Na základe dohodnutého kľúča by 91 miliónov smerovalo na územie Košického kraja a 49 miliónov eur na funkčné územie mesta Košice.
Autor TASR
Košice 2. októbra (TASR) - Dohodu o spolupráci medzi Košickým samosprávnym krajom (KSK) a mestom Košice podpísali dnes ich najvyšší predstavitelia Zdenko Trebuľa a Richard Raši. Jej predmetom je vzájomná spolupráca pri príprave, realizácii, monitorovaní a hodnotení strategických dokumentov, ktoré budú spracované podľa požiadaviek Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) na obdobie 2014–2020.
"Košický samosprávny kraj a mesto Košice sú prvé slovenské samosprávy, ktoré sa dohodli na pomernom prerozdelení spoločnej finančnej alokácie medzi mestom a krajom. Kritériom na prerozdelenie alokácií bude počet obyvateľov pripadajúci na mestské funkčné územie Košíc v pomere k celkovému počtu obyvateľov funkčného územia KSK," informovala hovorkyňa predsedu KSK Zuzana Bobriková.
Podľa stanoveného kritéria mestu a jeho funkčnému územiu pripadne 35 percent finančných prostriedkov z celkového balíka prostriedkov určených pre región. Podľa predbežných údajov by celková alokácia mala byť vo výške 140 miliónov eur. Na základe dohodnutého kľúča by potom 91 miliónov smerovalo na územie Košického kraja a 49 miliónov eur na funkčné územie mesta Košice.
Partnerská dohoda na roky 2014–2020, uzatvorená medzi SR a Európskou úniou, určuje oprávnenosť príspevkov európskych štrukturálnych a investičných fondov do tých geografických územných jednotiek, v ktorých sa dá očakávať najvyššia miera efektívnosti využívaných investícií na riešenie špecifických problémov regiónu, prostredníctvom využívania ich miestneho potenciálu a zdrojov.
Na tomto princípe je postavený IROP 2014–2020, v ktorom sa dôraz kladie na koordinovanú podporu a integrovaný prístup. Podľa jeho požiadaviek má kraj spracovať Regionálnu integrovanú územnú stratégiu KSK (RIÚS KSK) a mesto svoju stratégiu nazvanú Udržateľný mestský rozvoj mestského funkčného územia mesta Košice (UMR). Obe stratégie budú plánovať integrované činnosti zamerané na riešenie hospodárskych, environmentálnych, klimatických, demografických a sociálnych výziev, ktoré majú vplyv na funkčné územie KSK, ktorého súčasťou je mestské funkčné územie mesta Košice.
Predbežný návrh stratégie RIÚS KSK počíta s dvoma funkčnými územiami - územím mesta Košice (UMR) a zvyšným územím KSK (RIÚS). Funkčné územie mesta Košice je presne vymedzené Koncepciou územného rozvoja Slovenska, tvoria ho samosprávy obcí spadajúcich do tohto územia: Košice, Trebejov, Sokoľ, Družstevná pri Hornáde, Kostoľany nad Hornádom, Budimír, Vajkovce, Rozhanovce, Beniakovce, Nižný Klátov, Hrašovík, Košické Oľšany, Bukovec, Baška, Sady nad Torysou, Malá Ida, Košická Polianka, Vyšná Hutka, Nižná Hutka, Veľká Ida, Kokšov - Bakša, Valaliky, Haniska, Geča, Čaňa, Sokoľany, Seňa, Bočiar, Belža, Kechnec a Milhosť. Počet obyvateľov tohto funkčného územia podľa posledného sčítania predstavuje 281.934 obyvateľov. Počet obyvateľov KSK je podľa toho istého zdroja 794.756 obyvateľov. Funkčné územie mesta Košice je tak zastúpené 35,5 percentami obyvateľov z celkového počtu obyvateľov kraja. V tomto pomere je navrhnuté aj rozdelenie alokácie z IROP.
"Návrhy stratégií ešte prerokuje Rada partnerstva pre RIÚS, schvaľovať ich bude Zastupiteľstvo KSK a Mestské zastupiteľstvo Košice, znenie odsúhlasí aj riadiaci orgán – ministerstvo pôdohospodárstva. KSK a mesto Košice chcú zriadiť aj spoločný implementačný orgán a Radu partnerstva, ktorá bude celý proces implementácie oboch stratégií (RIÚS a UMR) koordinovať, riadiť a monitorovať," doplnila Bobriková.
