Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa hlavného architekta mesta Košice Petra Kroppa je do budúcna potrebné okrem iného obmedziť suburbanizáciu mesta, kedy sa Košice uplynulé desaťročia vyvíjali do priestoru okolo centrálneho mesta.
Autor TASR
Košice 23. januára (TASR) - Návrh nového územného plánu mesta Košice by sa mohol dostať na schválenie do mestského zastupiteľstva v roku 2025. Pre novinárov to uviedol Martin Jerguš, vedúci projektu z Útvaru hlavného architekta mesta Košice.
"Momentálne sme v etape návrhu územného plánu, nadväzujeme na koncept, ktorý bol v dvoch variantoch prerokovaný v roku 2018. My sa snažíme teraz zahrnúť všetky pripomienky a aktualizované informácie, ktoré sme od tohto času dostali a získali, do návrhu, ktorý by mal komplexne riešiť výstavbu a rozvoj celého mesta Košice na ďalšie zhruba 20-ročné obdobie," povedal.
Dokončenie návrhu v súčasnej fáze predpokladá Jerguš v 2. štvrťroku tohto roku. Nasledovať bude verejné prerokovanie, ktoré bude trvať tri až štyri mesiace. Po vyhodnotení sa prijaté pripomienky zapracujú do návrhu, ktorý bude potom potrebné predložiť na kontrolu okresnému úradu. "Keď všetko dobre pôjde, plán je taký, že v roku 2025 by sme ho chceli predložiť mestskému zastupiteľstvu," uviedol Jerguš. Územný plán mesta sa vyhlási všeobecne záväzným nariadením.
Aktuálna príprava nadväzuje na predchádzajúci koncept a platný územný plán, ktorý sa priebežne aktualizoval. "Hlavný rozdiel medzi novým a starým územným plánom je to, že ten nový územný plán bude priateľskejší pre užívateľov, budú sa v ňom ľahšie vedieť zorientovať a rýchlejšie dostanú základnú informáciu, čo sa v danom území môže stavať a čo nie," priblížil šéf spracovateľského tímu. "Samozrejme, v tom územnom pláne sa stretáva veľa záujmov a my musíme v konkrétnom území tieto záujmy nejakým spôsobom zosúladiť, čo sa ale nie vždy úplne dá," dodal.
Podľa hlavného architekta mesta Košice Petra Kroppa je do budúcna potrebné okrem iného obmedziť tzv. suburbanizáciu mesta, kedy sa Košice uplynulé desaťročia vyvíjali do priestoru okolo centrálneho mesta. Rozširovanie okrajových častí pritom prináša negatívne javy vrátane dopravy, potreby investícií do sietí, ako aj údržby týchto sietí. Kropp poukazuje na potrebu využitia transformačných rozvojových plôch vo vnútri mesta. "Jeden z tých pozitívnych príkladov je zámer územia vedľa Hornádu, tzv. Nové mestské centrum. Myslím si, že tam je budúcnosť mesta, budúcnosť už nie je v satelitoch," skonštatoval. Druhý závažný problém mesta je podľa neho nedostatočné prepojenie medzi východnou a západnou časťou a potreba prekonania bariéry, ktorú vytvára železnica.
"Momentálne sme v etape návrhu územného plánu, nadväzujeme na koncept, ktorý bol v dvoch variantoch prerokovaný v roku 2018. My sa snažíme teraz zahrnúť všetky pripomienky a aktualizované informácie, ktoré sme od tohto času dostali a získali, do návrhu, ktorý by mal komplexne riešiť výstavbu a rozvoj celého mesta Košice na ďalšie zhruba 20-ročné obdobie," povedal.
Dokončenie návrhu v súčasnej fáze predpokladá Jerguš v 2. štvrťroku tohto roku. Nasledovať bude verejné prerokovanie, ktoré bude trvať tri až štyri mesiace. Po vyhodnotení sa prijaté pripomienky zapracujú do návrhu, ktorý bude potom potrebné predložiť na kontrolu okresnému úradu. "Keď všetko dobre pôjde, plán je taký, že v roku 2025 by sme ho chceli predložiť mestskému zastupiteľstvu," uviedol Jerguš. Územný plán mesta sa vyhlási všeobecne záväzným nariadením.
Aktuálna príprava nadväzuje na predchádzajúci koncept a platný územný plán, ktorý sa priebežne aktualizoval. "Hlavný rozdiel medzi novým a starým územným plánom je to, že ten nový územný plán bude priateľskejší pre užívateľov, budú sa v ňom ľahšie vedieť zorientovať a rýchlejšie dostanú základnú informáciu, čo sa v danom území môže stavať a čo nie," priblížil šéf spracovateľského tímu. "Samozrejme, v tom územnom pláne sa stretáva veľa záujmov a my musíme v konkrétnom území tieto záujmy nejakým spôsobom zosúladiť, čo sa ale nie vždy úplne dá," dodal.
Podľa hlavného architekta mesta Košice Petra Kroppa je do budúcna potrebné okrem iného obmedziť tzv. suburbanizáciu mesta, kedy sa Košice uplynulé desaťročia vyvíjali do priestoru okolo centrálneho mesta. Rozširovanie okrajových častí pritom prináša negatívne javy vrátane dopravy, potreby investícií do sietí, ako aj údržby týchto sietí. Kropp poukazuje na potrebu využitia transformačných rozvojových plôch vo vnútri mesta. "Jeden z tých pozitívnych príkladov je zámer územia vedľa Hornádu, tzv. Nové mestské centrum. Myslím si, že tam je budúcnosť mesta, budúcnosť už nie je v satelitoch," skonštatoval. Druhý závažný problém mesta je podľa neho nedostatočné prepojenie medzi východnou a západnou časťou a potreba prekonania bariéry, ktorú vytvára železnica.
