Košice 24. augusta (TASR) - Cestovnú mapu riadenej migrácie v Košickom kraji dnes schválilo zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja (KSK). Hlavným cieľom tejto regionálnej integračnej koncepcie je dosiahnutie riadenej migrácie vytvorením spolupracujúcej siete všetkých príslušných orgánov a inštitúcií.

Schválený materiál mapuje migračnú situáciu v Košickom kraji a navrhuje aktivity, ktoré samosprávy spolu so zainteresovanými inštitúciami v súčasnej situácii môžu realizovať. Tie majú napomáhať v procese integrácie cudzincov a "budú slúžiť ako preventívne nástroje pri predchádzaní rizík vzniku ekonomicky, sociálne a kultúrne rozdelenej spoločnosti a vzniku uzatvorených a exkludovaných (vylúčených, pozn. TASR) komunít migrantov".

Koncepcia je zameraná na cudzincov, ktorí vstúpili na územie SR, prechodne žijú alebo sa trvale usadili na území SR. Osobitný dôraz sa kladie na cudzincov, ktorým bola priznaná medzinárodná forma ochrany - azyl alebo doplnková ochrana. Podľa štatistických údajov bolo k 31. decembru 2014 na území KSK 4417 cudzincov z tretích krajín s platným trvalým, prechodným alebo tolerovaným pobytom. Z cudzincov, ktorým bol udelený azyl alebo doplnková ochrana, má prihlásený pobyt v KSK 59 cudzincov, z toho najviac z Afganistanu (32).

Podľa predsedu KSK Zdenka Trebuľa je potrebné začať sa takouto témou zaoberať aj s ohľadom na vývoj v Európe, hoci vlna migrantov Košickému kraju zatiaľ nehrozí. "Aj keď my tých kompetencií v tejto oblasti veľa nemáme, myslíme si, že sú oblasti, kde by sme mali mať nejakú základnú predstavu. Preto chceme rokovať nielen s mestom Košice, ale aj s predstaviteľmi ostatných okresných miest s tým, aby sme v prípade, ak to bude nutné, dokázali spoločnými silami prijať určité kroky tak, aby sme to na východe relatívne slušne zvládli," povedal pre novinárov.

Nezávislý poslanec Alfonz Halenár privítal takýto materiál, chýbala mu v ňom však konkretizácia možných rizík v tejto oblasti. "Ja osobne by som viac prijal aj nejaké predpovede, odkiaľ a s akými ohrozeniami sa asi môžeme stretávať," povedal.

Súčasťou aktivít v zmysle koncepcie je vznik pracovnej skupiny na výmenu informácií medzi relevantnými inštitúciami, ktoré prichádzajú do kontaktu s migrantmi, vrátane zástupcov samotných komunít migrantov. Ďalšie aktivity majú prispieť k začleneniu cudzincov do života v kraji a podporovať spolužitie všetkých obyvateľov. "Realizácia integračnej politiky vychádza z koordinovanej spolupráce štátnych orgánov, orgánov miestnej štátnej správy, samosprávy, ako aj samotných komunít cudzincov a predpokladá zapojenie mimovládnych a iných organizácií pôsobiacich v oblasti integrácie cudzincov," uvádza dokument.

K hlavným identifikovaným problémom pre migrantov na Slovensku patrí, že všeobecne záväzné nariadenia (VZN) väčšiny miest a obcí neumožňujú cudzincom získať sociálne, resp. nájomné bývanie. Koncepcia navrhuje iniciovať rokovania so zástupcami miestnych samospráv v otázke zmeny týchto VZN. Cudzinci tiež nemajú nárok na príspevok na bývanie, ak bývajú v byte alebo na ubytovni na základe podnájomnej zmluvy. "Zabezpečenie vhodného ubytovania je jedným z najzávažnejších problémov integrácie osôb tejto cieľovej skupiny, najmä osôb s udelenou medzinárodnou ochranou, keďže ich ubytovanie je nevyhnutné zabezpečiť ihneď na začiatku integračného procesu," píše sa v koncepcii.

Navrhované aktivity ďalej zahŕňajú určenie osoby zodpovednej za spoluprácu s komunitami na Úrade KSK, nadviazanie spolupráce so zástupcami komunít migrantov či zváženie možnosti bezplatných jazykových kurzov slovenského jazyka.