Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Obrodu podľa Fratričovej zažíva paličkovaná čipka.
Autor TASR
Košice 7. apríla (TASR) – Tradičné remeslá nezaniknú i napriek tomu, že o niektoré z nich nie je veľký záujem. Na dnešnej ukážke farbenia modrotlače v Košiciach to povedala riaditeľka Regionálneho centra remesiel ÚĽUV Bratislava Oľga Fratričová.
Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) pravidelne organizuje kurzy remesiel pre deti i dospelých. "Veľa ľudí to berie ako koníček, ako relax. Keď sme robili štatistku, že z akých oblastí sa k nám ľudia hlásia, tak väčšinou to boli takí ľudia, ktorí si potrebovali vyčistiť hlavu, ako napríklad IT-čkári, bankoví úradníci, účtovníci a podobne. Máme i takých ľudí, ktorí si to chcú nechať ako zadné dvierka, alebo ako aktivitu na dôchodok," priblížila Fratričová.
Z niektorých absolventov kurzov sa podľa jej slov stali úspešní výrobcovia. Najväčší záujem je o hrnčiarsku výrobu. "Práve z tohto kurzu je však najmenej ľudí, ktorí sa tomu chcú venovať profesionálne, vnímajú to skôr ako koníček. Zriadenie hrnčiarskej dielne je totiž finančne náročné," vysvetlila.
Obrodu podľa Fratričovej zažíva paličkovaná čipka. "Veľmi sa rozšírila a zatraktívnila. Pred 20 – 30 rokmi bola takmer na ústupe. Dnes je na Slovensku mnoho čipkárov a klubov," povedala. Remeslá, ktoré sú u nás na ústupe sa snažia oživiť. "Je to napríklad práca s rohovinou. Roh z hovädzieho dobytka sa ďalej spracováva. Dá sa z toho vyrobiť napríklad hrebeň, gombík, alebo soľnička," tvrdí Fratričová.
Ako ďalej uviedla, ľudia v súčasnosti hľadajú návrat k prírode, preto sa o budúcnosť remesiel neobáva. Sú však i také, ktoré sa vzhľadom na ich špecifické výrobné postupy nepodarí udržať. "Je to napríklad výroba košíkov z korienkov, alebo tašky zo šáchoria, pretože spôsob získania toho materiálu je veľmi náročný," skonštatovala Fratričová.
Takmer do zabudnutia sa dostala i modrotlač, čo je indigom namodro farbená látka s tlačenými vzormi. Matej Rabada sa modrotlači venuje od roku 2013 profesionálne a je preňho živobytím. Minulý rok si založil v Párnici na Orave veľkú dielňu. "Na začiatku som si myslel, že keď si zoženiem recepty na správne namiešanie farieb bude všetko v poriadku. Zohnať si recept je desať percent úspechu. Každá časť výroby, od správneho namiešania správnych pomerov chemikálií a farbiva, až po samotnú zručnosť má svoje náročné špecifiká," tvrdí Rabada, ktorý v košickej pobočke ÚĽUV dnes ukázal postup modrotlače.
Ako uviedol, ľudia sa v súčasnosti vracajú k remeslám a dokážu oceniť ručnú prácu. "U mňa bol dôvod ten, že som zistil, že modrotlač na Slovensku zanikla. Študoval som textilnú tlač na strednej škole a na vysokej škole som študoval na katedre textilu, čiže k tomu textilu som mal vždy blízko," dodal.
Modrotlač by mala byť zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva (UNESCO). "Veľkým dňom pre kultúrne hodnoty Slovenska sa stal 28. január 2016, kedy sa jedným z prvkov Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, a teda čakateľom zápisu do Zoznamu UNESCO stala Modrotlač," dodal Michal Dudáš z oddelenia marketingu a PR ÚĽUV.
Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) pravidelne organizuje kurzy remesiel pre deti i dospelých. "Veľa ľudí to berie ako koníček, ako relax. Keď sme robili štatistku, že z akých oblastí sa k nám ľudia hlásia, tak väčšinou to boli takí ľudia, ktorí si potrebovali vyčistiť hlavu, ako napríklad IT-čkári, bankoví úradníci, účtovníci a podobne. Máme i takých ľudí, ktorí si to chcú nechať ako zadné dvierka, alebo ako aktivitu na dôchodok," priblížila Fratričová.
Z niektorých absolventov kurzov sa podľa jej slov stali úspešní výrobcovia. Najväčší záujem je o hrnčiarsku výrobu. "Práve z tohto kurzu je však najmenej ľudí, ktorí sa tomu chcú venovať profesionálne, vnímajú to skôr ako koníček. Zriadenie hrnčiarskej dielne je totiž finančne náročné," vysvetlila.
Obrodu podľa Fratričovej zažíva paličkovaná čipka. "Veľmi sa rozšírila a zatraktívnila. Pred 20 – 30 rokmi bola takmer na ústupe. Dnes je na Slovensku mnoho čipkárov a klubov," povedala. Remeslá, ktoré sú u nás na ústupe sa snažia oživiť. "Je to napríklad práca s rohovinou. Roh z hovädzieho dobytka sa ďalej spracováva. Dá sa z toho vyrobiť napríklad hrebeň, gombík, alebo soľnička," tvrdí Fratričová.
Ako ďalej uviedla, ľudia v súčasnosti hľadajú návrat k prírode, preto sa o budúcnosť remesiel neobáva. Sú však i také, ktoré sa vzhľadom na ich špecifické výrobné postupy nepodarí udržať. "Je to napríklad výroba košíkov z korienkov, alebo tašky zo šáchoria, pretože spôsob získania toho materiálu je veľmi náročný," skonštatovala Fratričová.
VIDEO: Tradičné remeslá podľa ÚĽUV nezaniknú, ľudia sa totiž vracajú k prírode
Tu bude player
Takmer do zabudnutia sa dostala i modrotlač, čo je indigom namodro farbená látka s tlačenými vzormi. Matej Rabada sa modrotlači venuje od roku 2013 profesionálne a je preňho živobytím. Minulý rok si založil v Párnici na Orave veľkú dielňu. "Na začiatku som si myslel, že keď si zoženiem recepty na správne namiešanie farieb bude všetko v poriadku. Zohnať si recept je desať percent úspechu. Každá časť výroby, od správneho namiešania správnych pomerov chemikálií a farbiva, až po samotnú zručnosť má svoje náročné špecifiká," tvrdí Rabada, ktorý v košickej pobočke ÚĽUV dnes ukázal postup modrotlače.
Ako uviedol, ľudia sa v súčasnosti vracajú k remeslám a dokážu oceniť ručnú prácu. "U mňa bol dôvod ten, že som zistil, že modrotlač na Slovensku zanikla. Študoval som textilnú tlač na strednej škole a na vysokej škole som študoval na katedre textilu, čiže k tomu textilu som mal vždy blízko," dodal.
Modrotlač by mala byť zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva (UNESCO). "Veľkým dňom pre kultúrne hodnoty Slovenska sa stal 28. január 2016, kedy sa jedným z prvkov Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, a teda čakateľom zápisu do Zoznamu UNESCO stala Modrotlač," dodal Michal Dudáš z oddelenia marketingu a PR ÚĽUV.
