Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ako uviedol riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík, za najstaršie sa v minulosti považovali masky so zvieracou podobou, ako je kôň či koza.
Autor TASR
Stará Ľubovňa 21. februára (TASR) – Pod Ľubovnianskym hradom, v skanzene v Starej Ľubovni, sa uskutoční v nedeľu 26. februára fašiangové popoludnie plné zábavy a tanca. Súčasťou programu bude aj tradičné pochovávanie basy a sprievod masiek. Ako uviedol riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík, za najstaršie sa v minulosti považovali masky so zvieracou podobou, ako je kôň či koza.
Návštevníci, ktorí prídu do skanzenu preoblečení v kroji či s vyrobenou fašiangovou maskou, budú mať vstup zdarma. Počas podujatia vystúpia folklórne súbory Vrchovina a Staroľubovňan zo Starej Ľubovne, ženská spevácka skupina Miľpošanka z Miľpoša a ľudová hudba bratov Jendrichovských z Novej Ľubovne.
Fašiangy sú obdobím od sviatku Troch kráľov do Popolcovej stredy, ktorou sa začína 40-dňový pôst pred veľkonočnými sviatkami. Pôvod majú v predkresťanských zvykoch a spájajú sa s prelomom zimy a jari. "Z obdobia Veľkej Moravy sa zachovali pramene, v ktorých sa u nás v deviatom storočí používal termín mjasopust, podobný názov - masopust sa doteraz zachoval v Českej republike. U nás bol nahradený nemeckým Fasching s pôvodným významom posledné napitie, teda posledná možnosť pred pôstom piť alkoholické nápoje," vysvetlil riaditeľ Ľubovnianskeho múzea.
Pôvodne sa v tieto dni predkovia lúčili so zimou, spevom a tancom vítali príchod jari. "Rôzne úkony mali zabezpečiť dobrú úrodu a hojnosť počas roka, mali tiež ochrannú funkciu pred pôsobením zlých síl a snahu zaistiť plodnosť hospodárskych zvierat a ľudí," povedal Mikulík. Doplnil, že prítomnosť masiek a voľná zábava dávali možnosť prekročiť zaužívané pravidlá a normy správania sa, mohli sa používať slová a gestá, ktoré bežne spoločnosť netolerovala.
Súčasťou tohto obdobia boli aj zabíjačky, preto v domácnostiach nechýbali zabíjačkové jedlá, údené a pečené mäso, klobásy, slanina a huspenina. Typické boli tiež jedlá vysmážané na tuku, ako sú šišky a fánky. "Posledné dni fašiangov boli na dedine spojené aj s obchôdzkami po domoch, ktoré organizovala dospievajúca mládež," pokračoval. Fašiangový sprievod v minulosti tvorili masky s ľudskou podobou, najčastejšie sa do nich prezliekali muži. "Išlo napríklad o masku deda, baby, žobráka, cigánku, Žida, ale nesmel chýbať ani mäsiar, poľovník, vojak či sudca. Za najstaršie sa považujú masky so zvieracou podobou," priblížil Mikulík. Posledné tri dni pred Popolcovou stredou sa nazývali aj ostatný fašiang, v týchto dňoch vrcholili zábavy a hodovanie.
Návštevníci, ktorí prídu do skanzenu preoblečení v kroji či s vyrobenou fašiangovou maskou, budú mať vstup zdarma. Počas podujatia vystúpia folklórne súbory Vrchovina a Staroľubovňan zo Starej Ľubovne, ženská spevácka skupina Miľpošanka z Miľpoša a ľudová hudba bratov Jendrichovských z Novej Ľubovne.
Fašiangy sú obdobím od sviatku Troch kráľov do Popolcovej stredy, ktorou sa začína 40-dňový pôst pred veľkonočnými sviatkami. Pôvod majú v predkresťanských zvykoch a spájajú sa s prelomom zimy a jari. "Z obdobia Veľkej Moravy sa zachovali pramene, v ktorých sa u nás v deviatom storočí používal termín mjasopust, podobný názov - masopust sa doteraz zachoval v Českej republike. U nás bol nahradený nemeckým Fasching s pôvodným významom posledné napitie, teda posledná možnosť pred pôstom piť alkoholické nápoje," vysvetlil riaditeľ Ľubovnianskeho múzea.
Pôvodne sa v tieto dni predkovia lúčili so zimou, spevom a tancom vítali príchod jari. "Rôzne úkony mali zabezpečiť dobrú úrodu a hojnosť počas roka, mali tiež ochrannú funkciu pred pôsobením zlých síl a snahu zaistiť plodnosť hospodárskych zvierat a ľudí," povedal Mikulík. Doplnil, že prítomnosť masiek a voľná zábava dávali možnosť prekročiť zaužívané pravidlá a normy správania sa, mohli sa používať slová a gestá, ktoré bežne spoločnosť netolerovala.
Súčasťou tohto obdobia boli aj zabíjačky, preto v domácnostiach nechýbali zabíjačkové jedlá, údené a pečené mäso, klobásy, slanina a huspenina. Typické boli tiež jedlá vysmážané na tuku, ako sú šišky a fánky. "Posledné dni fašiangov boli na dedine spojené aj s obchôdzkami po domoch, ktoré organizovala dospievajúca mládež," pokračoval. Fašiangový sprievod v minulosti tvorili masky s ľudskou podobou, najčastejšie sa do nich prezliekali muži. "Išlo napríklad o masku deda, baby, žobráka, cigánku, Žida, ale nesmel chýbať ani mäsiar, poľovník, vojak či sudca. Za najstaršie sa považujú masky so zvieracou podobou," priblížil Mikulík. Posledné tri dni pred Popolcovou stredou sa nazývali aj ostatný fašiang, v týchto dňoch vrcholili zábavy a hodovanie.
