Ide o dvadsaťmetrový Pamätník Východoslovenského roľníckeho povstania, ktorý postavili v roku 1938 na 20. výročie vzniku prvého Česko-Slovenska.
Autor TASR
Haniska 7. septembra (TASR) - Pamätník Východoslovenského roľníckeho povstania, Pamätník vzbury 1831 nad obcou Haniska v okrese Prešov by potreboval obnovu. Vyplýva to zo slov predsedu Matice slovenskej (MS) Mariána Gešpera pri príležitosti 190. výročia povstania, ktoré "bolo najväčšou poddanskou revoltou v histórii na území Slovenska". MS si povstanie pripomenie dvomi podujatiami.
"Dvadsaťmetrový Pamätník Východoslovenského roľníckeho povstania na vrchu Furča môže svojou monumentálnosťou súperiť s mohylou na Bradle. Postavili ho v roku 1938 na 20. výročie vzniku prvého Česko-Slovenska. Poslednú čiastočnú renováciu zažil v roku 1995. Dnes je však táto národná kultúrna pamiatka vo veľmi zlom stave," uviedol Gešper s tým, že Východoslovenské roľnícke povstanie bol "významný míľnik na ceste k slobodnej, rovnoprávnej a demokratickej spoločnosti". Podľa jeho slov je MS jedinou slovenskou inštitúciou, ktorá si 190. výročie Východoslovenského roľníckeho povstania pripomenie, a to hneď dvomi podujatiami.
Kultúrne podujatie s odhalením pamätnej tabule a dramatickým predstavením matičných divadelníkov s názvom Kuruci, do zbrane! sa uskutoční 10. septembra o 17.00 h pred Domom kultúry vo Vranove nad Topľou, pripomienka povstania sa zavŕši 11. septembra o 14.00 h výstupom k Pamätníku roľníckej vzbury 1831 na vrchu Furča nad obcou Haniska, kde sa rovnako odohrá dramatizácia povstania v dobových kostýmoch zo Šatnice Matice slovenskej.
Podľa historika MS Pavla Pareničku patrí Východoslovenské roľnícke povstanie medzi najvýznamnejšie udalosti slovenských, uhorských a európskych dejín. "Východoslovenské roľnícke povstanie v roku 1831 sa zaradilo medzi súveké európske revolučné pohyby, motivované sociálnymi a politickými dôvodmi, ktoré v rokoch 1830 až 1831 vypukli vo Francúzsku, v Poľsku, Írsku, Taliansku, Nemecku, Belgicku a Grécku. Všetky tieto revolúcie a povstania mali výrazne protifeudálny charakter. Zásadne predznamenali revolučné roky 1848 až 1849 v Európe a pád poddanstva aj feudalizmu ako už prežitého a neudržateľného spoločensko-ekonomického i politického systému," vysvetlil.
"Dvadsaťmetrový Pamätník Východoslovenského roľníckeho povstania na vrchu Furča môže svojou monumentálnosťou súperiť s mohylou na Bradle. Postavili ho v roku 1938 na 20. výročie vzniku prvého Česko-Slovenska. Poslednú čiastočnú renováciu zažil v roku 1995. Dnes je však táto národná kultúrna pamiatka vo veľmi zlom stave," uviedol Gešper s tým, že Východoslovenské roľnícke povstanie bol "významný míľnik na ceste k slobodnej, rovnoprávnej a demokratickej spoločnosti". Podľa jeho slov je MS jedinou slovenskou inštitúciou, ktorá si 190. výročie Východoslovenského roľníckeho povstania pripomenie, a to hneď dvomi podujatiami.
Kultúrne podujatie s odhalením pamätnej tabule a dramatickým predstavením matičných divadelníkov s názvom Kuruci, do zbrane! sa uskutoční 10. septembra o 17.00 h pred Domom kultúry vo Vranove nad Topľou, pripomienka povstania sa zavŕši 11. septembra o 14.00 h výstupom k Pamätníku roľníckej vzbury 1831 na vrchu Furča nad obcou Haniska, kde sa rovnako odohrá dramatizácia povstania v dobových kostýmoch zo Šatnice Matice slovenskej.
Podľa historika MS Pavla Pareničku patrí Východoslovenské roľnícke povstanie medzi najvýznamnejšie udalosti slovenských, uhorských a európskych dejín. "Východoslovenské roľnícke povstanie v roku 1831 sa zaradilo medzi súveké európske revolučné pohyby, motivované sociálnymi a politickými dôvodmi, ktoré v rokoch 1830 až 1831 vypukli vo Francúzsku, v Poľsku, Írsku, Taliansku, Nemecku, Belgicku a Grécku. Všetky tieto revolúcie a povstania mali výrazne protifeudálny charakter. Zásadne predznamenali revolučné roky 1848 až 1849 v Európe a pád poddanstva aj feudalizmu ako už prežitého a neudržateľného spoločensko-ekonomického i politického systému," vysvetlil.