Košice 30. mája (TASR) – Prvý film na Slovensku sa premietal v roku 1897. Bolo tomu v Košiciach v hoteli Schalkház. Premiéra prvého filmu sa stihla ani nie do roka od prvej svetovej platenej projekcie bratov Lumiérovcov v Paríži. Vtedy ešte nikto netušil, že pohyblivé fotografie vstúpia do takmer každodenného života ľudí a premietanie bude dostupné širokej verejnosti. Dôkazom toho bolo prvé stále kino v Košiciach s názvom Uránia, od ktorého otvorenia uplynie vo štvrtok 30. mája 115 rokov.

Pre dopyt kín v Európy sa často upravovali a rekonštruovali staré budovy. Jedinečné kino, ako jedno z prvých v Uhorsku, slávnostne otvorili 30. mája 1909. "Osobitosť kinu Uránia dodáva fakt, že bolo postavené podľa vlastného projektu. Toto legendárne kino postavili pritom len za tri mesiace. Ešte v marci toho roku sa v Košiciach len viedla diskusia, že mesto by už konečne mohlo mať svoje kino. V júni toho istého roku sa v ňom už aj premietalo. Budova sa nachádzala na dnešnom Námestí osloboditeľov," vysvetlil pre TASR sprievodca mesta Košice Milan Kolcun.

Kino Uránia dal postaviť Spolok pre skrášľovanie mesta podľa projektov architektov Gyulu Sándyho a Arthura Lakatosa. Veľkú zásluhu na výstavbe mal aj nadšenec a podporovateľ kinematografie Lajos Ékes Körmendy. Slávnostného otvorenia kina sa zúčastnil aj uhorský štátny tajomník Viktor Molnár, ktorého po príchode do Košíc vítala delegácia mesta. Po skončení slávnosti sa zúčastnil veľkolepej hostiny v Schalkháze.

Pri povolení na prevádzku kina sa vychádzalo z nariadenia ministerstva vnútra z roku 1875 a jeho novely z roku 1901. Divadelné a iné verejné predstavenia odsúhlasovali vtedy žandárske stanice. Uránia malo javisko a orchestrisko pred projekčnou plochou. Bol to viacúčelový stavebný komplex s priestormi pre nácvik hudby, zborového spevu a recitácií a s orchestriskom sa počítalo nielen pre filmové predstavenia.

Kino bolo pôvodne zamýšľané pre 800 návštevníkov. "Napokon sa jeho kapacita o trochu scvrkla na 770 divákov. K tomu tam bol priestor pre orchester, keďže vtedy sa nemé filmy ozvučovali svojpomocne, živými muzikantmi. Až do 20. rokov 20. storočia boli nemé filmy sprevádzané hrou na klavír. Prvé predstavenie bolo často skokom do neznáma – v ďalších predstaveniach už klavirista vedel, o čo ide," priblížil Kolcun.

Uránia bola rozdelená na rôzne skupiny miest na sedenie. Prvú skupinu tvorilo 230 pohodlných čalúnených kresiel. Táto vstupenka stála 1 korunu. Za rovnakú cenu sa dostal návštevník aj do jednej z 32 lóží. Nasledovala druhá skupina, ktorú tvorilo 171 miest za 70 halierov a tretia s 330 miestami za 40 halierov. Súčasťou boli aj dve šatne. Okrem samotného premietania bol priestor vhodný aj na koncerty, či menšie divadelné predstavenia. Kino disponovalo najmodernejšími prístrojmi, napríklad premietacím prístrojom Gaumont 1909 B a lampou značky Körting-Nathisen.

Program v Uránii sa menil dva razy týždenne. Medzi prvé premietané filmy patrili Oklamaný vykonávateľ, Čierny ples, Peter - opičí muž, Zamilovaný holič a ďalšie. Po krátkom čase sa kino preorientovalo na premietanie viac veselších a prírodopisných filmov, keďže zdĺhavé dramatické témy boli pre divákov ťažkopádne. Uránia obstála v ťažkej konkurencii cirkusu a dostihových pretekov. Tie sa v Košiciach konali v rovnakom čase ako premietanie.

Prevádzka kina Uránia fungovala do roku 1939, kedy kino definitívne zavrelo svoje brány a následne budovu zbúrali.