Koncepciu pre integráciu migrantov schválilo v lete minulého roka košické krajské zastupiteľstvo.
Autor TASR
Košice 1. marca (TASR) - Dohodu o spolupráci pri napĺňaní cieľov Cestovnej mapy riadenej migrácie v Košickom kraji podpísali dnes zástupcovia Košického samosprávneho kraja (KSK), Slovenskej katolíckej charity, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice a Inšpektorátu práce Košice. Uvedenú koncepciu pre integráciu migrantov schválilo v lete minulého roka košické krajské zastupiteľstvo.
"Cieľom účastníkov dohody je konať tak, aby ich vzájomná spolupráca pomáhala pri integrácii cudzincov a vytvárala sociálnu súdržnosť medzi rôznymi komunitami a majoritnou spoločnosťou," informovala hovorkyňa predsedu KSK Zuzana Bobriková. Spolupráca by priniesla úžitok všetkým obyvateľom kraja, pretože subjekty by sa vďaka nej v rámci svojich zákonných právomocí mali podieľať na projektoch a zámeroch iniciovaných v cestovnej mape riadenej migrácie a posilňovať účinnosť vykonávaných opatrení. KSK deklaruje, že je prvou regionálnou samosprávou, ktorá sa problematikou migrácie začala zaoberať systematicky.
Hlavnými cieľmi spolupráce sú aktivity, ktoré smerujú k riešeniu problémov v oblasti bývania, kultúrnej a spoločenskej integrácie, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, zamestnanosti, sociálnej ochrany, ochrany rodiny a občianstva SR. Očakáva sa budovanie aj ďalších partnerstiev medzi aktérmi v oblasti migrácie a integrácie, aby spoločne hľadali riešenia na problémy.
Účastníci dohody budú hľadať možnosti, ako financovať aktivity prostredníctvom fondov Európskej únie alebo iných fondov a finančných zdrojov. Spoločne budú vypracovávať aj realizovať jednotlivé projekty, ale aj strategické materiály a akčné plány, ktoré sa týkajú dôsledkov migrácie na území kraja.
"Touto témou sa musíme zaoberať aj s ohľadom na vývoj v Európe, hoci vlna migrantov Košickému kraju zatiaľ nehrozí. Vychádzali sme z filozofie, že sme hraničný kraj a potrebujeme robiť opatrenia nielen na schengenskej hranici, ale všeobecne voči migrantom," povedal pri podpise dohody predseda KSK Zdenko Trebuľa. Aj keď v danej oblasti krajská samospráva nemá veľa kompetencií, podľa neho sú oblasti, kde by mala byť základná predstava. "V spoločnosti rastie napätie a práve naša spolupráca by mala viesť k tomu, že dokážeme viesť štruktúrovaný dialóg, v ktorom sa nebudeme navzájom napádať, ale hľadať riešenia," dodal Trebuľa.
Minulý rok prijatá Cestovná mapa riadenej migrácie v Košickom kraji mapuje migračnú situáciu a navrhuje aktivity, ktoré môžu samosprávy realizovať spolu so zainteresovanými inštitúciami. Napomáhať majú v procese integrácie cudzincov, slúžiť ako preventívne nástroje pri predchádzaní rizík vzniku ekonomicky, sociálne a kultúrne rozdelenej spoločnosti, vzniku uzatvorených a vylúčených komunít migrantov.
Medzi hlavné problémy migrantov na Slovensku patrí napríklad skutočnosť, že všeobecne záväzné nariadenia (VZN) väčšiny miest a obcí neumožňujú cudzincom získať sociálne, resp. nájomné bývanie. Koncepcia navrhuje iniciovať rokovania so zástupcami miestnych samospráv v otázke zmeny týchto VZN. Cudzinci tiež nemajú nárok na príspevok na bývanie, ak bývajú v byte alebo v ubytovni na základe podnájomnej zmluvy. Zabezpečenie vhodného ubytovania je jedným z najzávažnejších problémov integrácie osôb tejto cieľovej skupiny, najmä osôb s udelenou medzinárodnou ochranou.
"Cieľom účastníkov dohody je konať tak, aby ich vzájomná spolupráca pomáhala pri integrácii cudzincov a vytvárala sociálnu súdržnosť medzi rôznymi komunitami a majoritnou spoločnosťou," informovala hovorkyňa predsedu KSK Zuzana Bobriková. Spolupráca by priniesla úžitok všetkým obyvateľom kraja, pretože subjekty by sa vďaka nej v rámci svojich zákonných právomocí mali podieľať na projektoch a zámeroch iniciovaných v cestovnej mape riadenej migrácie a posilňovať účinnosť vykonávaných opatrení. KSK deklaruje, že je prvou regionálnou samosprávou, ktorá sa problematikou migrácie začala zaoberať systematicky.
Hlavnými cieľmi spolupráce sú aktivity, ktoré smerujú k riešeniu problémov v oblasti bývania, kultúrnej a spoločenskej integrácie, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, zamestnanosti, sociálnej ochrany, ochrany rodiny a občianstva SR. Očakáva sa budovanie aj ďalších partnerstiev medzi aktérmi v oblasti migrácie a integrácie, aby spoločne hľadali riešenia na problémy.
Účastníci dohody budú hľadať možnosti, ako financovať aktivity prostredníctvom fondov Európskej únie alebo iných fondov a finančných zdrojov. Spoločne budú vypracovávať aj realizovať jednotlivé projekty, ale aj strategické materiály a akčné plány, ktoré sa týkajú dôsledkov migrácie na území kraja.
"Touto témou sa musíme zaoberať aj s ohľadom na vývoj v Európe, hoci vlna migrantov Košickému kraju zatiaľ nehrozí. Vychádzali sme z filozofie, že sme hraničný kraj a potrebujeme robiť opatrenia nielen na schengenskej hranici, ale všeobecne voči migrantom," povedal pri podpise dohody predseda KSK Zdenko Trebuľa. Aj keď v danej oblasti krajská samospráva nemá veľa kompetencií, podľa neho sú oblasti, kde by mala byť základná predstava. "V spoločnosti rastie napätie a práve naša spolupráca by mala viesť k tomu, že dokážeme viesť štruktúrovaný dialóg, v ktorom sa nebudeme navzájom napádať, ale hľadať riešenia," dodal Trebuľa.
Minulý rok prijatá Cestovná mapa riadenej migrácie v Košickom kraji mapuje migračnú situáciu a navrhuje aktivity, ktoré môžu samosprávy realizovať spolu so zainteresovanými inštitúciami. Napomáhať majú v procese integrácie cudzincov, slúžiť ako preventívne nástroje pri predchádzaní rizík vzniku ekonomicky, sociálne a kultúrne rozdelenej spoločnosti, vzniku uzatvorených a vylúčených komunít migrantov.
Medzi hlavné problémy migrantov na Slovensku patrí napríklad skutočnosť, že všeobecne záväzné nariadenia (VZN) väčšiny miest a obcí neumožňujú cudzincom získať sociálne, resp. nájomné bývanie. Koncepcia navrhuje iniciovať rokovania so zástupcami miestnych samospráv v otázke zmeny týchto VZN. Cudzinci tiež nemajú nárok na príspevok na bývanie, ak bývajú v byte alebo v ubytovni na základe podnájomnej zmluvy. Zabezpečenie vhodného ubytovania je jedným z najzávažnejších problémov integrácie osôb tejto cieľovej skupiny, najmä osôb s udelenou medzinárodnou ochranou.