Košice 7. decembra (TASR) – Zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja (KSK) dnes schválilo vyrovnaný rozpočet na budúci rok s celkovými príjmami a výdavkami na úrovni 195,7 milióna eur. Za návrh zahlasovalo 41 prítomných poslancov, proti boli dvaja a šiesti sa zdržali.

„Celkový návrh rozpočtu je vyrovnaný. Návrh bežného rozpočtu je prebytkový a návrh kapitálového rozpočtu je schodkový, pričom schodok je vyrovnaný prebytkom bežného rozpočtu príslušného roku, ďalej použitím ostatných peňažných fondov a úverovými zdrojmi,“ uvádza sa v materiáli, ktorý poslancom predložil predseda KSK Zdenko Trebuľa.

Prebytok bežného rozpočtu je plánovaný na sumu 3,7 milióna eur a schodok kapitálového rozpočtu na 11,3 milióna eur. Vo mzdovej oblasti je v rozpočte zohľadnená štvorpercentná valorizácia miezd a platov. Rozvoj kraja je plánovaný najmä z finančných prostriedkov z fondov EÚ a štátneho rozpočtu, z úverových zdrojov a v menšom rozsahu z predaja majetku kraja a z daňových príjmov. Splátky úverov a ďalších dlhov a splátok KSK predstavujú pre rok 2016 čiastku 9,5 milióna eur, čo je 10,08 percenta z vlastných bežných príjmov KSK.

Väčšinu príjmov KSK budú tvoriť daňové príjmy a dotácie zo štátneho rozpočtu na prenesený výkon štátnej správy v oblasti školstva. Najväčšou položkou z bežných výdavkov je oblasť vzdelávania, kam spolu pôjde 79,3 milióna eur, na dopravu je určených 32,7 milióna eur. Na sociálne zabezpečenie je vyčlenených 25,3 milióna, na kultúrne služby 8,8 milióna eur.

V rámci projektov spolufinancovaných z eurofondov a štátneho rozpočtu sa KSK snaží uchádzať o podporu najmä na rekonštrukcie kultúrnych, školských a sociálnych zariadení a na rekonštrukcie a opravy ciest II. a III. triedy. Pre rok 2016 sú plánované výdavky na takéto projekty v celkovej výške 21,7 milióna eur.

Celkový dlh KSK je na budúci rok určený na 67,9 milióna eur, čo predstavuje zadlženosť na úrovni 42 percent.

Poslanci KSK schválili program hospodárskeho a sociálneho rozvoja kraja

Zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja (KSK) dnes schválilo program hospodárskeho a sociálneho rozvoja kraja na roky 2016 – 2022. Program je spolu s Územným plánom veľkého územného celku Košický kraj základným a kľúčovým dokumentom pre riadenie samosprávy v oblasti regionálneho rozvoja.

Predseda KSK Zdenko Trebuľa upozornil, že materiál je vypracovaný ako otvorený dokument. "Obyvatelia ho môžu priebežne pripomienkovať, ich pripomienky budú zapracované raz ročne." Ako základné poslanie KSK program určuje intenzívnu podporu tvorby nových pracovných miest a iniciatív vedúcich k rastu miezd cestou budovania regionálnej identity.

„Víziou Košického samosprávneho kraja je vzájomná spolupráca jednotlivých aktérov z akademickej, podnikateľskej a verejnej obce s cieľom mobilizácie sociálneho kapitálu obyvateľov Košického kraja pri hľadaní riešení aktuálnych problémov v oblasti regionálneho rozvoja,“ uvádza dokument.

Silnými stránkami kraja sú podľa stratégie vhodná geografická poloha, rozvíjajúci sa IT sektor, výskumný potenciál či potenciál kreatívnej ekonomiky. Medzi dominantné slabé stránky patria nízke mzdy, nezamestnanosť, ako aj slabé napojenie na nadradenú cestnú infraštruktúru.

Za strategické ciele v hospodárskej oblasti program určuje posilňovanie regionálnej identity, a to zastavením vytláčania pracovnej sily z trhu práce, cestou rozvoja vidieka a hľadaním alternatív k trhu práce pre pracovnú silu, ktorá bola z trhu práce vytlačená. K špecifickým cieľom patrí tvorba nových pracovných miest v IT sektore, v oblasti znalostnej ekonomiky, kreatívneho a logistického priemyslu, v cestovnom ruchu, ako aj podpora vzniku miestnych distribučných a spracovateľských sietí. Ďalším špecifickým cieľom je podpora rozvoja komunitného spôsobu života.

V sociálnej oblasti je strategickým cieľom posilňovanie regionálnej identity podporou rozvoja občianskej spoločnosti, sociálnych ľudských práv, dobrovoľníctva a kultúrneho dedičstva. V environmentálnej oblasti je to cesta ochrany prírodného dedičstva a zvyšovania kvality života obyvateľov.

„Úspech alebo neúspech takto vytýčených cieľov bude závisieť od ochoty širokej verejnosti prevziať zodpovednosť za riešenie akútnych problémov v oblasti regionálneho rozvoja do vlastných rúk v rámci svojej komunity. Treba si uvedomiť, že žijeme v trhovom hospodárstve, kde sa každý musí dokázať postarať sám o seba a ak mu na to sily nestačia, musí byť schopný dobrovoľne sa združovať do záujmových skupín, ktoré dokážu ovplyvniť rozhodnutia vedení spoločností alebo predstaviteľov politickej moci v prospech cieľov záujmovej skupiny,“ konštatuje sa v dôvodovej správe k materiálu.