Košice 18. januára (TASR) – Celomestské referendum o redukcii mestských častí v Košiciach sa počas parlamentných volieb 5. marca, ako to navrhoval košický primátor Richard Raši (Smer-SD), neuskutoční. Mestskí poslanci dnes na mimoriadnom rokovaní väčšinou hlasov schválili prerušenie rokovania o bode, ktorý návrh vyhlásenia referenda obsahoval, na obdobie po voľbách do Národnej rady SR.

Ďalším návrhom primátora v rámci postupu pri riešení redukcie mestských častí bolo uznesenie o žiadosti pre Národnú radu (NR) SR, aby zmenila zákon o meste Košice. Takouto novelou by sa preniesla kompetencia o určovaní mestských častí zo zákona na MsZ formou zmeny štatútu mesta. Oproti súčasnému stavu by jednotlivé mestské časti pritom už nemali možnosť zablokovať zlúčenie s inou mestskou časťou v miestnom referende.

Spojenie referenda s parlamentnými voľbami chcel primátor Raši z dôvodu zvýšenia šance na úspešnosť plebiscitu z hľadiska potrebnej nadpolovičnej účasti. Na termíne referenda ani na jeho konkrétnych otázkach sa však poslanci dnes nezhodli. "Z môjho pohľadu toto rozhodnutie znamená, že sme, bohužiaľ, stratili jeden krok, ktorý sme mohli využiť, a to získať prvý historický mandát v platnom referende (na redukciu mestských častí). Čo je dobré, je to, že sme nestratili aj tú druhú časť a teda ísť do zmeny zákona," povedal po rokovaní pre novinárov Raši.

Na ďalšom zasadnutí očakáva, že poslanci "nájdu odvahu" a schvália aspoň druhé uznesenie o zmene zákona. "Potom máme čas asi rok a niečo, aby sme k niečomu prišli, ale bude to ťažšie, ako by to bolo s referendom," dodal Raši. Schválenie zmeny počtu mestských častí by totiž muselo prísť najneskôr rok pred ďalšími komunálnymi voľbami.

Foto: TASR/Martin Baumann

Vyhlásenie referenda v inom termíne podľa primátora treba zvážiť s ohľadom na reálnosť jeho platnosti. Nezávislý poslanec Jaroslav Polaček napríklad navrhoval posun referenda na 15. októbra 2016. Raši v tejto súvislosti pripomenul, že minulé voľby primátora, starostov a komunálnych poslancov pritiahli v Košiciach k urnám len zhruba 35 percent občanov. "Na referendum má význam tlačiť len vtedy, keď je šanca, že to nebudú vyhodené peniaze," konštatoval.

Návrh prerušiť rokovanie predložil poslanecký klub Šport do Košíc. "Stalo sa tak na základe návrhov a pripomienok, ktoré tu odzneli, pretože boli veľmi rôznorodé. V tejto chvíli sme určite neboli schopní vygenerovať ten najracionálnejší záver v prijatí rozumného uznesenia, jedného či druhého," uviedol predseda klubu Cyril Betuš. Argumentoval pritom aj stanoviskom Rady starostov. Po voľbách bude podľa neho väčší pokoj na prerokovanie toho, čo dnes v diskusii zaznelo, vrátane poslaneckých návrhov uznesení. Racionalizácia počtu mestských častí je pritom aj podľa neho spoločenskou objednávkou.

Vo veci referenda si šéf klubu Šport do Košíc nemyslí, že jeho prípadné neskoršie vyhlásenie bude znamenať neplatnosť pre nízku účasť. "Myslím si, že občania pristúpia k referendu takisto zodpovedne, ako keď by bolo počas volieb do NR SR," dodal Betuš, ktorý je starostom mestskej časti Sídlisko Ťahanovce.

Košice majú 22 mestských častí, čo je o päť viac ako má hlavné mesto Bratislava. Súčasný model samosprávy považuje primátor Raši za neudržateľný z hľadiska financií a ďalšieho rozvoja. Výdavky na prevádzku mestských častí predstavujú ročne 1,8 milióna eur len na volených funkcionárov a 5,8 milióna eur na prevádzku úradov. K dohode so starostami o zlúčení niektorých mestských častí v minulom volebnom období nedošlo.

Do úvahy prichádzajú viaceré modely s novým počtom mestských častí od nula po 15. Na miesto zaniknutých miestnych úradov by pritom pre občanov slúžili aj tzv. úradovne alebo kontaktné body. Finančná úspora by podľa analýz ročne predstavovala od 580.000 eur po 6,34 milióna eur.

"Každé ušetrené euro, ktoré teraz ide na platy byrokratického aparátu, úradníkov, starostu a miestnych poslancov, môže byť investované práve do rozvoja danej mestskej časti," dôvodí Raši. Názov aj symboly mestských častí by im podľa neho mohli aj po zlúčení zostať.