Háj 6. septembra (TASR) – V údolí Slovenského krasu, z jednej strany ohraničená pohorím Miglinc a z druhej Hájskym vrchom, leží obec Háj, ktorá pre nezainteresovaného návštevníka ponúka množstvo prírodných krás a turistických atrakcií.

"Zachovala sa tu tradičná ľudová architektúra, ktorú reprezentujú sedliacke domy typu palóc, ale aj ľudové zvyky a remeslá," uviedla pre TASR starostka obce v okrese Košice – okolie Irena Gajdošová. Objasnila, že charakteristické pre hájske domy sú priečelia s nápismi alebo ľudovými motívmi.

Starostka, ktorá je vo funkcii už šestnásty rok, dodala, že tu žije 283 obyvateľov. Z nich takmer 80 percent je maďarskej národnosti, necelých 20 percent slovenskej národnosti a menej ako jedno percento tvoria Rómovia. "V 32 domoch máme chalupárov. Väčšinou sú to Košičania, ktorí v ostatných rokoch objavili čaro našej obce," pokračovala Gajdošová s tým, že táto skutočnosť prispieva k tomu, že dedina nechátra.

V Háji sa podarilo rekonštruovať kultúrny dom, ku ktorému pristavali turistickú ubytovňu. "Turistov tu najviac zaujíma príroda, množstvo turistických chodníkov, dostupnosť do okolitých lokalít," doplnila starostka. Podľa nej problémom v obci je starý 60-ročný vodovod, ktorý čaká na opravu a tiež prístupová cesta od Turne nad Bodvou, ktorá je vo veľmi zlom stave. "Akosi nikdy nezvýšia financie na jej opravu, aj keď na situáciu neustále upozorňujeme na Košickom samosprávnom kraji," poznamenala.

Funguje tu aktívny Klub dôchodcov, dobrovoľný hasičský zbor, poľovnícky aj rybársky zväz, donedávna bol aktívny aj spevácky zbor, ktorý teraz vystupuje len sporadicky. "Organizujeme tu aj kultúrno-spoločenské podujatie Obecné dni, v rámci ktorého vystupujú folklórne súbory z okolia aj z Maďarska, predstavujú sa ľudové remeslá a podávame pri tej príležitosti našu špecialitu – prekladané lokše, pripravované z múky a kyslého mlieka," doplnila Gajdošová.

Fotogaléria

Bohatý kultúrny život a históriu obce predstavuje aj zborník ľudových piesní

Obec Háj (po maďarsky Áj) v okrese Košice – okolie leží v hlbokej doline medzi horami a bola osídlená omnoho neskôr, ako okolité dediny.

O Háji sa prvý raz dozvedáme v roku 1340, keď pre jasovským konventom došlo k rozdeleniu majetkov medzi jednotlivými vetvami šľachtického rodu Tekušovcov. No mnoho skôr než dedina Háj, bol tu už názov potoka, podľa ktorého dostala obec svoje meno.

Podľa súpisu domov Turnianskej stolice z roku 1598, bolo v Háji napočítaných okrem richtárskeho domu 36 obývaných domov a jeden neobývaný. Podľa vtedy známych priezvisk – Zekely, Hercegh, Kiraly, ale aj Kosso, Jeczko, Laczko, vidno, že už koncom 16. storočia sa tu miešalo maďarské a slovenské obyvateľstvo. Dedina bola však prevažne maďarská a aj Slováci, ktorí sem postupne prichádzali, sa pomaďarčovali. Obyvatelia obce aj dnes hovoria väčšinou po maďarsky. Názov obce teda podľa dobových dokumentov nemožno vysvetľovať slovenským ekvivalentom háj, ale vychádza z maďarského slova áj – rokľa, údolie.

"Až do roku 1964 bol Háj samosprávnou obcou. Rozhodnutím vtedajších vyšších orgánov sa dedina zlúčila s Turňou nad Bodvou pod názvom Turnianske Podhradie. V roku 1990 sa obec opäť odčlenila a vznikla nová samospráva," priblížila situáciu starostka obce Irena Gajdošová. Zdôraznila, že obyvatelia Hája sa ani v časoch, keď boli zlúčení s väčšou obcou, s touto skutočnosťou nezmierili a dedina žila svojím rytmom a zvykmi.

