Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výstavu Domov v zámorí môžete vidieť v Košicich. Masové vysťahovalectvo spadá do obdobia rokov 1867-1921, keď bieda, hlad a zlé sociálne pomery na Slovensku vyháňali Slovákov do zámoria.
Autor TASR
Košice 4. februára (TASR) - Vysťahovalectvo Slovákov z východného Slovenska do Spojených štátov amerických dokumentuje najnovšia výstava s názvom Domov v zámorí v Štátnej vedeckej knižnici (ŠVK) v Košiciach. Použité na ňu boli dokumenty z knižného a časopiseckého fondu ŠVK, vydané na Slovensku i v USA, ako aj biografické heslá z databázy Regionálne osobnosti východného Slovenska. Návštevníci si ju môžu v Kultúrno-vzdelávacom centre ŠVK na Pribinovej ulici pozrieť do 22. marca.
Výstava si všíma osobnosti narodené na východnom Slovensku, ktoré našli svoj nový domov v USA, i významných amerických rodákov s východoslovenskými koreňmi. Textový a obrazový materiál dokumentuje vysťahovalectvo v niekoľkých časových obdobiach. Masové vysťahovalectvo spadá do obdobia rokov 1867-1921, keď bieda, hlad a zlé sociálne pomery na Slovensku vyháňali Slovákov do zámoria. V Amerike ich pohltili miliónové mestá a gigantické fabriky dynamicky sa rozvíjajúcej veľmoci. Slováci z východného Slovenska si vytvorili prvé kolónie v lokalitách, kde boli bane a železiarsky priemysel. Prvé sústredené sídla vznikali v štátoch New York, New Jersey, Ohio, vo východnej Pennsylvánii, v Illinois či Connecticute.
K dôležitým udalostiam patrilo 26. mája 1907 v Clevelande založenie strešnej organizácie - Slovenskej ligy v Amerike, ktorá koordinovala aktivity Slovákov v USA. Komunita krajanov venovala neustálu pozornosť postaveniu Slovákov v ich domovine, prežívala s nimi ich strasti a snažila sa pomôcť. Akceptovala česko-slovenskú jednotu ako základ na vybudovanie súštátia dvoch zvrchovaných republík prijatím tzv. Clevelandskej dohody v októbri 1915. Nezanedbateľný bol význam ich pomoci v česko-slovenskom odboji počas prvej svetovej vojny i pri povojnovom usporiadaní Slovenska. Svoj názor deklarovali v tzv. Pittsburskej dohode z mája 1918.
Pričinením americko-slovenských spolkov a duchovných stredísk dostávali sa zo Slovenska do Ameriky noví prisťahovalci politickej emigrácie v štyroch vlnách - v rokoch 1938/1939, po druhej svetovej vojne v roku 1945, po februári 1948 a po auguste 1968. V roku 1970 vznikol v New Yorku Svetový kongres Slovákov, združujúci inštitúcie i jednotlivcov z Európy i zámoria.
V súčasnosti sú naplno otvorené brány rodiska pre návrat či návštevu dávnych emigrantov, alebo ich potomkov. "Do USA aj dnes odchádza mnoho Slovákov z východného Slovenska - k príbuzným, za ekonomicky výhodnejším postavením, na štúdiá... Mnoho osobností v Amerike úspešne reprezentuje našu vedu, kultúru a šport. K Slovensku sa hlási pomerne veľa amerických občanov tretej a ďalšej generácie Slovákov, ktorí našli alebo hľadajú svoje korene," uviedla knižnica k výstave.
Výstava si všíma osobnosti narodené na východnom Slovensku, ktoré našli svoj nový domov v USA, i významných amerických rodákov s východoslovenskými koreňmi. Textový a obrazový materiál dokumentuje vysťahovalectvo v niekoľkých časových obdobiach. Masové vysťahovalectvo spadá do obdobia rokov 1867-1921, keď bieda, hlad a zlé sociálne pomery na Slovensku vyháňali Slovákov do zámoria. V Amerike ich pohltili miliónové mestá a gigantické fabriky dynamicky sa rozvíjajúcej veľmoci. Slováci z východného Slovenska si vytvorili prvé kolónie v lokalitách, kde boli bane a železiarsky priemysel. Prvé sústredené sídla vznikali v štátoch New York, New Jersey, Ohio, vo východnej Pennsylvánii, v Illinois či Connecticute.
K dôležitým udalostiam patrilo 26. mája 1907 v Clevelande založenie strešnej organizácie - Slovenskej ligy v Amerike, ktorá koordinovala aktivity Slovákov v USA. Komunita krajanov venovala neustálu pozornosť postaveniu Slovákov v ich domovine, prežívala s nimi ich strasti a snažila sa pomôcť. Akceptovala česko-slovenskú jednotu ako základ na vybudovanie súštátia dvoch zvrchovaných republík prijatím tzv. Clevelandskej dohody v októbri 1915. Nezanedbateľný bol význam ich pomoci v česko-slovenskom odboji počas prvej svetovej vojny i pri povojnovom usporiadaní Slovenska. Svoj názor deklarovali v tzv. Pittsburskej dohode z mája 1918.
Pričinením americko-slovenských spolkov a duchovných stredísk dostávali sa zo Slovenska do Ameriky noví prisťahovalci politickej emigrácie v štyroch vlnách - v rokoch 1938/1939, po druhej svetovej vojne v roku 1945, po februári 1948 a po auguste 1968. V roku 1970 vznikol v New Yorku Svetový kongres Slovákov, združujúci inštitúcie i jednotlivcov z Európy i zámoria.
V súčasnosti sú naplno otvorené brány rodiska pre návrat či návštevu dávnych emigrantov, alebo ich potomkov. "Do USA aj dnes odchádza mnoho Slovákov z východného Slovenska - k príbuzným, za ekonomicky výhodnejším postavením, na štúdiá... Mnoho osobností v Amerike úspešne reprezentuje našu vedu, kultúru a šport. K Slovensku sa hlási pomerne veľa amerických občanov tretej a ďalšej generácie Slovákov, ktorí našli alebo hľadajú svoje korene," uviedla knižnica k výstave.
