Buzica 16. apríla (TASR) – Unikátnou a pritom málo známou technickou pamiatkou sa pýši obec Buzica v okrese Košice okolie. Nachádza sa v nej kompletne zachovaný parný mlyn z roku 1923. V minulosti schátranú štvorpodlažnú budovu mlyna obec nedávno s pomocou eurofondov zrekonštruovala.

"Podľa našich informácií je to jediný parný mlyn nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe, pri ktorom je strojné zariadenie zachované na 95 percent. Ani jedno koleso nám nechýba. Návštevníkom tu vieme priblížiť celý proces ako sa mlelo, triedilo, čistilo či transportovalo obilie," uviedol pre TASR starosta Buzice Jozef Mohňanský.



Pôvodná klasicistická budova z roku 1811 slúžila najprv ako sýpka miestneho šľachtického rodu Szentimreyovcov. V roku 1920 ju odkúpil Károly Máté a prestaval na parný mlyn.

Strojné zariadenie vyrobila košická firma Károly Polednyák. Mlelo sa tu kvalitné obilie a krupica, a to až do roku 1953. Potom budova slúžila skladovým účelom Štátneho majetku, následne chátrala. Na slovenské pomery je takmer zázrak, že v nej ostala neporušená drevená konštrukcia mlyna, a najmä jednovalcový parný stroj s neskorším dieselovým motorom a ďalším vybavením. Nájsť tu možno napríklad aj starý ručný hasiaci prístroj. Po nežnej revolúcii v roku 1990 pôvodní majitelia budovu získali späť do vlastníctva. Neskôr ju obec odkúpila a zrenovovala.

Foto: TASR/Roman Hanc

"Roky sme zháňali peniaze, napokon sme v roku 2014 získali finančný príspevok z programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika - Slovenská republika. So spolufinancovaním tvorili náklady 307.000 eur. Budova je teraz akoby múzeum, ale funguje to tu aj ako školiace centrum, kde vieme robiť rôzne školenia, z projektu sme získali notebooky, robíme tu aj rôzne stretnutia, koncerty či výstavy," priblížil Mohňanský. Parný mlyn by sa dal podľa neho po prípadnej oprave dokonca sfunkčniť, avšak obmedzovalo by návštevníkov z hľadiska bezpečnosti, preto o tom obec neuvažuje.

Budova historického Mátého mlyna nie je zatiaľ bežne pre verejnosť prístupná. V prípade záujmu o návštevu je treba sa vopred ohlásiť na obecnom úrade. Záujemcovia si môžu pri mlyne zároveň pozrieť pieskovcový kríž so sochami sv. Jána Nepomuckého a Panny Márie z roku 1739, ktoré dal postaviť Imre Szentimrey z vďaky, že sa nik z jeho rodiny nestal obeťou morovej nákazy.

Lemeš v znaku dokladá poľnohospodárstvo, obec mala aj kaštieľ

História obce Buzica v okrese Košice okolie je spätá s poľnohospodárstvom, o čom svedčí erb obce. Je v ňom lemeš - nástroj, ktorý sa používal na orbu, medzi dvoma klasmi obilia. "Náš erb vychádza zo starej pečate z roku 1555," hovorí starosta Buzice Jozef Mohňanský.

Prvá zmienka o obci pochádza už z roku 1138. Dôležitú úlohu v jej dejinách zohrala rodina Szentimreyovcov. Najvýznamnejšou pamiatkou v Buzici bol kaštieľ, ktorého základy pochádzali pravdepodobne ešte zo stredoveku, prvý písomný doklad o stavbe je z konca 16. storočia. Jej posledným majiteľom - do roku 1945 bol abovsko-podturniansky podžupan Pál Szent-Imrey. Potom kaštieľ pripadol Štátnemu majetku, ktorý v nej umiestnil kancelárie a sklad umelých hnojív. "V roku 1977 bol kaštieľ opustený a zanedlho, žiaľ, zbytočne zbúraný. Stál v centre dediny, kde teraz máme amfiteáter," uviedol pre TASR starosta. Podobu tejto kedysi krásnej pamiatky v klasicistickom slohu pripomínajú už len fotografie a obraz na obecnom úrade.

V Buzici stoja dva kostoly z konca 18. storočia, rímskokatolícky a kalvínsky. Pozoruhodnou stavbou Buzice je szentimreyovská klasicistická sýpka postavená v roku 1811, prestavaná v roku 1922 na parný mlyn.

Foto: TASR/Roman Hanc

V súčasnosti má dedina ležiaca blízko maďarskej hranice zhruba 1200 obyvateľov, prevažne maďarskej národnosti, ďalej sú to Slováci a Rómovia. Pracujú v podnikoch, ako je košický U.S. Steel, v priemyselnom parku Kechnec, v poľnohospodárstve, ale aj v dvoch firmách v Buzici, ktoré sa venujú rezaniu kovov a servisu pre pozinkované plechy. Nezamestnanosť je podobná ako v regióne, okolo 17 percent, a týka sa najmä nekvalifikovaných ľudí.

V obci je základná škola s vyučovacím jazykom maďarským, ktorá má vlastnú slnečnú elektráreň, bazén, zoopark, jazierko či ovocný sad. Obecná materská škola by sa mala rozšíriť, keďže ju chcú využívať aj rodiny z okolitých obcí. "Teraz máme kapacitu pre 23 detí a chceme ju rozšíriť na 65. Bude to veľký projekt, teraz je už výzva a budeme sa uchádzať o finančnú podporu," konštatoval Mohňanský.

