Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vedci budú skúmať, ako rôzne druhy kozmického žiarenia poškodzujú jednu z najdôležitejších molekúl živých organizmov, DNA, a tiež, či sú jednoduché bunky prežijú v extrémnom prostredí stratosféry.
Autor TASR
Spišská Nová Ves 12. októbra (TASR) - Pochopiť fungovanie života na Zemi, ale i na iných planétach, asteroidoch či kométach má pomôcť sonda, ktorú vyvinuli vedci z Laboratória metalomiky a nanotechnológií z Mendelovej univerzity (MU) v Brne. Dnes z letiska v Spišskej Novej Vsi do stratosféry vyniesol špeciálny balón 3D tlačou skonštruovanú sondu, ktorá niesla nový typ unikátnych nanobiosenzorov. Dopravila ju do výšky 40 kilometrov nad úroveň morskej hladiny, celý let trval asi tri hodiny a sonda dopadla zhruba 60 kilometrov severovýchodne od Prešova do hustého lesa.
„Tento let nám poskytne cenné informácie o správaní nukleových kyselín v extrémnych podmienkach. Tie môžu byť využiteľné pri ochrane posádok lietadiel pri letoch cez polárne oblasti, pobytoch astronautov na Medzinárodnej kozmickej stanici ISS alebo pri dlhodobých pilotovaných letoch k vesmírnym telesám,“ objasnil René Kizek z MU.
Vedci budú skúmať, ako rôzne druhy kozmického žiarenia poškodzujú jednu z najdôležitejších molekúl živých organizmov, DNA, a tiež, či sú jednoduché bunky schopné prežiť v extrémnom prostredí stratosféry. Ide o spoločný projekt vedcov MU, Hvezdárne Valašské Meziříčí a Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA). Pri prvom technologickom lete, ktorý sa uskutočnil dnes na Spiši, niesla sonda do stratosféry okrem testov na poškodenie DNA tiež niekoľko druhov bakteriálnych buniek. Pri nich budú vedci skúmať schopnosť adaptácie na extrémne podmienky pri nízkych teplotách dosahujúcich mínus 85°C a tlaku blížiacemu sa vákuu.
„Museli sme zaistiť konštantné podmienky na veľmi citlivé merania. Tieto výsledky následne použijeme na ďalší výskum látok v nebezpečnom toxickom a extrémnom prostredí ako modely iných svetov podobných Zemi,“ dodáva len 21-ročný Jan Zítka, ktorý stál pri zrode vesmírneho projektu. V tele sondy boli umiestnené teplotné snímače a vyhrievacie elementy na zaistenie stabilnej teploty.
Dnešný let sondy má tiež dve prvenstvá. Prvýkrát sa totiž výsledky merania prenášali na Zem v reálnom čase a tieto výstupy experimentov mohli vedci na Zemi sledovať on-line vďaka unikátnemu počítaču Julo-X, ktorý vyvinul tím organizácie SOSA. Zároveň sonda vážiaca štyri kilogramy bola prvýkrát skonštruovaná 3D tlačou. „Všetko prebehlo podľa plánu, odštartovali sme o 7.30 h., môžeme tento experiment považovať za úspešný. Teraz bude nasledovať vyhodnocovanie výsledkov, aktuálne ešte stále naši kolegovia hľadajú sondu v lese,“ zhodnotil pre TASR Jakub Kapuš zo SOSA. Tá zaistila podmienky na prípravu pred štartom a tiež poskytla nevyhnutnú elektroniku pre komunikáciu a riadenie letu.
Projekt „Spoločne do stratosféry“ spolufinancovaný z Operačného programu Cezhraničná spolupráca SR-ČR 2007-2013, Fond mikroprojektov, umožnil prípravu a realizáciu prvého letu na testovanie biosenzorov v stratosférických podmienkach. Zúčastnilo sa na ňom viacero študentov zo Slovenska i Česka. „Získané dáta nám pomôžu v príprave ďalšieho projektu pod hlavičkou Európskej kozmickej agentúry a ďalších stratosférických letov SOSA,“ uzatvára Kizek.
„Tento let nám poskytne cenné informácie o správaní nukleových kyselín v extrémnych podmienkach. Tie môžu byť využiteľné pri ochrane posádok lietadiel pri letoch cez polárne oblasti, pobytoch astronautov na Medzinárodnej kozmickej stanici ISS alebo pri dlhodobých pilotovaných letoch k vesmírnym telesám,“ objasnil René Kizek z MU.
Vedci budú skúmať, ako rôzne druhy kozmického žiarenia poškodzujú jednu z najdôležitejších molekúl živých organizmov, DNA, a tiež, či sú jednoduché bunky schopné prežiť v extrémnom prostredí stratosféry. Ide o spoločný projekt vedcov MU, Hvezdárne Valašské Meziříčí a Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA). Pri prvom technologickom lete, ktorý sa uskutočnil dnes na Spiši, niesla sonda do stratosféry okrem testov na poškodenie DNA tiež niekoľko druhov bakteriálnych buniek. Pri nich budú vedci skúmať schopnosť adaptácie na extrémne podmienky pri nízkych teplotách dosahujúcich mínus 85°C a tlaku blížiacemu sa vákuu.
„Museli sme zaistiť konštantné podmienky na veľmi citlivé merania. Tieto výsledky následne použijeme na ďalší výskum látok v nebezpečnom toxickom a extrémnom prostredí ako modely iných svetov podobných Zemi,“ dodáva len 21-ročný Jan Zítka, ktorý stál pri zrode vesmírneho projektu. V tele sondy boli umiestnené teplotné snímače a vyhrievacie elementy na zaistenie stabilnej teploty.
Dnešný let sondy má tiež dve prvenstvá. Prvýkrát sa totiž výsledky merania prenášali na Zem v reálnom čase a tieto výstupy experimentov mohli vedci na Zemi sledovať on-line vďaka unikátnemu počítaču Julo-X, ktorý vyvinul tím organizácie SOSA. Zároveň sonda vážiaca štyri kilogramy bola prvýkrát skonštruovaná 3D tlačou. „Všetko prebehlo podľa plánu, odštartovali sme o 7.30 h., môžeme tento experiment považovať za úspešný. Teraz bude nasledovať vyhodnocovanie výsledkov, aktuálne ešte stále naši kolegovia hľadajú sondu v lese,“ zhodnotil pre TASR Jakub Kapuš zo SOSA. Tá zaistila podmienky na prípravu pred štartom a tiež poskytla nevyhnutnú elektroniku pre komunikáciu a riadenie letu.
Projekt „Spoločne do stratosféry“ spolufinancovaný z Operačného programu Cezhraničná spolupráca SR-ČR 2007-2013, Fond mikroprojektov, umožnil prípravu a realizáciu prvého letu na testovanie biosenzorov v stratosférických podmienkach. Zúčastnilo sa na ňom viacero študentov zo Slovenska i Česka. „Získané dáta nám pomôžu v príprave ďalšieho projektu pod hlavičkou Európskej kozmickej agentúry a ďalších stratosférických letov SOSA,“ uzatvára Kizek.
