Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Do roku 1950 žilo v Jasove 25 premonštrátov, po barbarskej noci komunisti rozbili aj túto komunitu - novicov poslali preč, kňazi išli do pastorácie.
Autor TASR
Jasov 11. apríla (TASR) - Premonštrátsky kláštor v Jasove pri Košiciach sa v roku 1950 počas komunistickej Akcie K, stal jedným zo šiestich sústreďovacích kláštorov, kam násilne zavliekli mužských rehoľníkov. Kláštor vyhovoval komunistom veľkosťou, je totiž najväčšou neskorobarokovou budovou na Slovensku a má 115 miestností. Medzi rehoľníkmi, ktorých do východoslovenskej obce previezli, bol aj neskorší kardinál Ján Chryzostom Korec.
"Do Jasova bolo zvezených okolo 200 až 250 rehoľníkov, Jasov sa stal na tri mesiace koncentračným táborom pre jezuitov. Z tých najznámejších tam bol biskup Hnilica, biskup Kaľata, kardinál Korec, či biskup Dubovský," uviedol pre TASR jasovský opát Ambróz Martin Štrbák. Kláštor bol obkľúčený milíciami, Štátnou a Verejnou bezpečnosťou, rehoľníci tam izolovaní strávili tri mesiace, potom ich odsunuli do Podolínca. "Bola to dosť ťažká situácia, nemali čo jesť, kláštor nebol pripravený na to, že zrazu prišlo 200 hostí," opísal ďalej opát.
Do roku 1950 žilo v Jasove 25 premonštrátov, po barbarskej noci komunisti rozbili aj túto komunitu - novicov poslali preč, kňazi išli do pastorácie. Vtedajší opát Ambróz Maximilián Ebergényi bol v tom čase veľmi chorý, po prepade kláštora sa vrátil do Spišskej Novej Vsi, kde dožil deväť mesiacov a zomrel po ťažkej chorobe. Podľa súčasného opáta bol jedným z prvých vtedajších mučeníkov likvidačnej komunistickej akcie.
Rehoľníci v Jasove, zavretí v kláštore, podliehali tvrdým podmienkam. Po nočnom prepade si so sebou mohli vziať len pár osobných vecí. "Bola im slúžená svätá omša, mohli sa modliť, ale mali komunistické prednášky," upozornil jasovský opát. Aj napriek tomu sa v kláštore pokúšali mobilizovať a rozmýšľali, ako ďalej. Nahrávala im napríklad veľká záhrada pri kláštore, v ktorej počas prechádzok absolvovali prednášky teológie vo dvojici učiteľ-žiak. "Hľadala sa cesta, ako priviesť k vysväteniu tých, ktorí boli pár rokov pred vysviackou,."
Práve z Jasova začali ako prví utekať za biskupom Róbertom Pobožným, ktorý začal tajne svätiť kňazov. "Bol to detektívny príbeh o tom, ako jezuiti hľadali biskupa, ktorý by vysvätil jezuitského biskupa. Pobožný bol jediný z biskupov, ktorý mal akú-takú slobodu," vysvetlil jasovský opát.
Akcia K mala za cieľ násilne zlikvidovať mužské rehoľné rády. Názov Barbarská noc ilustruje jej brutalitu. Príslušníci Ľudových milícií, Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti obsadili všetky mužské kláštory v celom Československu presne o polnoci z 13. na 14. apríla a rehoľníkov ráno rozvážali do sústreďovacích kláštorov autobusmi.
Po zrušení kláštora komunisti do barokového objektu umiestnili psychiatrickú nemocnicu, do rúk pôvodných majiteľov sa vrátila až v roku 1990. Momentálne ku kláštoru patrí 14 rehoľníkov, v rámci komunity ich tam žije päť.
"Do Jasova bolo zvezených okolo 200 až 250 rehoľníkov, Jasov sa stal na tri mesiace koncentračným táborom pre jezuitov. Z tých najznámejších tam bol biskup Hnilica, biskup Kaľata, kardinál Korec, či biskup Dubovský," uviedol pre TASR jasovský opát Ambróz Martin Štrbák. Kláštor bol obkľúčený milíciami, Štátnou a Verejnou bezpečnosťou, rehoľníci tam izolovaní strávili tri mesiace, potom ich odsunuli do Podolínca. "Bola to dosť ťažká situácia, nemali čo jesť, kláštor nebol pripravený na to, že zrazu prišlo 200 hostí," opísal ďalej opát.
Do roku 1950 žilo v Jasove 25 premonštrátov, po barbarskej noci komunisti rozbili aj túto komunitu - novicov poslali preč, kňazi išli do pastorácie. Vtedajší opát Ambróz Maximilián Ebergényi bol v tom čase veľmi chorý, po prepade kláštora sa vrátil do Spišskej Novej Vsi, kde dožil deväť mesiacov a zomrel po ťažkej chorobe. Podľa súčasného opáta bol jedným z prvých vtedajších mučeníkov likvidačnej komunistickej akcie.
Rehoľníci v Jasove, zavretí v kláštore, podliehali tvrdým podmienkam. Po nočnom prepade si so sebou mohli vziať len pár osobných vecí. "Bola im slúžená svätá omša, mohli sa modliť, ale mali komunistické prednášky," upozornil jasovský opát. Aj napriek tomu sa v kláštore pokúšali mobilizovať a rozmýšľali, ako ďalej. Nahrávala im napríklad veľká záhrada pri kláštore, v ktorej počas prechádzok absolvovali prednášky teológie vo dvojici učiteľ-žiak. "Hľadala sa cesta, ako priviesť k vysväteniu tých, ktorí boli pár rokov pred vysviackou,."
Práve z Jasova začali ako prví utekať za biskupom Róbertom Pobožným, ktorý začal tajne svätiť kňazov. "Bol to detektívny príbeh o tom, ako jezuiti hľadali biskupa, ktorý by vysvätil jezuitského biskupa. Pobožný bol jediný z biskupov, ktorý mal akú-takú slobodu," vysvetlil jasovský opát.
Akcia K mala za cieľ násilne zlikvidovať mužské rehoľné rády. Názov Barbarská noc ilustruje jej brutalitu. Príslušníci Ľudových milícií, Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti obsadili všetky mužské kláštory v celom Československu presne o polnoci z 13. na 14. apríla a rehoľníkov ráno rozvážali do sústreďovacích kláštorov autobusmi.
Po zrušení kláštora komunisti do barokového objektu umiestnili psychiatrickú nemocnicu, do rúk pôvodných majiteľov sa vrátila až v roku 1990. Momentálne ku kláštoru patrí 14 rehoľníkov, v rámci komunity ich tam žije päť.