"Dôkazom toho je kniha známeho maďarského zberateľa ľudových piesní Lajosa Vargyasa Hudobný svet v maďarskej dedine Háj, kde popísal vyše tisíc piesní z tejto oblasti a vyhotovil k nim aj notové zápisy. Kniha slúžila ako akási učebnica aj pre miestny spevokol," dodala starostka.



Obci dominuje socha filmového anjela

Novodobou dominantou obce Háj v okrese Košice–okolie je desaťmetrová socha anjela, ktorá stojí zhodou okolností na Anjelskej ceste pri kostole. Do očí udrie každému návštevníkovi dediny už pri príchode.

Ako objasnila starostka obce Irena Gajdošová, príbeh sochy je veľmi netradičný. "Táto socha je dôkazom toho, že Háj je svetoznáma obec a stala sa súčasťou hollywoodskej filmovej produkcie," povedala.

Obec v zahraničí preslávil americký celovečerný film Za nepriateľskou líniou s tematikou vojny na Balkáne. Istý čas tu teda strávili aj také hviezdy filmového plátna ako Gene Hackman či Owen Wilson. "Nakrúcalo sa to v roku 2000. V záverečnej scéne zachránia Owena Wilsona spoza nepriateľskej línie práve vďaka soche anjela s odlomeným krídlom, ktorá bola orientačným bodom," priblížila Gajdošová.



Socha, pôvodná filmová rekvizita, je vyrobená z plastu a je potiahnutá laminátom. Je to skutočne hojne navštevovaná atrakcia, preto aj obec dala vyrobiť a osadiť orientačné tabule, ktoré návštevníkov nasmerujú k filmovému anjelovi.

"Nakrúcanie filmu v našej obci malo význam nielen pre to, že sa o nás dozvedel svet. Takmer celá dedina v ňom účinkovala v úlohách štatistov a bola z toho celkom dobrá zárobková činnosť," dodala starostka s úsmevom.



Hájske vodopády vznikli po ťažbe travertínu

Medzi obcami Háj a Hačava (okres Košice – okolie) sa nachádza približne štyri kilometre dlhý kaňon, ktorý ponúka rôzne krasové javy, ale aj vari najkrajšiu miestnu prírodnú turistickú atrakciu – Hájske vodopády.

Ako TASR informovala starostka obce Irena Gajdošová, vodopády vznikli vďaka Hájskemu potoku pretekajúcemu dolinou, a tiež vďaka výškovým rozdielom až do 300 metrov. Nachádza sa tu desať vodopádov rôznej veľkosti, od jedného do siedmich metrov.

"O vodopády sa obec vzorne stará. Osadili sme tam lavičky a stoly, vytvorili oddychové miesta a môžem povedať, že sú turistami hojne navštevované," povedala Gajdošová.

Doplnila, že vodopády nie sú len dielom prírody. "V týchto miestach boli travertínové bane a lomy. Po ťažbe v 50. rokoch minulého storočia tam vznikli kaskádovité tvary a neskôr si tam našla cestu aj voda," vysvetlila.

Foto: TASR/František Iván

Výroba cvrkajúcich hrablí sa v obci traduje už viac ako sto rokov

Už viac ako sto rokov sa v obci Háj v okrese Košice – okolie vyrábajú unikátne cvrkajúce hrable (pôvodne csörgö gereblye).

"Sú zo surového bukového dreva. Do telesa hrablí, do predvŕtaných dier sa vkladajú špeciálne vyrezávané zuby hrablí so zvláštnymi zárezmi. Pri ich výrobe sa nepoužívajú žiadne klince," vysvetlila tajomstvo hájskych hrablí starostka obce Irena Gajdošová. Poznamenala, že niektorí obyvatelia používajú aj dnes hrable, ktoré prežili niekoľko generácií.

"Podobne bez klincov sa k hrabliam pridáva násada a keď drevo uschne, vzniká hotový produkt," doplnila. Zuby hrablí sa v otvoroch pohybujú a tým pri práci vydávajú zvuk – cvrkajú. "Dnes už je v našej obci len jeden výrobca takýchto hrablí. Volá sa Július Kalás a vyrába ich už skôr ako atrakciu v rámci ľudových remesiel," dodala Gajdošová.

Objasnila tiež, že v minulosti v tomto kraji prekvitalo stolárske remeslo, dreva bolo dostatok, ale zrejme bolo menej klincov, tak predkovia vymysleli unikátny spôsob na výrobu tohto pracovného nástroja.