Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 27. november 2024Meniny má Milan
< sekcia Košický kraj

Výstava v Trebišove pripomína prvý transport Židov zo Slovenska

Na snímke riaditeľka Múzea a Kultúrneho centra v Trebišove Beáta Kereštanová si prezerá vystavené autentické predmety zapožičané na výstavu Národným múzeom Auschwitz-Birkenau v Osvienčime. Trebišov, 12. apríla 2022. Foto: TASR - Roman Hanc

Vďaka spolupráci s Múzeom Auschwitz-Birkenau v Osvienčime je možné vidieť aj desiatky autentických predmetov z koncentračného tábora.

Trebišov 12. apríla (TASR) – Osemdesiate výročie prvého transportu tisícky židovských žien a dievčat zo zemplínsko-šarišskej župy do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau pripomína aktuálna výstava v trebišovskom kaštieli. Pod názvom -999- Morituri te salutant – Pozdravujú ťa tí, ktorí idú na smrť, ju pripravilo Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína. Pre verejnosť je výstava prístupná do 2. októbra.

Na základe nariadenia boli vybraným dievčatám a ženám zo zemplínsko-šarišskej župy doručené vyzvania, aby sa 25. marca 1942 dostavili do koncentračného strediska v Poprade. Príslušníci Hlinkovej gardy ich ten deň na vlakovej stanici nahnali do dobytčích vagónov. Netušili, že ich vezú do tábora smrti.



Výstava je zameraná aj na tému židovského obyvateľstva v Trebišove a na Zemplíne, ako aj na rok 1938, keď sa postavenie židovského obyvateľstva v spoločnosti začína meniť. Vďaka spolupráci s Múzeom Auschwitz-Birkenau v Osvienčime je možné vidieť aj desiatky autentických predmetov z koncentračného tábora.



„Rozhodli sme sa usporiadať spomienkovú výstavu, ktorá je podľa nás teraz aktuálna viac než inokedy. Koncepcia výstavy je taká, že návštevníkov sa snažíme priviesť k tomu, aby premýšľali o týchto smutných udalostiach,“ uviedol pre TASR historik múzea Dominik Ferenčík.

Súčasťou výstavy je aj replika vagónu používaného pri transportoch či 3D maketa trebišovskej synagógy. Jednou z tém sú aj neľudské pokusy na väzenkyniach doktorom Jozefom Mengelem s prezývkou Anjel smrti.