápadní hrdinovia a samizdat.sk, agentúra Amadeus a spoločnosť Apex. Na projekte spolupracoval aj Ústav pamäti národa, ktorý zabezpečil recenziu textovej časti výstavy a poskytol videá – svedectvá pamätníkov.
Múzeum zatiaľ nie je nastálo otvorené a definitívne vyriešený zatiaľ nie je model jeho prevádzky. Podľa Hrica do konca júna sa budú konať príležitostné prehliadky, cez leto bude v testovacom režime.
„K septembru by sme mali mať konkrétny plán, ako osloviť riaditeľov škôl, učiteľov dejepisu, obce, obecné úrady a komunikovať s nimi, či by mali záujem o návštevu múzea alebo napríklad o mapu obetí komunizmu či informácie, ktoré sa nám podarilo pri realizácii toho projektu dať dokopy,“ konštatoval Hric.
Vybudovanie múzea, o potrebe ktorého sa na Slovensku hovorí už viac ako desať rokov, ocenil aj Peter Jašek, poverený riadením Centra výskumu obdobia neslobody Ústav pamäti národa.
„Vidím za tým naozaj potrebu priblížiť najmä mladým generáciám obete totalitného komunistického režimu, pretože stále v širokých vrstvách spoločnosti je možno komunistický režim vnímaný cez istú nostalgiu, naratív, že všetci boli zamestnaní, mlieko bolo lacné a všetci ako by sa mali dobre. Ale to je naozaj falošná tvár komunistického režimu a tá pravá je oveľa viacej prerozprávaná cez príbehy obetí,“ povedal.
