Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z hľadiska ekonomických prínosov podľa štúdie v súvislosti s aktivitami EHMK minuli návštevníci v Košiciach v rokoch 2012 a 2013 viac ako 30 miliónov eur.
Autor TASR
Košice 13. júla (TASR) – Zlepšenie imidžu Košíc, zmena atmosféry mesta, široké zapojenie mladých ľudí do kultúrnych aktivít, či nové ekonomické impulzy. Aj to patrí k prínosom projektu Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) - Košice 2013. Ukázala to hodnotiaca štúdia, ktorú o projekte spracoval autorský tím z Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach (EkF TUKE).
"Nesmierne pozitívne je zistenie, že sa prebudil záujem o kultúru u mladých ľudí, pretože študenti v rokoch 2012 – 2013 tvorili tretinu všetkých návštevníkov. Zároveň umožnil participovať na kultúrnych akciách aj nižším príjmovým skupinám – nezamestnaným a dôchodcom. Napriek silným tlakom na kvalitu podujatí, ktoré si vyžadovali náročnejšieho diváka, sa projekt nestal elitárskym, ale ani splývajúcou všehochuťou s cieľom uspokojiť každého a nikoho," uvádza štúdia, ktorú dnes prezentovali jej autori pred novinármi.
Súčasťou štúdie so zameraním na roky 2012 až 2014 bol dotazníkový prieskum mienky obyvateľov a návštevníkov Košíc. Najvýraznejšie sa kladné postoje k prínosom projektu EHMK prejavili v roku 2014. Pozitívnu zmenu v Košiciach v tomto roku vyjadrilo viac ako 70 percent respondentov spomedzi obyvateľov mesta. U návštevníkov to bolo ešte vyšší podiel - takmer 80 percent.
Spoluautor správy profesor Oto Hudec pri hodnotení projektu EHMK ocenil, že bol orientovaný na dlhodobejší rozvoj a nešlo o "kultúrny festival", počas ktorého by sa ľudia zabavili. "Podarilo sa zmeniť imidž mesta, ten je úplne iný, ako bol povedzme pred piatim rokmi. Mladí začali chodiť viac do mesta, a to znamená, že tá atmosféra mesta sa zmenila. Je tu stále väčšia masa mladých ľudí, ktorí sa venujú umeniu, kultúre alebo kreatívnej ekonomike," povedal.
Podľa záverov správy sa s projektom EHMK stotožnili postupom času všetky vekové kategórie obyvateľov mesta. Zvýšil sa počet Košičanov, ktorí pravidelne navštevujú kultúrne podujatia, novým obľúbeným kultúrnym žánrom sa stalo umenie na otvorenom verejnom priestranstve. Zvýšila sa aj dostupnosť kultúrnych aktivít mimo centra a na sídliskách. "Prevažuje pozitívne hodnotenie kvality organizovaných podujatí. Takmer 90 percent respondentov by odporúčalo navštevovať priateľom podujatia EHMK," konštatovala Miriam Šebová z EkF TUKE.
Z hľadiska ekonomických prínosov podľa štúdie v súvislosti s aktivitami EHMK minuli návštevníci v Košiciach v rokoch 2012 a 2013 viac ako 30 miliónov eur. Celkové výdavky projektu tvorili 70 miliónov eur, pričom sa prebudovala kultúrna infraštruktúra. Na obdobie času realizácie sa vytvorilo 1450 ročných pracovných miest. "Ekonomické aktivity EHMK dokázali zvýšiť regionálny HDP o 70 miliónov eur, čo je približne jedno percento HDP Košického kraja," uviedol Peter Džupka z tímu autorov. Prieskum ďalej ukázal, že 62 percent obyvateľov mesta by bolo ochotných ročne prispievať v priemere zhruba osem eur na udržanie odkazu EHMK.
Podľa štúdie majú teraz Košice dobrú šancu "rebrandovať sa" z bývalého imidžu východoeurópskeho postkomunistického mesta ťažkého priemyslu na mesto progresívne, aktívne, kultúrne a kreatívne.