V pláne sú aj ďalšie projekty, po vodovode v obci by mala nasledovať kanalizácia. Zaujímavým nápadom na využitie pôvodnej budovy hraničnej stráže je plán vytvoriť v nej vzdelávacie centrum pre mládež zo Slovenska a Maďarska.

Za bociany získali európsky titul

Kolorit obce Buzica v okrese Košice okolie je už neodmysliteľne spojený s bocianmi bielymi. Tieto klepotavé vtáky majú hniezda na betónových stĺpoch priamo pri obecnom úrade, kostoloch či amfiteátri. Nedávno sa vrátili domov zo zimného pobytu v Afrike.

"Momentálne máme v dedine 16 bocianích hniezd, z nich je teraz obsadených deväť, ale každý deň čakáme, že budú obsadené ďalšie," hovorí starosta Buzice Jozef Mohňanský.

Foto: TASR/Roman Hanc

Za príkladné spolužitie ľudí a týchto bieločiernych vtákov s dlhými zobákmi získala Buzica v roku 2014 titul Európska obec bocianov. Titul udeľovaný nemeckou nadáciou na ochranu prírody EuroNatur má dosiaľ ako jediná dedina na Slovensku, v Európe sa ním hrdí celkovo len 14 obcí. Kritériom pritom nie je najvyšší počet hniezd, ale prístup občanov a miestnej samosprávy k bocianovi.

V dedine sa operencom zjavne páči, okrem pozitívneho prístupu obyvateľov majú v okolí s močaristým prostredím a rybníkmi dostatok potravy. "Ľudia sa za tie roky naučili s bocianmi spolunažívať a cítia, že patria k obci. Sem-tam nám síce pošpinia autá, dakedy aj strechy, niekedy si treba dávať pozor, keď ideme popod ich hniezda, ale naši ľudia ich rešpektujú a majú ich radi. Keď zbadajú zraneného bociana alebo nejaký problém, hlásia nám to," uviedol Mohňanský.

Podľa niektorých predstáv prinášajú bociany novonarodené deti, pre Buzicu to však zatiaľ veľmi neplatí. "Očakávali by sme od nich zvýšenie pôrodnosti, ale, bohužiaľ, z tohto hľadiska nás ešte bociany nepočúvajú," poznamenal s úsmevom starosta.

Obecná základná škola má vlastnú slnečnú elektráreň

Základná škola v Buzici (okr. Košice okolie) je v širokom okolí výnimočná tým, že má vlastnú elektráreň. Na elektrinu premieňa slnečnú energiu.

"Na streche jednej zo školských budov je umiestnených 107 fotovoltických panelov, jeden z nich má zhruba meter štvorcový. Elektráreň má výkon 27 kilowatthodín," uviedol pre TASR starosta Buzice Jozef Mohňanský.

Foto: TASR/Roman Hanc

Projekt slnečnej elektrárne realizovali v roku 2014 s finančnou podporou z eurofondov v rámci cezhraničnej spolupráce s družobnou maďarskou obcou Hidasnémeti. Projektové náklady boli 198.000 eur, spoluúčasť obce bola päť percent. Elektráreň je napojená na energetickú distribučnú sieť a škola tak ročne ušetrí zhruba 3000 eur.

"Samozrejme nám to finančne pomáha. Znížia sa nám náklady a zároveň učíme naše deti, ako využívať obnoviteľné zdroje energie, takže je to aj taký príkladový projekt," konštatovala riaditeľka obecnej školy s vyučovacím jazykom maďarským Csilla Mohňanská.

Myšlienka sa podľa starostu zrodila v minulosti, keď jedna firma chcela v katastri obce na ornej pôde vybudovať obrovský solárny park. Projekt vtedy stroskotal pre vyhlásené chránené vtáčie územie. "Vtedy nám to nevyšlo, ale stále som hľadal možnosti, pretože som pochopil podstatu, že elektrickú energiu vieme vyrábať zadarmo," dodal Mohňanský.

V obci pôsobí úspešný citarový súbor, hre sa učia už žiaci ZŠ

Hra na citare nie je na Slovensku bežná, nezvyčajnej obľube sa teší v dedine Buzica v okrese Košice-okolie. Miestny citarový súbor pôsobí od roku 2002 a s úspechmi reprezentuje obec doma i v zahraničí. Hre na citare sa aktuálne venuje už viac ako 20 dievčat a mladých žien.

Súbor z Buzice vystupoval okrem Slovenska aj v Maďarsku, Česku či Poľsku. Veľký úspech dosiahol v roku 2010 na medzinárodnej súťaži v Budapešti, kde získal cenu Lajosa Vassa. "V roku 2010 a 2011 získali najvyššiu cenu - putovný pohár na Celoslovenskom festivale citarových súborov," hovorí starosta obce Jozef Mohňanský.

Vedúci súboru je János Görcsös. Výučba na citaru prebieha už u najmladších žiakov základnej školy.



A ako došlo k takejto hudobnej tradícii? Začalo sa to pred rokmi návštevou detí z Buzice v družobnej maďarskej obci Nyíracsád, kde prvýkrát uvideli citary. "Videl som, že majú obrovský záujem o tento nástroj. Môj kolega starosta, prisľúbil, že nám citary pošle. V roku 2002 nám poslali päť kusov a vtedy to začalo. Dnes už máme 22-členný citarový súbor," konštatoval Mohňanský.

Citara je tradičný strunový hudobný nástroj, pri hre je položený na stole. Telom nástroja je rezonančná skrinka, nad ktorou sú natiahnuté struny. Hráč jednou rukou na hmatníku tlačí na struny a druhou brnká na strunách tzv. plektrom v rôznych rytmoch. Hudobné súbory hrajú na viacerých citarách naraz.