Podpisom dohody kraj a mesto vyjadrujú vzájomný záujem rešpektovať svoje potreby, ktoré vyplynú z analýz spracovaných v odborných poradných skupinách pre RIÚS KSK a UMR a premietnu sa do ich strategických dokumentov. Budú sa vzájomne informovať o všetkých dôležitých skutočnostiach, spolupracovať pri príprave, realizácii, monitorovaní a hodnotení strategických územných rozvojových dokumentov.
"Košický samosprávny kraj a mesto Košice sú prvé slovenské samosprávy, ktoré sa dohodli na pomernom prerozdelení spoločnej finančnej alokácie medzi mestom a krajom. Kritériom na prerozdelenie alokácií bude počet obyvateľov pripadajúci na mestské funkčné územie Košíc v pomere k celkovému počtu obyvateľov funkčného územia KSK," informovala hovorkyňa predsedu KSK Zuzana Bobriková.
Podľa stanoveného kritéria mestu a jeho funkčnému územiu pripadne 35 percent finančných prostriedkov z celkového balíka prostriedkov určených pre región. Podľa predbežných údajov by celková alokácia mala byť vo výške 140 miliónov eur. Na základe dohodnutého kľúča by potom 91 miliónov smerovalo na územie Košického kraja a 49 miliónov eur na funkčné územie mesta Košice.
Partnerská dohoda na roky 2014–2020, uzatvorená medzi SR a Európskou úniou, určuje oprávnenosť príspevkov európskych štrukturálnych a investičných fondov do tých geografických územných jednotiek, v ktorých sa dá očakávať najvyššia miera efektívnosti využívaných investícií na riešenie špecifických problémov regiónu, prostredníctvom využívania ich miestneho potenciálu a zdrojov.
Na tomto princípe je postavený IROP 2014–2020, v ktorom sa dôraz kladie na koordinovanú podporu a integrovaný prístup. Podľa jeho požiadaviek má kraj spracovať Regionálnu integrovanú územnú stratégiu KSK (RIÚS KSK) a mesto svoju stratégiu nazvanú Udržateľný mestský rozvoj mestského funkčného územia mesta Košice (UMR). Obe stratégie budú plánovať integrované činnosti zamerané na riešenie hospodárskych, environmentálnych, klimatických, demografických a sociálnych výziev, ktoré majú vplyv na funkčné územie KSK, ktorého súčasťou je mestské funkčné územie mesta Košice.
Predbežný návrh stratégie RIÚS KSK počíta s dvoma funkčnými územiami - územím mesta Košice (UMR) a zvyšným územím KSK (RIÚS). Funkčné územie mesta Košice je presne vymedzené Koncepciou územného rozvoja Slovenska, tvoria ho samosprávy obcí spadajúcich do tohto územia: Košice, Trebejov, Sokoľ, Družstevná pri Hornáde, Kostoľany nad Hornádom, Budimír, Vajkovce, Rozhanovce, Beniakovce, Nižný Klátov, Hrašovík, Košické Oľšany, Bukovec, Baška, Sady nad Torysou, Malá Ida, Košická Polianka, Vyšná Hutka, Nižná Hutka, Veľká Ida, Kokšov - Bakša, Valaliky, Haniska, Geča, Čaňa, Sokoľany, Seňa, Bočiar, Belža, Kechnec a Milhosť. Počet obyvateľov tohto funkčného územia podľa posledného sčítania predstavuje 281.934 obyvateľov. Počet obyvateľov KSK je podľa toho istého zdroja 794.756 obyvateľov. Funkčné územie mesta Košice je tak zastúpené 35,5 percentami obyvateľov z celkového počtu obyvateľov kraja. V tomto pomere je navrhnuté aj rozdelenie alokácie z IROP.
"Návrhy stratégií ešte prerokuje Rada partnerstva pre RIÚS, schvaľovať ich bude Zastupiteľstvo KSK a Mestské zastupiteľstvo Košice, znenie odsúhlasí aj riadiaci orgán – ministerstvo pôdohospodárstva. KSK a mesto Košice chcú zriadiť aj spoločný implementačný orgán a Radu partnerstva, ktorá bude celý proces implementácie oboch stratégií (RIÚS a UMR) koordinovať, riadiť a monitorovať," doplnila Bobriková.
Podpisom dohody kraj a mesto vyjadrujú vzájomný záujem rešpektovať svoje potreby, ktoré vyplynú z analýz spracovaných v odborných poradných skupinách pre RIÚS KSK a UMR a premietnu sa do ich strategických dokumentov. Budú sa vzájomne informovať o všetkých dôležitých skutočnostiach, spolupracovať pri príprave, realizácii, monitorovaní a hodnotení strategických územných rozvojových dokumentov.