Primátor Richarda Raši v rámci projektu EHMK okrem vybudovania novej kultúrnej infraštruktúry vyzdvihol pozitívne vnímanie zmien v meste u verejnosti, "omladenie" Košíc z hľadiska veku účastníkov podujatí, ako aj ekonomické efekty vrátane nárastu počtu turistov. "Sú to dáta, ktoré potvrdzujú, že ísť do toho projektu bolo správnym rozhodnutím a pokračovať v ňom má efekt nielen pre kultúru, ale aj pre celé smerovanie mesta," povedal.
"Nesmierne pozitívne je zistenie, že sa prebudil záujem o kultúru u mladých ľudí, pretože študenti v rokoch 2012 – 2013 tvorili tretinu všetkých návštevníkov. Zároveň umožnil participovať na kultúrnych akciách aj nižším príjmovým skupinám – nezamestnaným a dôchodcom. Napriek silným tlakom na kvalitu podujatí, ktoré si vyžadovali náročnejšieho diváka, sa projekt nestal elitárskym, ale ani splývajúcou všehochuťou s cieľom uspokojiť každého a nikoho," uvádza štúdia, ktorú dnes prezentovali jej autori pred novinármi.
Súčasťou štúdie so zameraním na roky 2012 až 2014 bol dotazníkový prieskum mienky obyvateľov a návštevníkov Košíc. Najvýraznejšie sa kladné postoje k prínosom projektu EHMK prejavili v roku 2014. Pozitívnu zmenu v Košiciach v tomto roku vyjadrilo viac ako 70 percent respondentov spomedzi obyvateľov mesta. U návštevníkov to bolo ešte vyšší podiel - takmer 80 percent.
Spoluautor správy profesor Oto Hudec pri hodnotení projektu EHMK ocenil, že bol orientovaný na dlhodobejší rozvoj a nešlo o "kultúrny festival", počas ktorého by sa ľudia zabavili. "Podarilo sa zmeniť imidž mesta, ten je úplne iný, ako bol povedzme pred piatim rokmi. Mladí začali chodiť viac do mesta, a to znamená, že tá atmosféra mesta sa zmenila. Je tu stále väčšia masa mladých ľudí, ktorí sa venujú umeniu, kultúre alebo kreatívnej ekonomike," povedal.
Podľa záverov správy sa s projektom EHMK stotožnili postupom času všetky vekové kategórie obyvateľov mesta. Zvýšil sa počet Košičanov, ktorí pravidelne navštevujú kultúrne podujatia, novým obľúbeným kultúrnym žánrom sa stalo umenie na otvorenom verejnom priestranstve. Zvýšila sa aj dostupnosť kultúrnych aktivít mimo centra a na sídliskách. "Prevažuje pozitívne hodnotenie kvality organizovaných podujatí. Takmer 90 percent respondentov by odporúčalo navštevovať priateľom podujatia EHMK," konštatovala Miriam Šebová z EkF TUKE.
Z hľadiska ekonomických prínosov podľa štúdie v súvislosti s aktivitami EHMK minuli návštevníci v Košiciach v rokoch 2012 a 2013 viac ako 30 miliónov eur. Celkové výdavky projektu tvorili 70 miliónov eur, pričom sa prebudovala kultúrna infraštruktúra. Na obdobie času realizácie sa vytvorilo 1450 ročných pracovných miest. "Ekonomické aktivity EHMK dokázali zvýšiť regionálny HDP o 70 miliónov eur, čo je približne jedno percento HDP Košického kraja," uviedol Peter Džupka z tímu autorov. Prieskum ďalej ukázal, že 62 percent obyvateľov mesta by bolo ochotných ročne prispievať v priemere zhruba osem eur na udržanie odkazu EHMK.
Podľa štúdie majú teraz Košice dobrú šancu "rebrandovať sa" z bývalého imidžu východoeurópskeho postkomunistického mesta ťažkého priemyslu na mesto progresívne, aktívne, kultúrne a kreatívne.
Primátor Richarda Raši v rámci projektu EHMK okrem vybudovania novej kultúrnej infraštruktúry vyzdvihol pozitívne vnímanie zmien v meste u verejnosti, "omladenie" Košíc z hľadiska veku účastníkov podujatí, ako aj ekonomické efekty vrátane nárastu počtu turistov. "Sú to dáta, ktoré potvrdzujú, že ísť do toho projektu bolo správnym rozhodnutím a pokračovať v ňom má efekt nielen pre kultúru, ale aj pre celé smerovanie mesta," povedal.
