Z dnes schváleného regionálneho príspevku bolo vyčlenených na štúdiu realizovateľnosti 30.000 eur a na podporu samotného projektu ďalších 200.000 eur.
Autor TASR
Sobrance 23. augusta (TASR) – Súčasťou Akčného plánu rozvoja okresu Sobrance, ktorý dnes schválila vláda, je podpora obnovy miestnych kúpeľov. Projekt vybudovania Liečebného, relaxačného a rekreačného centra v Sobranciach zahŕňa vytvorenie pavilónu pre 140 kúpeľných hostí v prvej fáze a v druhej fáze navýšenie kapacity o ďalších 62 kúpeľných hostí.
Celkové náklady predstavujú podľa akčného plánu 20 miliónov eur. Z dnes schváleného regionálneho príspevku bolo vyčlenených na štúdiu realizovateľnosti 30.000 eur a na podporu samotného projektu ďalších 200.000 eur.
Primátor Sobraniec Pavol Džurina označil nefunkčné kúpele a nevyužitie potenciálu ich liečivej vody za najväčšiu "boľačku" regiónu. "Ja hovorím, že od rozvoja sobraneckých kúpeľov závisí aj rozvoj mesta Sobrance a celého regiónu. Aj minulý týždeň som mal stretnutie s investormi, ktorí majú záujem sem prísť, zainvestovať, oživiť a prinavrátiť im ich zašlú slávu," uviedol pre novinárov. Zároveň dodal, že revitalizáciu kúpeľov sprevádza veľké množstvo problémov, ktoré je treba vyriešiť, od majetkových vzťahov, vlastníctva pozemkov či výdatnosti prameňov. "Snáď jediná vec, s ktorou nie je problém, je voda, lebo má naozaj vynikajúce liečebné účinky a chodia za ňou ľudia aj z iných regiónov," konštatoval.
Miestne pramene sa spomínajú už v roku 1336. Sírnato-slaná voda pozitívne vplýva na kožné choroby či na pohybové ústrojenstvo. Kúpele s bohatou tradíciou sú nefunkčné od roku 2004, pričom areál chátra. O využitie prameňov javí záujem viacero investorov.
Vládou prijatý akčný plán vníma primátor ako nový impulz a systémový krok k naštartovaniu rozvoja okresu. Konštatoval, že samospráva a súkromná sféra pripravili množstvo projektov s celkovou hodnotou 59 miliónov eur. "Verím, že akčný plán splní tú hlavnú úlohu, ktorou je vytvorenie nových pracovných miest a že na jeho základe sa nám podarí znížiť vysokú mieru nezamestnanosti, od ktorej sa odvíja množstvo negatívnych javov, či už je to nízka kúpyschopnosť obyvateľstva, starnutie populácie alebo odliv obyvateľov z okresu. V meste Sobrance nám za posledných päť rokov klesol počet obyvateľov o 200 a žiadna z obcí už nemá viac ako tisíc obyvateľov," povedal.
Celkové náklady predstavujú podľa akčného plánu 20 miliónov eur. Z dnes schváleného regionálneho príspevku bolo vyčlenených na štúdiu realizovateľnosti 30.000 eur a na podporu samotného projektu ďalších 200.000 eur.
Primátor Sobraniec Pavol Džurina označil nefunkčné kúpele a nevyužitie potenciálu ich liečivej vody za najväčšiu "boľačku" regiónu. "Ja hovorím, že od rozvoja sobraneckých kúpeľov závisí aj rozvoj mesta Sobrance a celého regiónu. Aj minulý týždeň som mal stretnutie s investormi, ktorí majú záujem sem prísť, zainvestovať, oživiť a prinavrátiť im ich zašlú slávu," uviedol pre novinárov. Zároveň dodal, že revitalizáciu kúpeľov sprevádza veľké množstvo problémov, ktoré je treba vyriešiť, od majetkových vzťahov, vlastníctva pozemkov či výdatnosti prameňov. "Snáď jediná vec, s ktorou nie je problém, je voda, lebo má naozaj vynikajúce liečebné účinky a chodia za ňou ľudia aj z iných regiónov," konštatoval.
Miestne pramene sa spomínajú už v roku 1336. Sírnato-slaná voda pozitívne vplýva na kožné choroby či na pohybové ústrojenstvo. Kúpele s bohatou tradíciou sú nefunkčné od roku 2004, pričom areál chátra. O využitie prameňov javí záujem viacero investorov.
Vládou prijatý akčný plán vníma primátor ako nový impulz a systémový krok k naštartovaniu rozvoja okresu. Konštatoval, že samospráva a súkromná sféra pripravili množstvo projektov s celkovou hodnotou 59 miliónov eur. "Verím, že akčný plán splní tú hlavnú úlohu, ktorou je vytvorenie nových pracovných miest a že na jeho základe sa nám podarí znížiť vysokú mieru nezamestnanosti, od ktorej sa odvíja množstvo negatívnych javov, či už je to nízka kúpyschopnosť obyvateľstva, starnutie populácie alebo odliv obyvateľov z okresu. V meste Sobrance nám za posledných päť rokov klesol počet obyvateľov o 200 a žiadna z obcí už nemá viac ako tisíc obyvateľov," povedal.