Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
K zemplínskym maškrtám patrí tradičná veľkonočná plnka - "polnina", halušky hičkoše pripravované s kyslou kapustou, či knedľové gule gombolce.
Autor TASR
Rakovec nad Ondavou 14. marca (TASR) - Obcou Rakovec nad Ondavou sa šíria desaťročia, a možnože aj oveľa dlhšie, stále tie isté "chutné" vône. Mnohé miestne gazdiné sa tu totiž ešte aj dnes pridržiavajú poctivej domácej kuchyne pripravovanej podľa receptov starých mám.
"Za všetky starodávne jedlá, ktoré sa u nás varia, hádam už od nepamäti by som spomenula mačanku s klobásou. Ale pozor, nejde do nej smotana či mlieko, ani huby. Bez klobásy je toto jedlo vhodné aj pre súčasné pôstne obdobie," listuje v pomyselnej kuchárke obce rakovská rodáčka Kvetoslava Lešková.
Po tom, čo nás táto dôchodkyňa zoznámi na pôde obecného úradu s činnosťou miestnych folkloristov, prijímame jej pozvanie na návštevu. "Mačanka bude hotová hneď, musíte z nej ochutnať, ak sa už zaujímate o naše tradičné jedlá," poznamenáva v kuchyni svojho domu, kladúc hrnce na sporák.
"Najprv si teda popražíme cibuľku na oleji, do toho pridáme múku a chvíľu miešame. Osobitne sa nám varí vo vode klobása porezaná na kolieska a v ďalšom hrnci s vodou zemiaky v šupke," komentuje prípravu mačanky pani Lešková a pokračuje:
"Po zovretí vody klobásky s vývarom vlejem k popraženej cibuľke s múkou, pridáme trocha soli, čierneho korenia, rôsol a miešame, aby sa nám neurobili 'huľky'. Na záver, keď nám to pekne zhustlo, pridáme trocha pretlačeného cesnaku, no a sme na konci, hotovo," hlási ani nie po 20 minútach varenia zručná Rakovčanka. Jej mačanka v kombinácii s uvarenými zemiakmi chutí výborne.
"Pečené pirohy zo zemiakového cesta plnené lekvárom či sladkou kapustou, to je tiež staré jedlo. Robila som ich pred niekoľkými dňami. Kedysi sa u nás doma vkladali po upečení pod perinu, aby zmäkli. Pamätám si, ako som ich odtiaľ ukradomky vyberala, keď som bola malá, nevedela som sa ich dočkať," približuje pani Lešková. "Čeregy, aj tie sa u nás robia oddávna." To už hovorí o sladkej pochúťke, ktorú zvykne pripravovať z vajíčka, kyslej smotany, múky, tuku, sódy bikarbóny a práškového cukru.
Zo starej rakovskej kuchárky vyberá narýchlo i ďalšie zemplínske maškrty, akými sú napríklad tradičná veľkonočná plnka - "polnina", ktorá sa pečie obalená v kysnutom ceste, halušky hičkoše pripravované s kyslou kapustou, či knedľové gule gombolce, plnené slivkami, lekvárom a posypané buď strúhankou, orechmi, tvarohom alebo makom. "Pripravujem ich dosť často," ozrejmuje rakovská gazdiná, ktorá má však, ako vraví, zo všetkého najradšej jedlá z mäsa. "Včera som varila údené koleno s kapustou. Ešte som z neho ani nestihla okoštovať."
A čo chutí z tradičných jedál jej blízkej rodine? "Všetko, čo som doteraz spomenula, no a samozrejme aj naše varené pirohy, plnené kapustou, tvarohom, lekvárom či zemiakmi. Kedysi som ich zvykla lepiť 350, dnes si vystačíme s 200. Vnúčatá majú rady moje zákusky, kreple s lekvárom, no a moja neter, to je trocha špeciálny prípad. Tej chutia najviac moje, pôvodom nie príliš zemplínske, francúzske zemiaky. Tvrdí, že ich robím najlepšie v celej Európskej únii."
"Za všetky starodávne jedlá, ktoré sa u nás varia, hádam už od nepamäti by som spomenula mačanku s klobásou. Ale pozor, nejde do nej smotana či mlieko, ani huby. Bez klobásy je toto jedlo vhodné aj pre súčasné pôstne obdobie," listuje v pomyselnej kuchárke obce rakovská rodáčka Kvetoslava Lešková.
Po tom, čo nás táto dôchodkyňa zoznámi na pôde obecného úradu s činnosťou miestnych folkloristov, prijímame jej pozvanie na návštevu. "Mačanka bude hotová hneď, musíte z nej ochutnať, ak sa už zaujímate o naše tradičné jedlá," poznamenáva v kuchyni svojho domu, kladúc hrnce na sporák.
"Najprv si teda popražíme cibuľku na oleji, do toho pridáme múku a chvíľu miešame. Osobitne sa nám varí vo vode klobása porezaná na kolieska a v ďalšom hrnci s vodou zemiaky v šupke," komentuje prípravu mačanky pani Lešková a pokračuje:
"Po zovretí vody klobásky s vývarom vlejem k popraženej cibuľke s múkou, pridáme trocha soli, čierneho korenia, rôsol a miešame, aby sa nám neurobili 'huľky'. Na záver, keď nám to pekne zhustlo, pridáme trocha pretlačeného cesnaku, no a sme na konci, hotovo," hlási ani nie po 20 minútach varenia zručná Rakovčanka. Jej mačanka v kombinácii s uvarenými zemiakmi chutí výborne.
"Pečené pirohy zo zemiakového cesta plnené lekvárom či sladkou kapustou, to je tiež staré jedlo. Robila som ich pred niekoľkými dňami. Kedysi sa u nás doma vkladali po upečení pod perinu, aby zmäkli. Pamätám si, ako som ich odtiaľ ukradomky vyberala, keď som bola malá, nevedela som sa ich dočkať," približuje pani Lešková. "Čeregy, aj tie sa u nás robia oddávna." To už hovorí o sladkej pochúťke, ktorú zvykne pripravovať z vajíčka, kyslej smotany, múky, tuku, sódy bikarbóny a práškového cukru.
Zo starej rakovskej kuchárky vyberá narýchlo i ďalšie zemplínske maškrty, akými sú napríklad tradičná veľkonočná plnka - "polnina", ktorá sa pečie obalená v kysnutom ceste, halušky hičkoše pripravované s kyslou kapustou, či knedľové gule gombolce, plnené slivkami, lekvárom a posypané buď strúhankou, orechmi, tvarohom alebo makom. "Pripravujem ich dosť často," ozrejmuje rakovská gazdiná, ktorá má však, ako vraví, zo všetkého najradšej jedlá z mäsa. "Včera som varila údené koleno s kapustou. Ešte som z neho ani nestihla okoštovať."
A čo chutí z tradičných jedál jej blízkej rodine? "Všetko, čo som doteraz spomenula, no a samozrejme aj naše varené pirohy, plnené kapustou, tvarohom, lekvárom či zemiakmi. Kedysi som ich zvykla lepiť 350, dnes si vystačíme s 200. Vnúčatá majú rady moje zákusky, kreple s lekvárom, no a moja neter, to je trocha špeciálny prípad. Tej chutia najviac moje, pôvodom nie príliš zemplínske, francúzske zemiaky. Tvrdí, že ich robím najlepšie v celej Európskej únii."
