S pomocou eurofondov obec Podhoroď kompletne zmodernizovala svoju palivovú základňu. Na okraj Európskej únie prišlo 695.
Autor TASR
Podhoroď 5. decembra (TASR) – Obec Podhoroď na slovensko-ukrajinskom pohraničí sa pýši novou investíciou. S pomocou eurofondov kompletne zmodernizovala svoju palivovú základňu. Na okraj Európskej únie prišlo 695.000 eur.
Získané financie použila obec na modernizáciu svojej kotolne, kde pribudli nové kotly spaľujúce drevoštiepku. Vykurujú miestne zdravotné stredisko a budovu základnej školy.
Z obecných komínov sa už nevalí hustý dym. „Odbúrali sme exhaláty, ktoré produkovali naše kotolne. Predtým sa v nich spaľovalo uhlie a drevo,“ vysvetľuje starosta Anton Hricko.
Projekt financoval aj výmenu starých radiátorov a rozvodov tepla na škole i v priestoroch zdravotného strediska. Ľudia sem prichádzajú za lekármi, zubárom i farmaceutom. Tešia sa z tepelnej pohody.
„V kotolni máme najmodernejšie technológie. Kurič tu nemusí byť stále, všetko je plne automatizované,“ pochvaľuje si starosta. Okrem ľahkej obsluhy a ekológie kladie do popredia očakávanú úsporu. V obci by mali po novom kúriť o polovicu lacnejšie.
Samospráva má o prevádzke kotlov nepretržitý prehľad. „Systém nás cez textovú správu dokáže informovať o prípadných problémoch,“ ozrejmil Hricko, ktorý sa už presvedčil o funkčnosti spojenia. Pred pár dňami ho totiž vytrhla zo sna esemeska. Zaslal mu ju jeden z kotlov hlásiaci poruchu.
Spomínaný projekt je najväčšou investíciou obce v jej novodobej histórii. V dedine spôsobila menšiu senzáciu, možno podobnú ako pred 100 rokmi, keď tu postavili parnú pílu s gravitačným vodovodom. Nové pracovisko produkovalo palety, nábytkárske výrobky, ale aj točené polotovary na výrobu stolov a stoličiek. Ako sa ďalej uvádza v obecnej publikácii, píla disponovala vlastnou parovňou na impregnáciu dreva a sušiarňou. Mala viacerých židovských vlastníkov, zanikla na začiatku 2. svetovej vojny.
Získané financie použila obec na modernizáciu svojej kotolne, kde pribudli nové kotly spaľujúce drevoštiepku. Vykurujú miestne zdravotné stredisko a budovu základnej školy.
Z obecných komínov sa už nevalí hustý dym. „Odbúrali sme exhaláty, ktoré produkovali naše kotolne. Predtým sa v nich spaľovalo uhlie a drevo,“ vysvetľuje starosta Anton Hricko.
Projekt financoval aj výmenu starých radiátorov a rozvodov tepla na škole i v priestoroch zdravotného strediska. Ľudia sem prichádzajú za lekármi, zubárom i farmaceutom. Tešia sa z tepelnej pohody.
„V kotolni máme najmodernejšie technológie. Kurič tu nemusí byť stále, všetko je plne automatizované,“ pochvaľuje si starosta. Okrem ľahkej obsluhy a ekológie kladie do popredia očakávanú úsporu. V obci by mali po novom kúriť o polovicu lacnejšie.
Samospráva má o prevádzke kotlov nepretržitý prehľad. „Systém nás cez textovú správu dokáže informovať o prípadných problémoch,“ ozrejmil Hricko, ktorý sa už presvedčil o funkčnosti spojenia. Pred pár dňami ho totiž vytrhla zo sna esemeska. Zaslal mu ju jeden z kotlov hlásiaci poruchu.
Spomínaný projekt je najväčšou investíciou obce v jej novodobej histórii. V dedine spôsobila menšiu senzáciu, možno podobnú ako pred 100 rokmi, keď tu postavili parnú pílu s gravitačným vodovodom. Nové pracovisko produkovalo palety, nábytkárske výrobky, ale aj točené polotovary na výrobu stolov a stoličiek. Ako sa ďalej uvádza v obecnej publikácii, píla disponovala vlastnou parovňou na impregnáciu dreva a sušiarňou. Mala viacerých židovských vlastníkov, zanikla na začiatku 2. svetovej vojny.
Tu bude player