Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Košice privítali 20. ročník konferencie Pracovnej skupiny pre štúdium vojnových konfliktov Konzorcia Partnerstvo za mier.
Autor Teraz.sk
Bratislava 29. septembra (Teraz.sk) - V metropole východného Slovenska od 27. septembra do 1. októbra 2021 prebieha už 20. ročník konferencie Pracovnej skupiny pre štúdium vojnových konfliktov Konzorcia Partnerstvo za mier. Vrcholné vedecké podujatie Pracovnej skupiny pre štúdium vojnových konfliktov Konzorcia Partnerstvo za mier zorganizoval Vojenský historický ústav (VHÚ) v Bratislave v spolupráci s Centrom pre výskum vojenských dejín a sociálnych vied Bundeswehru v Postupime a Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach pod záštitou ministra obrany SR Jaroslava Naďa. Na svojej internetovej stránke o tom informuje Vojenský historický ústav.
„Som rád, že pre Slovensko je to už tretia príležitosť na usporiadanie tejto konferencie. V Bratislave sme sa už dvakrát stretli, v roku 2006 a v roku 2014. Z tohto dôvodu sme si ako miesto nášho stretnutia vybrali historické mesto Košice," uviedol v úvodnom príhovore riaditeľ Vojenského historického ústavu, plk. Mgr. Miloslav Čaplovič, PhD. "Konferencia nie je pre mňa a mojich kolegov len príležitosťou predstaviť plody nášho výskumu, ale aj zostať v kontakte s aktuálnymi trendmi vo vede a dozvedieť sa o témach, ktorými sa zaoberajú naši kolegovia zo zahraničia. Preto sa obzvlášť teším na tohtoročnú tému. Otázky súvisiace so začatím a ukončením konfliktov sa mi zdajú veľmi dôležité a tvorcovia politík v našich príslušných krajinách by ich mali ešte viac zastávať. Z histórie je potrebné sa poučiť, aby sa neopakovala a zároveň je potrebné dobre interpretovať históriu, pričom nerozumný výklad historických udalostí sa môže ukázať ako veľmi zavádzajúci,“ dodal.
Program konferencie je zostavený z 22 referátov zaradených do 7 tematických blokov. Cieľom je podľa VHÚ prezentácia najnovších výsledkov vedeckého bádania odborníkov zo 17 štátov sveta v oblasti prechodu krajín z mieru do vojny a z vojny do mieru, s primárnym zohľadnením vojenských, ale aj nevojenských faktorov vzniku vojen, ako aj súvisiacich dynamických procesov, národných, hospodárskych alebo bezpečnostných záujmov krajiny, úlohy verejnej mienky či vplyvu medzinárodného prostredia.
Výsledkom diskusií vojenských historikov, ale aj odborníkov v oblasti politológie, sociológie, bezpečnostných štúdií a ďalších vedeckých odborov z 15 európskych krajín, ale aj z Izraela a USA bude podľa VHÚ "unikátny súbor analýz, ktoré rozšíria nielen vedecké poznanie danej problematiky, ale môžu sa stať dôležitým zdrojom informácií pre politických lídrov, aby sa v budúcnosti neopakovali chyby minulosti".
„Som rád, že pre Slovensko je to už tretia príležitosť na usporiadanie tejto konferencie. V Bratislave sme sa už dvakrát stretli, v roku 2006 a v roku 2014. Z tohto dôvodu sme si ako miesto nášho stretnutia vybrali historické mesto Košice," uviedol v úvodnom príhovore riaditeľ Vojenského historického ústavu, plk. Mgr. Miloslav Čaplovič, PhD. "Konferencia nie je pre mňa a mojich kolegov len príležitosťou predstaviť plody nášho výskumu, ale aj zostať v kontakte s aktuálnymi trendmi vo vede a dozvedieť sa o témach, ktorými sa zaoberajú naši kolegovia zo zahraničia. Preto sa obzvlášť teším na tohtoročnú tému. Otázky súvisiace so začatím a ukončením konfliktov sa mi zdajú veľmi dôležité a tvorcovia politík v našich príslušných krajinách by ich mali ešte viac zastávať. Z histórie je potrebné sa poučiť, aby sa neopakovala a zároveň je potrebné dobre interpretovať históriu, pričom nerozumný výklad historických udalostí sa môže ukázať ako veľmi zavádzajúci,“ dodal.
Program konferencie je zostavený z 22 referátov zaradených do 7 tematických blokov. Cieľom je podľa VHÚ prezentácia najnovších výsledkov vedeckého bádania odborníkov zo 17 štátov sveta v oblasti prechodu krajín z mieru do vojny a z vojny do mieru, s primárnym zohľadnením vojenských, ale aj nevojenských faktorov vzniku vojen, ako aj súvisiacich dynamických procesov, národných, hospodárskych alebo bezpečnostných záujmov krajiny, úlohy verejnej mienky či vplyvu medzinárodného prostredia.
Výsledkom diskusií vojenských historikov, ale aj odborníkov v oblasti politológie, sociológie, bezpečnostných štúdií a ďalších vedeckých odborov z 15 európskych krajín, ale aj z Izraela a USA bude podľa VHÚ "unikátny súbor analýz, ktoré rozšíria nielen vedecké poznanie danej problematiky, ale môžu sa stať dôležitým zdrojom informácií pre politických lídrov, aby sa v budúcnosti neopakovali chyby minulosti".
