Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vo vyspelých krajinách sú náhle cievne mozgové príhody jedny z najčastejších príčin úmrtia obyvateľov.
Autor TASR
Košice 10. februára (TASR) - Vedci z Neurobiologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Košiciach sa snažia pomôcť pacientom s mozgovou porážkou. Vo vyspelých krajinách sú dnes podľa hovorkyne Slovenskej akadémie vied Moniky Hucákovej práve náhle cievne mozgové príhody jedny z najčastejších príčin úmrtia obyvateľov.
"Pri mozgovej porážke pomáha látka proteínovej povahy a to spôsobom, že pri ischémii (nedokrvení) sa do mozgu náhle nedostávajú dve esenciálne živiny – glukóza, teda cukor, a kyslík. Mozgové bunky tým utrpia a veľmi skoro odumierajú. Tomuto procesu sa snažia zabrániť vedci z Neurobiologického ústavu SAV v Košiciach," vysvetlila hovorkyňa.
Zaujal ich fenomén ischemickej tolerancie, kedy si telo začne v krízovej situácii vytvárať v krvi vzácne proteíny. "Vhodne stimulované krvné bunky začnú vytvárať proteínovú substanciu, ktorá krvnou cestou putuje do mozgu. Tam dokáže vytvoriť toleranciu voči ischemickému poškodeniu. Na stimuláciu možno použiť aj klinicky akceptovateľné zásahy ako napríklad krátkodobú ischémiu (zaškrtenie) periférneho svalu či vysokointervalový tréning. Postupne, ako sme sledovali tieto mechanizmy, sme zistili, že v poškodených bunkách mozgu sa vylepšili nielen energetické pochody, ale aj antioxidačná ochrana," tvrdí Petra Bonová z Neurobiologického ústavu SAV.
Podľa Bonovej pozitívnou správou je, že takéto proteíny sa tvoria práve v krvných bunkách. Použitie krvi je totiž pre kliniku najjednoduchšie. "Budúcnosť tohto výskumu spočíva v tom, že raz bude možné odobrať krv so vzácnymi proteínmi a preniesť ju do postihnutého organizmu v čase, keď to bude najviac potrebovať," vysvetlila neurologička.
"U zvieracích modelov vieme túto toleranciu preniesť z jedného organizmu do druhého. Pri lokálnej ischémii by to malo byť najneskôr do troch hodín, lebo potom sú už bunky oslabené a odumrú. Pri globálnej ischémii je možné stimuláciu vyvolať v časovom úseku až do dvoch dní, čo poskytuje oveľa viac času na to, aby boli spustené neuroprotektívne procesy," doplnila Bonová.
Zvýšenú toleranciu voči ischemickým podmienkam je podľa nej možné v organizmoch navodiť viacerými spôsobmi. Podľa hovorkyne SAV pre slovenských vedcov je výzvou zistiť, ako by mohli v budúcnosti túto "toleranciu prenášajúcu krv" preniesť do tela pacienta postihnutého mozgovou príhodou. "Ideálne by bolo identifikovať túto vzácnu substanciu tak, aby z nej mohol byť vyrobený liek," dodala Hucáková.
"Pri mozgovej porážke pomáha látka proteínovej povahy a to spôsobom, že pri ischémii (nedokrvení) sa do mozgu náhle nedostávajú dve esenciálne živiny – glukóza, teda cukor, a kyslík. Mozgové bunky tým utrpia a veľmi skoro odumierajú. Tomuto procesu sa snažia zabrániť vedci z Neurobiologického ústavu SAV v Košiciach," vysvetlila hovorkyňa.
Zaujal ich fenomén ischemickej tolerancie, kedy si telo začne v krízovej situácii vytvárať v krvi vzácne proteíny. "Vhodne stimulované krvné bunky začnú vytvárať proteínovú substanciu, ktorá krvnou cestou putuje do mozgu. Tam dokáže vytvoriť toleranciu voči ischemickému poškodeniu. Na stimuláciu možno použiť aj klinicky akceptovateľné zásahy ako napríklad krátkodobú ischémiu (zaškrtenie) periférneho svalu či vysokointervalový tréning. Postupne, ako sme sledovali tieto mechanizmy, sme zistili, že v poškodených bunkách mozgu sa vylepšili nielen energetické pochody, ale aj antioxidačná ochrana," tvrdí Petra Bonová z Neurobiologického ústavu SAV.
Podľa Bonovej pozitívnou správou je, že takéto proteíny sa tvoria práve v krvných bunkách. Použitie krvi je totiž pre kliniku najjednoduchšie. "Budúcnosť tohto výskumu spočíva v tom, že raz bude možné odobrať krv so vzácnymi proteínmi a preniesť ju do postihnutého organizmu v čase, keď to bude najviac potrebovať," vysvetlila neurologička.
"U zvieracích modelov vieme túto toleranciu preniesť z jedného organizmu do druhého. Pri lokálnej ischémii by to malo byť najneskôr do troch hodín, lebo potom sú už bunky oslabené a odumrú. Pri globálnej ischémii je možné stimuláciu vyvolať v časovom úseku až do dvoch dní, čo poskytuje oveľa viac času na to, aby boli spustené neuroprotektívne procesy," doplnila Bonová.
Zvýšenú toleranciu voči ischemickým podmienkam je podľa nej možné v organizmoch navodiť viacerými spôsobmi. Podľa hovorkyne SAV pre slovenských vedcov je výzvou zistiť, ako by mohli v budúcnosti túto "toleranciu prenášajúcu krv" preniesť do tela pacienta postihnutého mozgovou príhodou. "Ideálne by bolo identifikovať túto vzácnu substanciu tak, aby z nej mohol byť vyrobený liek," dodala Hucáková.
