Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Veriaci prichádzajú aj k Božiemu hrobu, kde je vyložená socha Ježiša Krista a tiež sviatosť oltárna, aby si ju uctili. Svätenie jedál sa dnes konalo i v košickom Dóme svätej Alžbety.
Autor TASR
Košice 26. marca (TASR) – Veriaci rímskokatolíckej cirkvi si v dnešnú Bielu sobotu dávajú v kostoloch posväcovať jedlá. Prichádzajú aj k Božiemu hrobu, kde je vyložená socha Ježiša Krista a tiež sviatosť oltárna, aby si ju uctili. Svätenie jedál sa dnes konalo i v košickom Dóme svätej Alžbety.
"V dnešný deň sme začali s posväcovaním, požehnaním veľkonočných jedál, ktoré sú tradíciou slovenského národa a v ktorej vlastne si tak uctieva, dá sa povedať, také tri rozmery. Jeden je skôr možno ešte dávny, pohanský kult, potom je druhý, židovský kult a tretí je už ten nový kresťanský kult, v ktorom sa tieto požehnania jedál spájajú," uviedol pre TASR kaplán Dómu svätej Alžbety v Košiciach Peter Jano.
V pohanskom kulte, ktorý bol kedysi v slovanských krajoch, sa podľa jeho slov uctievalo vítanie jari, v židovskom sa pripomína Pascha, čiže vyslobodenie izraelského národa z Egypta a v kresťanskom si pripomínajú a oslavujú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
"Aj tie jedlá sú týmto symbolické, preto majú ľudia v košíkoch výrobky z vajec a mlieka, ktoré nám pripomínajú nový život. Či ten nový pohanský, teda vítanie jari, alebo nový život národa, ktorý vychádza z otroctva do zasľúbenej zeme, alebo potom ten nový život, ktorý máme v Ježišovi Kristovi a to vzkriesenie, ktoré nám otvára bránu neba a všetkých nás vovádza do nebeského kráľovstva," priblížil Peter Jano.
Veriaci dnes večer začínajú sláviť Veľkonočnú nedeľu. „Tá sa začína sláviť už v sobotu večer veľkonočnou vigíliou, v ktorej si pripomíname zmŕtvychvstanie Ježiša Krista," uviedol Jano.
"Prvým, výrazným obradom je obrad svetla, ktorým sa začína veľkonočná vigília, kde hlásame, že Kristus je svetlo sveta, ktorý poráža tmu, aby v tom svetle sme boli všetci synmi a dedičmi večného kráľovstva," ozrejmil kaplán.
Obrady budú pokračovať symbolickými úkonmi. "Jeden z nich je Exultet, čiže chválospev na oslavu zmŕtvychvstania Ježiša Krista, potom je tam bohatá bohoslužba slova, v ktorej sa prednesie šesť starozákonných čítaní, jedno novozákonné čítanie a čítanie z Evanjelia o Zmŕtvychvstaní Ježiša Krista," vysvetlil Peter Jano a dodal, že súčasťou Bielej soboty je i obrad krstu, ktorý patrí do veľkonočnej vigílie.
"Práve v tejto vigílii raní kresťania prijímali nových členov do kresťanstva. To spoločenstvo sa im otváralo a vítali ich tí, ktorí majú prisľúbené večné kráľovstvo. Potom budeme účastní na eucharistii, čiže na Pánovej hostine, ktorá má pokračovať doma jedením pokrmov, ktoré sme si dali požehnať ako výraz agapé, čiže zdieľania jedla, ktoré každý dáva z toho svojho. To bolo najväčším výrazom ranokresťanskej cirkvi, kde všetci mali všetko spoločné," dodal Jano.
Veľkonočné obdobie bude podľa jeho slov trvať 40 dní do sviatku Nanebovstúpenia Pána a zavŕši sa sviatkom Zoslania Ducha Svätého na 50. deň od Veľkej noci.
"V dnešný deň sme začali s posväcovaním, požehnaním veľkonočných jedál, ktoré sú tradíciou slovenského národa a v ktorej vlastne si tak uctieva, dá sa povedať, také tri rozmery. Jeden je skôr možno ešte dávny, pohanský kult, potom je druhý, židovský kult a tretí je už ten nový kresťanský kult, v ktorom sa tieto požehnania jedál spájajú," uviedol pre TASR kaplán Dómu svätej Alžbety v Košiciach Peter Jano.
V pohanskom kulte, ktorý bol kedysi v slovanských krajoch, sa podľa jeho slov uctievalo vítanie jari, v židovskom sa pripomína Pascha, čiže vyslobodenie izraelského národa z Egypta a v kresťanskom si pripomínajú a oslavujú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
"Aj tie jedlá sú týmto symbolické, preto majú ľudia v košíkoch výrobky z vajec a mlieka, ktoré nám pripomínajú nový život. Či ten nový pohanský, teda vítanie jari, alebo nový život národa, ktorý vychádza z otroctva do zasľúbenej zeme, alebo potom ten nový život, ktorý máme v Ježišovi Kristovi a to vzkriesenie, ktoré nám otvára bránu neba a všetkých nás vovádza do nebeského kráľovstva," priblížil Peter Jano.
Veriaci dnes večer začínajú sláviť Veľkonočnú nedeľu. „Tá sa začína sláviť už v sobotu večer veľkonočnou vigíliou, v ktorej si pripomíname zmŕtvychvstanie Ježiša Krista," uviedol Jano.
"Prvým, výrazným obradom je obrad svetla, ktorým sa začína veľkonočná vigília, kde hlásame, že Kristus je svetlo sveta, ktorý poráža tmu, aby v tom svetle sme boli všetci synmi a dedičmi večného kráľovstva," ozrejmil kaplán.
Obrady budú pokračovať symbolickými úkonmi. "Jeden z nich je Exultet, čiže chválospev na oslavu zmŕtvychvstania Ježiša Krista, potom je tam bohatá bohoslužba slova, v ktorej sa prednesie šesť starozákonných čítaní, jedno novozákonné čítanie a čítanie z Evanjelia o Zmŕtvychvstaní Ježiša Krista," vysvetlil Peter Jano a dodal, že súčasťou Bielej soboty je i obrad krstu, ktorý patrí do veľkonočnej vigílie.
"Práve v tejto vigílii raní kresťania prijímali nových členov do kresťanstva. To spoločenstvo sa im otváralo a vítali ich tí, ktorí majú prisľúbené večné kráľovstvo. Potom budeme účastní na eucharistii, čiže na Pánovej hostine, ktorá má pokračovať doma jedením pokrmov, ktoré sme si dali požehnať ako výraz agapé, čiže zdieľania jedla, ktoré každý dáva z toho svojho. To bolo najväčším výrazom ranokresťanskej cirkvi, kde všetci mali všetko spoločné," dodal Jano.
Veľkonočné obdobie bude podľa jeho slov trvať 40 dní do sviatku Nanebovstúpenia Pána a zavŕši sa sviatkom Zoslania Ducha Svätého na 50. deň od Veľkej noci.
