Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Odhadované náklady na vybudovanie celej protipovodňovej ochrany Košíc predstavujú približne 40 miliónov eur. Väčšinu by mali uhradiť zdroje Európskej únie.
Autor TASR
Košice 10. novembra (TASR) – Ďalšie zrekonštruované úseky ochrannej hrádze rieky Hornád v intraviláne mesta Košíc dnes slávnostne skolaudovali za účasti ministra životného prostredia Petra Žigu a ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
Ako uviedol hovorca rezortu životného prostredia Maroš Stano, dnes sa odovzdávali tri stavby. „Je to obslužná komunikácia, využiteľná ako rekreačná cyklotrasa, rozšírenie a úprava koryta pri Ťahanovskom moste a vybudovanie siedmich stabilizačných prahov a oddychového miesta,“ povedal. Celkové náklady sa pri týchto prácach vyšplhali na 650.000 eur bez DPH.
Skúsenosti z dlhotrvajúcej májovej a júnovej povodne v roku 2010 ukázali, že kapacita prietoku Hornádu zvýšená na 400 až 500 metrov kubických vody za sekundu nestačí na bezpečnú ochranu Košíc a je potrebné zvýšiť ju na 757 metrov kubických za sekundu. Preto v ďalšej etape sa zvýši prietoková kapacita Hornádu v celkovej dĺžke 3200 metrov a v záverečnej fáze sa uskutoční úprava hrádze až po Krásnu nad Hornádom v dĺžke takmer päť a pol kilometra.
„Prevencia je v každom prípade lepšia, ako sanácia škôd po povodniach. Už tohtoročné povodne ukázali, že práce na Hornáde majú zmysel a Košičania môžu pokojnejšie spávať,“ povedal Žiga. Dodal, že rekonštrukcia jednotlivých častí 12-kilometrového úseku hrádze Hornádu potrvá do roku 2018.
Minister vnútra vyzdvihol protipovodňové opatrenia, ktoré sa už na Slovensku urobili. „Napríklad pri veľkých povodniach na Dunaji práve protipovodňové opatrenia, urobené za prvej vlády Roberta Fica pomohli Slovensku prežiť s menšími škodami, ako to bolo u našich susedov,“ povedal Kaliňák.
Primátor Košíc Richard Raši vyzdvihol, že pre obyvateľov mesta je prínosom aj to, že okrem protipovodňových opatrení stavba vytvára aj nové rekreačné zóny. „Vyvrcholením bude, keď sa bude dať prejsť na bicykli, korčuliach, či len tak si zabehať od Ťahanoviec až po krásnu nad Hornádom,“ uviedol.
Odhadované náklady na vybudovanie celej protipovodňovej ochrany Košíc predstavujú približne 40 miliónov eur. Väčšinu by mali uhradiť zdroje Európskej únie.
Ako uviedol hovorca rezortu životného prostredia Maroš Stano, dnes sa odovzdávali tri stavby. „Je to obslužná komunikácia, využiteľná ako rekreačná cyklotrasa, rozšírenie a úprava koryta pri Ťahanovskom moste a vybudovanie siedmich stabilizačných prahov a oddychového miesta,“ povedal. Celkové náklady sa pri týchto prácach vyšplhali na 650.000 eur bez DPH.
Galéria fotiek protipovodňovej ochrany:
Skúsenosti z dlhotrvajúcej májovej a júnovej povodne v roku 2010 ukázali, že kapacita prietoku Hornádu zvýšená na 400 až 500 metrov kubických vody za sekundu nestačí na bezpečnú ochranu Košíc a je potrebné zvýšiť ju na 757 metrov kubických za sekundu. Preto v ďalšej etape sa zvýši prietoková kapacita Hornádu v celkovej dĺžke 3200 metrov a v záverečnej fáze sa uskutoční úprava hrádze až po Krásnu nad Hornádom v dĺžke takmer päť a pol kilometra.
„Prevencia je v každom prípade lepšia, ako sanácia škôd po povodniach. Už tohtoročné povodne ukázali, že práce na Hornáde majú zmysel a Košičania môžu pokojnejšie spávať,“ povedal Žiga. Dodal, že rekonštrukcia jednotlivých častí 12-kilometrového úseku hrádze Hornádu potrvá do roku 2018.
Minister vnútra vyzdvihol protipovodňové opatrenia, ktoré sa už na Slovensku urobili. „Napríklad pri veľkých povodniach na Dunaji práve protipovodňové opatrenia, urobené za prvej vlády Roberta Fica pomohli Slovensku prežiť s menšími škodami, ako to bolo u našich susedov,“ povedal Kaliňák.
Primátor Košíc Richard Raši vyzdvihol, že pre obyvateľov mesta je prínosom aj to, že okrem protipovodňových opatrení stavba vytvára aj nové rekreačné zóny. „Vyvrcholením bude, keď sa bude dať prejsť na bicykli, korčuliach, či len tak si zabehať od Ťahanoviec až po krásnu nad Hornádom,“ uviedol.
Odhadované náklady na vybudovanie celej protipovodňovej ochrany Košíc predstavujú približne 40 miliónov eur. Väčšinu by mali uhradiť zdroje Európskej únie.
